Skúsenosti našich maminiek

“Kurz hypnopôrodu bol niečím, od čoho zrejme chlap veľa neočakáva a väčšinou sa zúčastní len na presviedčanie alebo dokonca naliehanie partnerky. Avšak túto mylnú prvotnú predstavu môžem s potešením vyvrátiť v domnení, že s mojim názorom súhlasí prevažná väčšina absolventov. Jednoznačne sa jedná o vynikajúcu príležitosť nadobudnúť komplexný nadhľad na tematiku prirodzeného pôrodu a dokonalé prepojenie tela matky a dieťaťa. Kurz odporúčam aj pokročilejším jedincom, lebo určite aj im dokáže doplniť znalosti v danej oblasti a ak by aj náhodou nie, aspoň si prostredníctvom kvalitných relaxácií príjemne odpočinú.” Andrej

Ahoj Mirka!

Podelim sa o svoj nezabudnutelny zazitok aj ja s vami 🙂

Moja milovana Sofi sa narodila 21.3 o 13:35. Plodova voda mi odisla o 3:00 v noci a do 6:00 som doma uspesne predychavala kontrakcie. Pomohli mi relaxacie, vizualizacie a skusenosti a pritomnost partnera, ktory mi bol obrovskou oporou 🙂 (vdaka vášmu kurzu presne vedel co má robit). Napriek tomu, ze som následne rodila v porodnici na Antolskej a nemala som porod uplne hypno, som maximalne spokojna a stastna. Personal ochotne somnou prebral môj pôrodný plán a plne ho akceptoval. Bola som úplne vyrovnaná so situáciou, bola som v klude a stále som si vizualizovala moje bábätko…relaxovala som. Celé to dopadlo uzasne a najmä nad moje ocakavania…Bola som maximálne prekvapená, ked mi oznámili, ze uz som na 8 cm a vidno cierne vlásky…Malá bola hned po narodení na mojom bruchu a následne sa krásne prisala 🙂 Dakujem za skúsenosti získané na vašom kurze…vrelo odporúcam kazdej maminke, ktorá je v ocakávaní. Gabika B.

Ahojte,dakujem za VIP pristup a vlastne za vsetko.

Chcem sa velmi pekne podakovat za uzasny vikend, ktory sme stravili v kruhu milych parikov a lektorky a ktory rezonuje nielen vo mne ale aj v manzelovi. Referencie na Vasej stranke nemaju konca kraja a verim, ze ta moja najde tiez svoje miestecko medzi nimi. Pretoze nemozem nic viac len vynachvalit velmi odborny a ludsky pristup k prirodzenym porodom a hypnoporodu a to hlavne vdaka lektorke a jej daru a vasne, ktoru vklada do tejto prace.

Musim povedat, ze knihu od Marie F. Monganovej mam precitanu do polovice, ale nedala mi toho tolko, ako tento vikendovy pobyt. Vsetky informacie z kurzu rozhodne vyuzijem a rovnako aj hypnomaminkovske stretnutia ci VIP zonu. Vdaka vikendovemu kurzu pevne verim, ze cca o 2 mesiace prezijem aj ja jeden uzasny hypnoporod a budem moct spolu s manzelom opat pridat referenciu na jeho zvladnutie vdaka technikam dychania, relaxacie, vizualizacie, prehlbovania, masazi a pravdaze podpory od manzela. Takze do skoreho videnia a citania.

Eva a Michal

Ahojte,

veľmi rada vám napíšem spätnú väzbu a moje pocity a dojmy z kurzu hypnopôrodu.

Keď som sa vrátila z kurzu, ktorého som sa zúčastnila bez partnera, spýtal sa ma či mi to pomohlo so strachom, ktorý som pociťovala z pôrodu. Nechápala som otázke, pretože po kurze som si na žiaden strach ani len nespomenula, dokonca som zabudla že tam predtým nejaký strach vôbec bol. Cítila som sa veľmi pozitívne, nadšene a nachádzalo sa vo mne veľa podnetov, ktoré čakali na spracovanie.

Chválim lektorku, rozprávala veľmi prirodzene a miestami som sa prichytila pritom, že vôbec nevnímam ostatných účastníkov kurzu a okolie, a plne sa sústredím na jej rozprávanie, pretože bolo také pútavé. Pomohlo mi aj to, že v rozprávaní dávala vsuvky o vlastnom pôrode. Vďaka kurzu som pochopila, že pôrod a to ako ho vnímam ja, je vo mne dávno zakódované, a práve metóda hypnopôrodu podporuje moje vnímanie. 

Čo je tiež dôležité, vymazali sa mi z pamäti všetky negatívne stereotypy, ktoré žena počúva o pôrode. Aktuálne u mňa prevládajú práve pozitívne príbehy hypnomaminiek.

Aktuálne ma čaká obrovská výzva v podobe relaxácie, pretože viem že úplné psychické uvoľnenie je pre mňa veľmi náročné a nedokážem sa iba tak ľahko uvoľniť.

Ďakujem za čas, ktorý som strávila na kurze, dalo mi to oveľa viac ako som očakávala.

Daniela

 

Cesta na severnú Moravu stála zato…  alebo ako prišiel Samko na svet …

S mamičkami, ktoré pri pôrode využívali hypnopôrodné relaxácie som sa prvýkrát stretla pri svojej práci lekárky na gyn.-por. odd. v Krnove v ČR, kde som nastúpila po skončení medicíny. Boli to pripravené maminky, pozitívne naladené,  bez strachu z pôrodu a so záujmom rodiť čo najprirodzenejšie. Samozrejme nie všetkým vyšiel pôrod podľa predstáv, ale vo väčšine prípadov /aspoň podľa mojich skúseností/ išlo o pôrody s vyrovnanosťou a psychickou pohodou rodičky.Monika

Počas môjho tehotenstva som bola od prvých mesiacov rozhodnutá sa na pôrod pripraviť a mala som jasnú predstavu čo chcem a čo nie. 9 zázračných mesiacov prebiehalo úplne v poriadku a na príchod nášho synčeka sme sa nesmierne tešili. K záveru som sa rozhodla, že tým najsprávnejším miestom pre Samkov príchod bude práve moje bývalé pracovisko na severnej Morave. Prečo? Chcela som kľud, intimitu a v prípade, že všetko pôjde ako má –nechať pôrodu voľný priebeh.. možnosť nepretržitej prítomnosti partnera.. možnosť využiť k relaxácí vaňu, sprchu či fit loptu, ak to v danej situácii budem chcieť.. rodiť v polohe v akej mi bude najlepšie .. a bonding..   Na druhej strane pokiaľ by som sa v priebehu pôrodu rozhodla napr. pre epidurál, tak by s tým nebol problém a nebodaj v prípade nutnosti cisárskeho rezu by bola snaha o spinálnu anestéziu s bondingom na operačnej sále. Ani o jednej z týchto mojich povedzme požiadaviek som nemusela v podstate nikomu hovoriť, či o nich diskutovať ani písať slohové práce v podobe pôrodného plánu- nakoľko je to bežný prístup v prípade nekomplikovaného priebehu. A prirodzene – poznala som personál, priestor, systém, nič nebolo pre mňa nové- isto i vďaka tomu som bola v takej pohode.

Do Krnova sme pricestovali v utorok /deň po predpokladanom termíne/. Nasledujúce dni sme strávili návštevami, stretnutiami s priateľmi, prechádzkami a prirodzenými metódami vyvolania pôrodu :-D. Piatkové vyšetrenie bolo v poriadku, nález priaznivý. V prípade žeby som neporodila v priebehu víkendu, v pondelok /utorok by hrozila indukcia pôrodu, a tomu som sa chcela vyhnúť. Samkovi sme rodičovsky dohovárali nech už príde, že ho veľmi ľúbime a tešíme sa naňho, ale zároveň mu nechávame priestor, lebo on vie najlepšie kedy a ako sa má narodiť. V piatok o 21hod. som sa, ale rozhodla pre koktejl s ricínovým olejom. Mala som silný vnútorný pocit, že bábätko je pripravené a týmto sa moje telo vyčistí a pošťuchne ho na svet. Niečo po 01:00 som sa zobudila na toaletu- ricín zabral :-D. Od 02:00 h. nastúpili pravidelné sťahy každých 10 minút. Ostávala som v posteli – v kľude si ich predýchavala, počúvala hypnopôrodné relaxácie. Zaspať sa už nedalo. Od 03:00h. sa mi nedalo ležať ani na boku ani nijak, potrebovala som chodiť, pri sťahu sa predkláňať. Niekoľkokrát som bola v horúcej sprche. Okolo 04:30 h. už každých 7 minút. Takmer pri každom sťahu som sedela na záchode. Na moje fučanie sa zobudil partner. Vstal, pustil hudbu, objímali sme sa a pri každom sťahu som sa predkláňala a musela sa o niečo opierať.   Povedzme, že do tohto času by sa dalo hovoriť o postupne sa zintenzivňujúcich tlakoch. Bola som rozhodnutá ísť okolo 6 h. do pôrodnice, aby som bola prijatá mojou lekárkou Renátkou, ktorá mala do 07 h. službu. Pri prijme som bola otvorená na 2 cm. Skvelá vec je, že pôrodnica dáva možnosť vopred si spísať na predtlačený formulár anamnézu a všetky potrebné údaje k príjmu. Po príchode sme len odovzdali papiere a nikto ma nezaťažoval zbytočnými otázkami a keď nejaká doplnková bola -odpovedal partner. My so Samkom sme boli vo vlastnom svete /vo svojej bubline/ sústredení len na seba. Vstupný ako i nasledujúce kardiotokografické záznamy som prestála, prehúpala. Akú polohu pri zázname zvolím, bolo len na mne. Nasledoval klystýr. Presun na apartmán, kde som strávila asi hodinu v polohe ľadového medveďa, na štyroch alebo na záchode- tak mi bolo najlepšie. Nasledoval presun na pôrodnú sálu, kde som pri zastretých žaluziách a relaxačnej hudbe strávila dve hodiny v horúcom kúpeli. Nikto nás nevyrušoval, nechodil okolo. Medzi kontrakciami som ležala na chrbte- bolo to úžasné ako voda nadľahčovala telo. Ako náhle prišiel sťah musela som sa otočiť na štyry a prespievať si ho- áa..áa..áa. Nenapadlo by ma, že také zvuky budem niekedy vydávať. Partner mi púšťal na kríže horúcu vodu, a to bol skvelý uľavujúci prostriedok. Odpúšťal, pripúšťal vodu, podával vodu na pitie. Bez jeho spoločnosti, veľkej podpory a asistencie si to neviem predstaviť. Všetci traja sme boli naladení na jednej vlne.

Kríza- prvá a jediná nastala práve po vyšetrení okolo 1O hod. s oznámením, že som otvorená na 3-4 cm /a ja som očakávala viac/. Tu nastal moment, že som prikývla na aplikáciu Novalginu. Nebyť tejto jednej včeličky do zadku, ktorá je asi i tak pri pôrode len placebom 😀 bol by môj pôrod úplne prirodzený. Hneď nato nasledoval monitoring, pri ktorom si Samko rozhodol schrupnúť a záznam nebol ideálny. Sledovala som monitor, budila drobca.. a začala nad sebou premýšľať ako nad pacientom /našťastie toto moje vykoľajenie trvalo chvíľu a podarilo sa mi vrátiť späť do ,,bubliny,,/, a to najmä vďaka partnerovi- objal ma, chválil aká som statočná, pustil relaxácie. Úprimne teraz som už pri kontrakciách nevnímala nič a už absolútne nie hlas z mp3. Lenže práve vďaka niekoľkomesačnému tréningu to bolo kdesi hlboko v mozgu, a tam to znelo. Vaňu som vymenila za fit loptu pod horúcou sprchou.. pár pohopsnutí a prišla šupa –bolesť, ktorá ma z fit lopty zrazila na kolená. Pocítila som ako sa posunula hlavička za súčasného lupnutia /ako keď si pukám prsty/. Zavolali sme sestru, vyšetrila, bolo to zrazu 6 cm, odtečená plodová voda. Sťahy sa mnohonásobne zintenzívnili, začínali tlaky na konečník, najlepšia poloha bola jednoznačne sedieť na záchode. Krátko nato 8 cm až lem. Hlavička stále viac tlačila a paradoxne práve tie obrovské tlaky a bolesti, ktoré znamenali, že sa blíži finále mi dodali novú energiu. Už nebola únava, ani teplo, zima, nič ..už len obrovské odhodlanie, že keď sme to dotiahli až sem, tak teraz všetkým ukážeme ako sa rodia krásne bábätká. A začali sme skúšať polohy, v ktorých by som mohla rodiť. Pôrodná asistentka navrhla nech skúsim klasicky polosed na pôrodnom kresle, čo nato moje telo. Čo nato telo- to som nevedela, ale hlava bola jednoznačne nastavená, že takto v žiadnom- jedine, ak v nevyhnutnom prípade. Ale skúsila som- jeden sťah a razom som bola na štyroch.   Nasledujúce už i s pritláčaním som strávila na kresle otočená na predkoleniach, lakťami a hlavou opretá o opierku. Bolo to oveľa prirodzenejšie, ale po pár minútach nastal diskomfort, a chcela som ísť na pôrodnú stoličku. Ešte som na nej nesedela a už som vedela, že to bude poloha v akej sa Samko narodí. Partner sedel za mnou, masíroval a tlačil mi do krížov. Medzi sťahmi som sa oňho doslova ovaľovala. A od tohto momentu som zužitkovala cvičenie s balónikom Aniball. Tlak mi bol známy, vedela som ako pritlačiť. Nahmatala som rukou prerezávajúcu sa hlavičku- neskutočný pocit. 6 hodín od príchodu do pôrodnice o 12:06 h. sa narodil náš anjelik :-D. Pôrodná asistentka mi podala to maličké mazľavučké a kričiace stvoreniatko. Pár minút sme ostávali spojení pupočnou šnúrou, kým ju ocko prestrihol. Nasledovala prvá spoločná rodinná foto, a potom so Samkom v náručí presun zo stoličky na pôrodné kreslo. Drobček mi spokojne ležkal na hrudníku, neplakal, a tak prebehla i jeho kontrola novorodeneckou sestričkou a ošetrenie pupočníka. Prvý pohľad z očí do očí sa nedá slovami opísať. Bola to nádherná, pre mňa priam mystická chvíľa. Myslím, že po polhodine prišla slabšia kontrakcia a s ňou pôrod placenty. To som už veľmi nevnímala, pretože sme sledovali tie prekrásne prirodzené deje ako si náš synček strká pästičky do úst a hľadá bradavku, vyplazuje jazýček. . Po priložení k prsníku energicky sal s prestávkami takmer celé dve hodiny. Po dvoch hodinách si Samka zobral ocko a išli sa spoločne poumývať, odvážiť, odmerať. Ja som /na moje počudovanie / bez problémov vstala, osprchovala sa. Zvládli sme to bez nástrihu a dokonca  bez akéhokoľvek poranenia. Jednoznačne za to vďačím masážam hrádze, cvičeniam s aniball, pôrodnej stoličke so šikovnými a trpezlivými rukami pôrodnej asistentky Jiřky. Plná endorfínov som si na izbe vybalila pár vecí, a to už prišli za mnou i moje lásky.. a odvtedy sme boli stále spolu… Domov sme išli tretí popôrodný deň s úžasnými pocitmi.

Nie každá žena môže, chce a dokáže porodiť prirodzene. No pre nás to bola, tá najsprávnejšia cesta. Pôrod ako i 3 dni na oddelení boli pre nás nádherné a posilňujúce chvíle. Vďačím za to mnohým ľuďom, okolnostiam, ale bezpochyby i mojej príprave, ktorú zahŕňal okrem iného i hypnopôrod.

Monika, Marek a Samko

M JVerím, že je to právo každej ženy, prežiť pôrod tak, ako si ho sama predstavuje a tak, aby sa pôrod pre ňu stal krásnym zážitkom (a nie traumatickou skúsenosťou). Tiež si myslím, že pôrod je pre ženu niečo úplne prirodzené… V dnešnej dobe sa však na tento fakt trošku zabúda, a preto je podľa môjho názoru potrebné vopred sa na pôrod pripraviť a správne sa naň naladiť. Pre mňa osobne bol kurz hypnopôrodu takým štartérom tejto prípravy, najmä aj čo sa týka výberu pôrodnice, nad čím som pred absolvovaním kurzu vôbec neuvažovala a brala som ako samozrejmosť, že pôjdem do najbližšej pôrodnice. Nakoniec sme sa na radu Silvie (ďakujeme Silvi :-)) vybrali obzrieť pôrodnice v Břeclavi a vo Vyškove a Vyškov bol pre nás nakoniec „láskou na prvý pohľad“. Vyškov na mňa zapôsobil svojou atmosférou, priestormi pôrodnice, možnosťami ubytovania po pôrode a samozrejme personálom a ich prístupom. Rozhodli sme sa preto rodiť vo Vyškove, bola som ale pripravená aj na akúkoľvek zmenu, ak by to bolo nevyhnutné. Nakoniec však všetko dopadlo presne podľa plánu. Termín som mala v sobotu, na piatok si priateľ zobral dovolenku, že si urobíme spoločne pekný deň. Začali sme s tým už vo štvrtok večer, kedy sme si užili romantickú večeru a večernú prechádzku po meste. Ja som ešte chcela stihnúť nočnú prechádzku vinohradmi, pretože mesiac bol krásne veľký po splne, ale to sa nám už nepodarilo. O pol jedenástej večer mi odtiekla voda a keďže Vyškov je trošku ďalej, rozhodli sme sa, že vyrazíme do pôrodnice hneď. Mala som slabšie kontrakcie, takže cesta nebola žiadny problém, cítila som sa tak pokojne, ľahko, šťastná a pripravená na pôrod. Mesiac som si pozrela z auta a tiež množstvo srniek, ktoré nás odprevádzali cez Pezinskú Babu :-). Do Vyškova sme prišli asi o pol druhej v piatok ráno. Na príjme bola sestrička, ktorú som už poznala z predošlej kontroly, ktorú som tam pred pôrodom absolvovala. Po vyšetrení ma nechali ešte na izbe, aby som si čo najviac oddýchla, pretože pôrod zatiaľ nebol rozbehnutý. Počúvala som hudbu, trošku som si pospala, dýchala som a robila som relaxácie a vizualizácie. Priateľ si zatiaľ pospal v aute :).  Ráno o pol ôsmej som sa presunula na pôrodný box, nechali mi nadštandardný box aj s vaňou (tú som ale nakoniec nevyužila, sprcha mi úplne stačila). Priateľ pustil hudbu, zapálili sme si vonnú lampu, dali sme fitloptu do sprchy, priateľ ma hladkal a masíroval na chrbte a takto som strávila skoro celý čas až do pôrodu. Personál bol úžasný. Pôrodná asistentka vždy len nakukla, spýtala sa, ako nám to ide, či sme v poriadku a či niečo nepotrebujeme. Tiež ma chválili a povzbudzovali, že ako nám to ide. Bolo to veľmi príjemné, cítiť takú podporu. Približne každú hodinu som musela zo sprchy vyjsť kvôli monitoru, ale mohla som pri tom sedieť, to mi dosť pomáhalo (pri ležaní na chrbte boli kontrakcie o dosť silnejšie, nedalo sa mi dobre predýchavať). O 12:20 na obed sa narodil Jakubko. Pôrodná asistentka prišla k nám a poprosila, či by som mohla vyjsť zo sprchy, aby ma vyšetrila a povedala, že „veď my už rodíme“. Prišla ešte doktorka a novorodenecká sestrička. Vyhovovalo mi, že to boli všetko ženy. Povedala som, že som cvičila s epinom v polohe naboku s nohou hore a chcela by som tak aj rodiť. Priateľ mi držal nohu a ja som tlačila, ale zistila som, že mi to tak nejde. Pani doktorka mi teda odporučila nech skúsim nejakú polohu, kde využijem gravitáciu. Tak som skúsila polohu na psíka, to sa mi ale tiež nepodarilo. Skvelé bolo, že všetci boli pokojní, nijako ma nevyrušovali, nenáhlili, nekričali alebo podobne. Pani doktorka mi len medzi kontrakciami poradila, ako mám vydýchnuť pri kontrakcii a tiež ma ubezpečovala, že bábätko je v poriadku a preto je aj ona v pohode a mám teda robiť to, čo cítim a ako to cítim. Medzi kontrakciami mi vždy na pár sekúnd priložili monitor, aby zistili, či je počuť ozvy. Keď som počula ozvy, vždy ma to upokojilo a povzbudilo snažiť sa ďalej. Priateľ bol celý čas vedľa mňa a masíroval mi kríže, čo mi v konečnej fáze pôrodu veľmi pomáhalo. Nakoniec som porodila na tri výdychy v drepe bez akýchkoľvek poranení. Personál chytal bábätko podo mnou. Meno sme mu dali až po tom, ako sa narodilo a ako sme ho uvideli. Samozrejme všetko od dotepania pupočníkovej krvi, cez bonding, priloženie atď. prebehlo, ako sme si predstavovali. Na pôrodnom boxe sme ostali cez dve hodiny sami spolu, nerušení. Potom mi priniesli obed – žemľovku – najlepšia na svete, schuti som ju zjedla a pritom sa pozerala na priateľa držiaceho naše malé, krásne, voňavé bábätko. Na pôrodnom boxe som si ešte dala sprchu a odišli sme všetci traja na izbu. Prvú noc som ostala na jednotke izbe sama, ale už na ďalší deň sa uvoľnila nadštandard izba aj pre partnera. Bolo úžasné, že sme mohli už od prvých dní spoznávať naše bábätko spoločne. Aj na oddelení šestonedelia sme boli maximálne spokojní. Vyškov môžem iba odporučiť, mne sa tam splnil môj sen o nádhernom pôrode. Želám všetkým budúcim mamičkám, nech sa ich pozitívne predstavy o pôrode naplnia a nech je pôrod pre nich krásnou spomienkou!!!!

Michala & Jakubko 🙂   

Ahoj Silvi 😉

Odkedy sme sa rozlucili na kurze, nepresiel jeden den, aby som na Teba nemyslela!;)

Dakujem Ti za Tvoj mail, a hlavne za drobnu poznamku na jeho konci, uplne ma to zahrialo pri srdiecku.. Skoro mi aj slza vyhrkla, taka som bola nejaka rozcitena;)

Musim Ti z celeho srdca podakovat za moznost prist na kurz a tiez vyjadrit obdiv a uznanie za to, ako robis svoju pracu. Je uzasne natrafit na cloveka, ktory miluje, co robi a svojou osobnostou a pristupom ovplyvnuje zivoty druhych k lepsiemu..

Velmi som rada, ze som Ta stretla, po kurze sme mali aj s partnerom uzasny pocit zo vsetkeho, co sa pocas tych dvoch dni udialo.. Tak nejak sme si uvedomili, ze popri vsetkych starostiach, ktore mame, sme mozno aj trochu zabudli, ako velmi sa lubime a ako vieme byt jeden pre druhého oporou a mozno to bude zniet zvlastne, ale akoby sa nase puto po kurze este prehlbilo.. Boli sme minimalne dva dni ako cerstvo zalubeni;)))

Zostala som uplne v soku, s akou samzorejmostou ma podporuje v tom, co chcem a ako prijal vsetko, co sa na kurze hovorilo. Dokonca robi osvetu vo svojom okoli!;)) A tiez ma nahana robit relaxiacie – hovori mi, Zuzi, to je ako trening, ved si to pamatas, naplanuj si to kazdy den do rozvrhu!;)

Ja som mala po kurze pocit, ze tak, ako mate niekde napisane, skutocne moze niekomu zmenit zivot, len treba byt trpezlivy a konzistentny a pracovat na sebe a casom sa to ukaze.. Prvy tyzden som si vedela najst cas kazdy den na relaxacie, teraz to uz bolo horsie, ale zase sa polepsim;) Dari sa mi tak akurat pri nich vecer od unavy zaspat..

Kurz nam pomohol aj v tazkom rozhodnuti o iných veciach..

Silvi, dakujem Ti este raz, si uzasny clovek, mas v sebe tolko pokoja (aspon na mna to tak posobilo), ze bolo strasne prijemne byt len tak v priestore s Tebou. Aj partner mi povedal, ze som bola nejaka ukludnenejsia;)

Pozdravujem Ta a tesim sa do skoreho videnia, pa

Zuzka

 

Prebudila som sa s miernymi sťahmi o 5:00 ráno 11. júna, jeden týždeň po mojom oficiálnom termíne. Deň predtým som plávala v jazere. Náhodou som mala termín na CTG poobede v Hainburgu a odporučili nám, aby sme ešte prišli na kontrolu. Keď sme dorazili, bola som otvorená na 1 1/2 cm, vlny asi každých 5-6 minút. Pôrodná asistentka ponúkla, že môžeme zostať v nemocnici alebo ísť na prechádzku alebo obed do Hainburgu. Tak sme strávili čas týmto spôsobom, išli sme na obed a do niektorých obchodov  a len som sa každých 4-5 minút zastavila, aby som sa chytila nejakého stĺpa alebo môjho partnera, keď prišla vlna.

Rozhodli sme sa vrátiť domov do Bratislavy, kde sme robili relaxáciu „let balónom“. Krátko potom, moje vlny začali byť čoraz intenzívnejšie a častejšie, a tak sme nasadli do auta. Počas cesty boli každé 3 minúty. Keď sme prišili znova do Hainburgu o 19:00, bola som otvorená na 6 cm a vlny boli veľmi silné. Relaxačná miestnosť s vaňou bola obsadená, takže po CTG ma presťahovali do pôrodnej miestnosti. Strávila som nejaký čas na pôrodnej posteli, na všetkých štyroch a krúžila som bokmi, kým praskla plodová voda. Vlny pokročili a presťahovala som sa na pôrodnú stoličku. Po 5. alebo 6. vlne, o 20:50 (dve hodiny potom čo sme prišli), sa narodil môj krásny malý Maximilian. Zamestnanci boli pokojní, netlačili nič, odporúčali mi úľavové polohy… Potom môj partner, bábätko a ja, sme strávili 2 úžasné hodiny na lôžku v relaxačnej miestnosti, kde sme mali maximálne súkromie, aby sme si malého užili a v kľude pokračovali s dojčením. Vrátili sme sa domov podvečer ďalší deň a pokračovali sme vo vzácnych okamihoch doma.

Janka

 

Ahojte banda, teda hlavne Ty Silvi, lektorka nasa 🙂

Úprimne mám po kurze strašne pozitívny pocit z celého pôrodu a naozaj ma mrzí, že musím ešte 3 mesiace čakať 🙂 z celého aktu som nebola nejako extra vystresovaná ani pred kurzom, ale ukázala si nám čo všetko zaujímavé sa počas prirodzeného pôrodu (a hlavne po pôrode!) deje, čo s čím súvisí a hlavne prečo sa to deje. Veľmi kvitujem aj spôsob vysvetlovania, bolo k veci a nebolo to nič mega alternatívne, éterické a nadprirodzené, žiadne sedenie okolo ohníka, držanie sa za ruky a vyvolávanie ženstva 🙂 manžel bol na začiatku strašne skeptický a nechápal načo sa tam má trepať, ale je tak isto super spokojný. Tie poznatky mu dávajú zmysel a vyzerá, že sa ešte popripravuje kým nastane deň D (lebo si nie je celkom istý ako by mi mal čo najlepšie pomôcť, ale ešte si k tomu sadneme). Po prvom dni sme mali hlavu ako melón, donútila si nás zamyslieť sa nad výberom pôrodnice. Obaja sme si uvedomili, že chceme mať z pôrodu krásny zážitok, nielen si to odbiť a ísť ďalej 🙂 takže ďakujeme. A relaxácie boli super, budeme aplikovať aj v bežnom živote a tak isto masáže 😉 Ďakujeme ešte raz a určite sa ešte uvidíme na stretnutiach hypnomamčí 🙂 

Jaaaj a relaxačné tróny pre matky boli mega! :)) 

Katka a Martin

 

Kurz hypnopôrodu som sa rozhodla navštíviť zo zvedavosti, ale aj na odporúčanie kamarátok. O pôrode som už nejakú predstavu mala, nakoľko som čakala už druhé dieťa. Prvá dcérka bola pomerne veľké bábätko /4kg/ a pôrod vo veľkej štátnej nemocnici nemôžem popísať ako niečo katastrofálne, ale ani nič príjemné, nakoľko som sa z pôrodných rán dávala dokopy dva mesiace.

O druhom pôrode som si urobila inú predstavu, hlavne to malo byť o tom, čo chcem ja a nie o tom, čo lekári naplánujú. Na kurze som sa dozvedela, ako je pôrod prirodzený a čo možno pre najprirodzenejší pôrod v našich podmienkach urobiť. Dobre vyškolená som sa pomaličky pripravovala na deň D.

V ten deň nastali slabé kontrakcie už ráno, no ja som celý deň ešte behala do práce a späť a vybavovala, čo sa ešte dalo. Kontrakcie stále pokračovali a až na naliehanie rodiny som sa večer o desiatej vybrala do nemocnice. Tentokrát sme rodili v súkromnej nemocnici. V dobrej nálade a s pocitom, že ma vyhnali rodiť:-) ale podľa mňa sa nič nedeje, nás prijali.

Lekárka len so žartom skonštatovala, že domov ma už určite nepustí, že som otvorená na deväť prstov a navrhla prepichnúť plodovú vodu. No ja som chcela ešte počkať či nepraskne sama. Po troch hodinách hopkania po chodbe som si nakoniec vodu pichnúť dala a to už bola rýchlosť. Najprv monitor, potom som dostala strašnú zimnicu, tak ma doktorka s mužom pustila do sprchy, nech sa ohrejem teplou vodou. Po príchode do sprchy ma na druhu kontrakciu bolesť dostala na kolená a na ďalšiu som už rodila hlavičku, teda babätko sa rodilo uplne samé, ja som ani nepotlačila. Nato muž privolal lekárku a tá ledva stihla chytiť telíčko a náš maličký bol na svete. Všehovšudy pätnásť minúť intenzívnych sťahov a pôrod na štyroch vo vode:-) a bez poranení a šitia. Doteraz sa náš malý rád kúpe:-) a myslím,že mu to ostane. Aj keď to bol trocha neštandardný pôrod, spomínam naň s láskou a lekárka zhodnotila, že tretie môžem rodiť už aj doma.
To hlavné pre mňa z kurzu bolo to, že som sa dozvedela, ako vlastne prirodzený pôrod vyzerá a aký môže byť jednoduchý a krásny a tak som vlastne aj porodila.

Dominika

 

S manželom už máme za sebou kurz hypnopôrodu, a veľmi sme si to užili. A preto sám pripája pár slov…

Ako muž som si skutočne kurz užil…Vecné a korektné informácie podané bez zbytočností a pretvárky. Maximálne kvitujem otvorenosť a energiu lektorky, ktorá pomenovala aj tie najintímnejšie veci tak, ako sú. 

Práve tento kurz vnímam ako možnosť, kde rodičia môžu skutočne pochopiť aj iné možnosti príchodu na svet ich potomstva. Následne je to na nich. Avšak po tomto kurze už nikto nemôže argumentovať, že nemal informácie.

Ďakujem za seba ako aj za všetkých ostatným, ktorým dávate túto úžasnú možnosť radostného a šťastného príchodu malých človiečikov na svet.

ĎAKUJEM

Rasťo a Monika

 

Ahojte,
veeeľmi pekne vám chce poďakovať, že som mohla porodiť našu Adelku po sekcii prirodzene 😀 

Poučená z prvého pôrodu , kedy som bola v nemocnici veľmi skoro a keďže som vedela, že po sekcií ma budú v nemocnici viac sledovať, som ponechávala odchod z domu až na vlastný vnútorný pocit.
Kontrakcie mi začali v utorok večer, poobede som bola ešte na poradni, stále otvorená na 3,50 cm. Celú noc som počúvala relaxácie, spala som veľmi málo, predstavovala som si ružu ako sa lupeň po lupeni otvára.
Kontrakcie mi pokračovali počas celej stredy, ale dokázala som navariť, napiecť, vyvešať prádlo, pri sedení na fitlopte ešte pracovať na PC. Vyslovene som si užívala možnosť ísť kedykoľvek na wc, do sprchy, dať si horúcu vaňu, dokonca si pospať 😉 

K večeru boli kontrakcie intenzívne a skracovali sa intervaly, pomáhali mi polohy hlavne na štyroch a v drepe. Volala som s pôrodníkom, ktorý mal v tú noc v nemocnici službu, to ma psychicky ukľudnilo, že je tam a nemusím ho ťahať v noci z postele. Po polnoci som zobudila manžela, že ideme. Najprv nechápal, že kam  🙂 ešte z auta som posielala lekárovi smsku.
O 01,15 hod ma Tomáš odprevadil až k dverám pôrodnice na 9 poschodí v ružinove, kontrakcie som mala každé 3-4 minúty. Personál o mne vedel, na základe sK večeru boli kontrakcie intenzívne a skracovali sa intervaly, pomáhali mi polohy hlavne na štyroch a v drepe. Volala som s pôrodníkom, ktorý mal v tú noc v nemocnici službu, to ma psychicky ukľudnilo, že je tam a nemusím ho ťahať v noci z postele. Po polnoci som zobudila manžela, že ideme. Najprv nechápal, že kam  🙂 ešte z auta som posielala lekárovi smsku.
O 01,15 hod ma Tomáš odprevadil až k dverám pôrodnice na 9 poschodí v ružinove, kontrakcie som mala každé 3-4 minúty. Personál o mne vedel, na msky, mali úplne prázdnu pôrodnicu, nikde nikoho.
Samozrejme hneď natočiť monitor, to som zvládla ležiac na boku, sestrička veľmi príjemná. Prišiel lekár, vyšetril – otvorená na 9 cm a o chvíľu rodíme. Prišla iná lekárka a veľa vecí sa vypytovala a to bol moment, kedy by som tam naozaj niekoho potrebovala na tieto odpovede.
Ale ja som sa nenechala rozhodiť, počúvala som stále MP3 prehrávač a hlavne dýchala.
Personál ma nechal samú predýchavať kontrakcie, až keď ma počuli ako sa zvukovo prejavujem (nekričala som len pri výdychu som stonala), tak sa ma prišla sestrička spýtať, čo cítim.
Neviem koľko času ubehlo ale po troch veľmi silných kontrakciách prišiel opäť lekár a poprosil ma, aby som sa otočila a vyšetril ma. Na otočenie som potrebovala veeľa času, ale nesúril ma.
Neviem posúdiť, či tým vyšetrením alebo mi samovoľne praskla voda. Bola som už na 10 cm otvorená, začali okolo mňa znášať veci, lebo ma nechceli už presúvať na pôrodnú sálu. Posteľ, na ktorej som ležala, napolohovali, nohy som mala dole len zapreté, rukami som sa mohla držať a zaprieť sa.
Začala som mať silnú potrebu tlačiť, prišla kontrakcia, tlačila som a dýchala. Na štvrtú kontrakciu sa Adelka narodila, presne o 02,40 hod miery : 3390 gr a 48cm. Dali mi ju hneď na brucho a nechali chvíľku dotepať pupočník.
A ten pocit, toľko endorfínov, vysmiata ako slniečko, ja som narástla na dva metre, cítila som sa neskutočne silná a pritom fyzicky príjemne unavená.
Placenta zo mňa vypadla (nemusela som ju tlačiť), trošku som sa natrhla, ale šitie som nevnímala, lebo som si užívala Adelku a jej prisatie sa na oba prsníky.
Mala som šťastie na príjemný personál, neskutočnú sestričku z novorodeneckého, ktorá nám nechala s Adelkou hneď po pôrode veľa spoločného času, zobrala ju len na chvíľu preč a potom sa len chodila pozerať ako saje.

Lekár mi zagratuloval k pôrodu, že nečakal, že to pôjde tak rýchlo a hlavne, že som si skoro celý pôrod prežila ja sama doma.
Ešte raz veeeľka vďaka , som nesmierne rada, že som sa dozvedela o hypnopôrode, že som bola na kurze a mohla si pôrod užiť, spríjemniť a mať pozitívne spomienky  😀 
Sašena

Ahojte Mirka a Silvi,

chcela by som sa s vami podelit o svoj porodny pribeh 🙂

Minuly pondelok na obed som mala nastupit do Kochu na pozorovanie. Vy ste mi poradili par prirodzenych sposobov na vyvolanie prirodzeneho porodu – skusila som vsetko, ale nic nezabralo a ako sa blizil vikend, poriadne som nervoznela, lebo som sa chcela vyhnut hospitalizacii na pozorovanie.

Tak som nakoniec volala este v sobotu Eve, ako sa pripady KP riesia v Hainburgu – uvazovala som, ze mozno na poslednu chvilu by som rodila predsa len tam. Eva ma dost upokojila a pytala sa, co vsetko som uz vyskusala na vyvolanie porodu a specialne sa pytala na kokteil. A ona na to, ze ma vraj este lepsi recept. Nadiktovala mi ho, a tak som si ho v nedelu vecer uvarila a v pondelok o 2:00 rano zacali prve kontrakcie – aj to som dost vahala, ci to su naozaj kontrakcie, lebo nebolo to skoro vobec bolestive, a boli od zaciatku kazde 3 minuty, co sa mi nechcelo verit. Po hodine a pol som si napustila vanu, aby som zistila ci to nahodou nie su poslickovia, lenze kontrakcie pokracovali a do pol hodiny mi odtiekla plodova voda.

Okamzite som budila priatela, ze ideme do porodnice, a zaroven som volala lekarke, ze sme na ceste. Sama bola mierne skepticka, ze po dvoch hodinach sa uz hrniem do nemocnice, ale povedala, ze startuje aj ona. O stvrtej sme teda vyrazali z domu, okolo 4:45 sme boli v Kochu, spisala papierovacky a to uz dorazila aj lekarka. Pozrela ma a prekvapivo zistila, ze som uz otvorena na 6-7 cm. Dali ma este na monitor, kym sa otvorim cela, ale po 15 minutach prisli uz dost silne tlaky a hned sa islo na salu. O 6:00 sme boli na sále a o 6:55 bola mala na svete – koncom panvovym a prirodzene.

Ja som prestastna, ze sa porod nemusel vyvolavat umelo a hlavne, ze to nebol cisarsky rez. Mala mala pri porode 3160g a 50 cm, zdrava ako buk 🙂

Mala som krasny, rychly a bezproblemovy porod, az tomu sama nemozem uverit….akosi som cakala, ze to cele bude komplikovanejsie a hlavne by ma nikdy nenapadlo, ze to prebehne tak rychlo.
A vam, Silvi a Mirka, dakujem este raz velmi pekne za skvely kurz a nahravky, ktore tiez dost pomohli, ako aj za vase rady na poslednu chvilu 🙂

Prajem vam vsetko dobre, a pevne verim, ze sa este na nejakom kurze stretneme.

Lucia

Ahote, 

tak uz mame aj my nasu princeznu doma 🙂

Vsetko bolo presne tak, ako som chcela a som za to som vdacna.
Od prichodu do Hainburgu, po moment, kedy som ju drzala v naruci presli 2,5 hodiny, co bolo super a na pocudovanie zo 4 cm na 10 cm som bola za hodinku otvorena.

Eva nesklamala a viedla ma porodom uplne neuveritelne.
Prvy krat som zazila tlak babatka v porodnych cestach a tiez porod bez nastrihu 🙂 – Eva masirovala a chránila hradzu,  ani oxytocin na placentu sa nekonal. Nechali dotepat pupocnik, mala bola na mne asi 1,5 hod – neviem -cas som nevnimala – mala som ju zabalenu v uteraku celu noc.

Stale nemozem uverit ze je Miska tu, je uplne skvela 🙂

Dakujem za podporu a za to, ze som dostala kontakt na Evu. Ze som pri vas ziskala istotu, ze veci mozem ovplyvnit.

Stanka

­­­­­Ahojte:) V prvom rade som vdacna kamoske co vyhladala Vas a Vase kurzy na nete a povedala „to si nesmies nechat ujst“. A v druhom rade dakujem Vam. Teda hlavne Silvii. Vikend, aj ked bol teply, bol pre mna absolutne zasadny. Stale nie som rozhodnuta, kt. porodnici budem doverovat a zverime sa jej, ale minimalne som zacala opat rozmyslat nad porodom v tom zmysle, kde to bude najlepsie pre moje dieta a pre mna. Netreba mi ruzove steny nadstandardnej izby, kde pristup ludi k mamam a detom je viac nez alarmujuci. Takze dakujem za to ze ste ma dostali z mojej lenivej pohodlnej zony,ze ved porodit sa da hocikde len aby to bolo blizko.(co som si doteraz myslela)Spravim pre svoje dieta maximum a ak to je iba 45 min cesta do Stiavnice tak idem do toho. To bolo prve zasadne co si z kurzu odnasam. Druhe, ale dolezitejsie ze som sa na porod tesila ale teraz som nadsena a neviem sa toho dockat.:)Vdaka Vam Silviinym zazracnym slovam, skusenostiam, jej osobnosti. Verim, ze osveta hypnoporodu pojde Slovenskom ako nakazliva vlna:)a vsetky zeny budu vyzadovat nic viac ako prirodzeny sposob narodenia svojich deti a ze sa system zmeni v dohladnej dobe. Ja budem urcite sirit myslienku hypnoporodu dalej kedze po skvelom vikende uz toho viem nemalo viacej. Dakujem za linky, kontakt na lekarov. Dakujem za vsetko.

Monika 

 

Tehulkovanie u mna skoncilo trochu predcasne:) dna 28.5. sa o 15.35 narodila nasa Natalia a ja som najstastnejsia na svete:))

Nakolko som podla posledneho vysetrenia mala menej plodovej vody, tak si ma uz u Kocha nechali na pozorovanie.  Absolvovali sme vysetrenia a ja som sa na porod este necitila, stale som dufala, ze nas pustia domov, ale nestalo sa. Velmi mi pocas tohto obdobia pomahali relaxacie, a vedomie, ze vsetko dobre dopadne, mi pomahali cele to zvladnut. Personal bol velmi mily a cely cas sa o mna ukazkovo staral aj moj lekar.

Na naliehanie lekarov sme nakoniec privolili na spustenie porodu. Cely cas som medzitym skusala techniky, aby sa to spustilo prirodzene.  K porodu som si vyziadala Dr. Ondackovu, cely cas som si pustala relaxacie plus robila cviky, co si nam naposledy ukazala a nebyt toho, ze ma vkuse davali na monitor, asi ani neviem, ze rodim:)  Dr. Ondackova navrhovala prepichnut plodove blany, ale bola velmi mila, videla, ze mam snahu o prirodzeny porod a dala mi cas, aby som si to premyslela. Nasledoval zaber ako z filmu, lebo kym som sa s muzom dohadovala, ze si  nic prepichnut nedam, spustila sa mi plodova voda sama, rovno na chodbe pred navstevami:) Potom nas uz odviedli na salu, kde som zo 4 cm pocuvajuc 3.2.1 uplne uvolnena porodila a dokonca mi to aj casovo vyslo na slova : priviedla si na svet novy zivot, mala bola uz na svete.

Bonding bol 2 hodky, malu mi hneď dali:) Ondackova sa má opýtala, akú polohu dáme, ale šlo to tak rýchlo, ze som vôbec nerozmýšľala a ostala v takom polosede, polopodrepe do tlačenia mi nik nehovoril:) PA akurát povedala, ze to bol pôrod na 1 s* a ze načo by mi aj bola epidurálka:)

Ďakujeme za úžasný kurz Hypnoporodu, podporu i laktačný kurz.

Lívia

Dakujeme krasne za skvely kurz. Cely bol velmi, velmi pozitivny, prirodzeny a som presvedcena, ze aj uzitocny. Po kurze sme boli obaja taki nadseni, ze sme mali chut ist od vas priamo do porodnice:) To sme naozaj necakali. Ako bonus nas kurz priblizil nielen k babatku, ale aj k sebe navzajom. Kurz budeme vsetkym nastavajucim rodicom vrelo odporucat. Babatka, ba aj porodu, sa uz nevieme dockat. Este raz dakujeme a urcite sa este vidime. Olinka & Mišo

Môj hypnopôrod 🙂

Veľmi rada som si počas tehotenstva čítala pôrodné príbehy, nesmierne ma povzbudzovali v tom, že aj ja to „dám“. Teraz je rad na mne, síce až po piatich mesiacoch som sa k tomu odhodlala, ale predsa 🙂

Hlienová zátka mi odtiekla vo štvrtok a kontrakcie mi začali v noci z piatka na sobotu. Ako prvorodička som spočiatku nevedela dobre rozlíšiť, či ide o „poslíčkov“ alebo či už reálne začal pôrod. Kontrakcie nemali žiadne pravidelné intervaly. Predýchavaním sa to dalo zvládnuť, ale stupňovala sa mi bolesť v oblasti krížov. Manžel vytiahol takú veľkú hrejivú náplasť, ktorú mi prilepil na kríže, čo mi čiastočne uľavilo od bolesti. Dával mi masáže, čo mi tiež pomáhalo. Najlepšie mi bolo na posteli, kde som si púšťala relaxácie a sústreďovala som sa na predýchavanie a meranie času kontrakcií. Ani po teplej vani som nemala jasno v tom, či naozaj už rodím, kontrakcie sa nejako nemenili. Moja mama už vedela, že pôrod môže nastať každým dňom (pracuje ako zdravotná sestra v gynekologickej ambulancii), takže ma kontrolovala každý deň cez telefón, čo nové. Keď mi volala v sobotu doobeda, že ako sa mám, tak som jej opísala, čo sa deje a ona, že prečo nejdem už do nemocnice, že veď rodím, že či chcem porodiť doma J No tak ma vystrašila, že sme s manželom vyrazili do nemocnice okolo pol druhej aspoň zistiť, že nakoľko som otvorená.

Do nemocnice to trvá autom cca 5 minút, takže nebol problém sa vrátiť späť, keby bolo treba. V nemocnici mi urobili CTG, ktoré bolo v poriadku. Pôrodná asistentka vyšetrením zistila, že som na 5 cm otvorená a navrhla nám, že môžeme ostať. Padlo rozhodnutie, že už ostanem v nemocnici, myslela som, že to pôjde rýchlo. Manžel sa ešte odbehol domov naobedovať a potom bol už stále pri mne, neuveriteľne ma podporoval počas celého pôrodu.

Mali sme k dispozícii pôrodnú sálu iba pre seba, chodila nás iba kontrolovať pôrodná asistentka – na brucho mi prikladala prístroj na meranie oziev srdca dieťaťa. Využila som aj pôrodnú vaňu v otváracej fáze na uvoľnenie, čo bolo super. Išli sme už do finále, bola som otvorená na 9 cm. Pôvodne som chcela pôrod do vody, ale nakoniec som sa rozhodla, že ostanem „na suchu“.

Praskla mi plodová voda a čoskoro som pocítila, že mám potrebu tlačiť. V tejto fáze to bolo dosť divoké, to som už nevedela kontrolovať moje telo, moje telo išlo samo. Hľadala som si vhodnú polohu – na pôrodnej stoličke mi bolo veľmi nepohodlne, ďalšia poloha na kolenách opretá o pôrodné kreslo mi tiež veľmi nevyhovovala. Navrhli mi ľahnúť si na bok na zem a v tejto polohe som ostala, až kým nebolo vidno hlavičku. Chcela som dieťa vydýchať, čo som si aj nacvičovala v tehotenstve, ale nakoniec mi moje telo hovorilo, že mám tlačiť. Bola som akoby v tranze, vtiahnutá do „hlavného deja“. Nemám predstavu ako dlho trvalo, kým som malého vytlačila. V závere som kľačala na kolenách zavesená na manželovi, ktorý ma povzbudzoval. Neviem, koľko zatlačení bolo ešte treba, ale ostala som hrozne prekvapená, keď mi pôrodná asistentka už malého podávala, nevedela som, kedy sa to stalo, že už zo mňa „vypadol“. Narodil sa o 21:18 hod.

Keďže som rodila v rakúskej nemocnici, nebol žiadny problém s bondingom, ktorý sme si s manželom obaja užili. Neuveriteľný pocit J Adamko chvíľu plakal, spracovával zážitok z pôrodu. Malému sme pomohli prisať sa a krásne sa kojil. Apgar skóre mal 9/10/10.

Pôrod placenty bol veľmi jednoduchý, pôrodná asistentka mi hovorí, aby som zakašľala, čo som urobila a placenta vyšla von.

Pupočník prestrihovala pôrodná asistentka asi po dvoch hodinách od pôrodu. Následne sme dali malého odmerať, odvážiť a obliecť. Vo všetkých našich požiadavkách ohľadne pôrodu nám v nemocnici bez problémov vyhoveli, takže som bola viac než spokojná. Celý pôrod bol prirodzený bez akýchkoľvek medicínskych zásahov. Katka

Môj pribeh hypnoporodu je trosku iny, je zo statnej nemocnice, kde maju rocne do 3000 porodov a predsa je krasny….Rodila som vo Fakultnej nemocnici v Nitre a bola som si plne vedoma nedostatkov a nie takeho priazniveho prostredia od A po Z, aky by si hypno a aj kazdy iny porod zasluzil. Na druhej strane je to pribeh prirodzeneho porodu a odhodlania, ze aj v nasej statnej nemocnici sa to da uvedomujuc si svoje prava a davajuc ich najavo.

Moj syncek ma uz 6 tyzdnov, vypytal sa na svet trosku skor ale v termine v 38 tt. a to tak, ze mi zacala odtekat plodova voda. Nie naraz, ale postupne. Najskor z nedele na pondelok nadranom v intervaloch asi po 2 hodinach som sa 3 x prezliekla do ineho pyzama….(este som si nebola ista, ze to je plod. voda). V ten pondelok som teda ostala doma oddychovat a cakala co bude dalej. Dalej sa nedialo nic, uz ani kvapka. 

Pokracovanie prislo v utorok vecer o 18 hod., kedy mi zacala opat, ale pomaly a nepretrzite odtekat plodova voda. Stale celu noc aj rano. Nestresovala som, vedela som ze mam cas…no na stredu som bola rano dohodnuta na beznu poradnu, tak som sla. A tusila som, ze si ma uz budu chciet nechat tam, preto som mala so sebou aj zbalene veci. Sestricka na poradni mi urobila test Jarisovym roztokom a hned ma poslala na vysetrenie uz rovno na prijem…. moj doktor na ambulancii vtedy nebol.

Bola som prijata asi okolo 9 hod rano. Podpisala som ich Informovany suhlas s tym, ze som tam pripisala – plati s mojim informovaným suhlasom po porade s Gabikou J. zo Ženskych kruhov, na co som prijimajuceho lekara aj upozornila a povedala som mu, ze som posielala svoj suhlas aj na riaditelstvo. Bol ticho, ale konzultoval so mnou aj klystir, ci chcem aj atb. (kvoli odtekaniu tej plod.vody a riziku infekcie). Atb som odmietla, tak zobral krv na crp, ze potom uvidime. Crp bolo negativne, tak som atb. nechcela a ani po uplynuti myslim dalsich 6 hodin som ziadne nedostala.

Dohodnuty porodnik nakoniec v ten den nemohol, a rodila ma sluzbukonajuca mlada lekarka. Rozdiel vsak nevnimam ziadny, az na to, ze s nim som bola dohodnuta, ze aspon v polohe na boku mozem rodit, no ona (zrejme nedostatok skusenosti) mi to neumoznila, hoci ma to tak prirodzene nutkalo na bok, porodila som v polosede so zdvihnutym chrbatom.

Po prijati som sa presunula na hromadnu izbu pre rodicky (tzv. vzdycharen) a ocakavala naozaj s usmevom kontrakcie. Bola tam jedna rodicka, ticha nenapadna…Kontrakcie zacali az okolo 15 hod. a samovolne. Pisem muzovi, ze kontrakcie su konecne tu huraaa. Na vzdycharni som bola od 14 hodiny sama, na usiach takmer stale relaxacie z kurzu hypnoporod, takze som sa snazila byt max. uvolnena. Musim povedat, ze to naozaj malo svoj vyznam, relaxacie a aj vedomie vsetkeho o com sme na kurze hovorili….vedomie, ze zena je na porod stvorena, dava novy zivot a sebe novy rozmer …. Ani neviem ako sa kontrakcie stupnovali, bola som vo svojom svete vln a sumenia, otvarajuceho sa kvetu a stacania kolieska hlasitosti z 10 na 1, co mi pri tych silnejsich kontrakciach velmi dobre fungovalo…. vobec som nepozerala na cas aka je ich intenzita. Vyrusit ma prisla sem tam sestra s CTG a sem tam lekarka s vysetrenim. Asi okolo 19 hod lekarka navrhla tiez po konzultacii so mnou dva cipky a po asi hodine a pol Nospu na uvolnenie branky (hlavicka tlacila na pevnu branku) s tym, ze pojdem do sprchy a potom zavolam manzelovi kedy moze prist. V sprche ma samovolne chytilo dychanie nadol a tlaky nadol, co som si uvedomila po chvili, ze aha uz je tu asi zaver…Po sprche ma vysetrili ale ledva som uz odtial zavesená na nizsej lekarke dosla oproti na porodny sal a o 5 min. bol maly Lukas Jozef vonku. Sama som sa pozerala ako zo mna vyletel a fakt som bola plna energie. A ani po 2 hodinach sa mi na izbe spat nechcelo… Zaver bol teda fakt rychly, manzel nestihol dobehnut ani na salu. Pani doktorka nechala dotepat pupocnik… a maleho som mala na sebe – hned po prestrihnuti pupocnika na par minut a po osetreni (cca 5min.) na cele 2 hodiny, co je este v Nitre dost v plienkach. Prikryli ho mojim uterakom a dekou, ktoru nahriali aj s ciapockou a samozrejme nam dali podpisat papier na ich ochranu. Celkovo musim povedat, ze vsetci, co so mnou prisli do styku v ramci porodu a sestonedelia so mnou konzultovali jednotlivé kroky a zasahy, co bolo super. Urcite odporucam takyto postup aj dalsim maminam aj ked maju na stranke hodnotenia nemocnic napisane, ze porodne plany neprijimaju.

Ale doba ide dalej a podla mna si museli byt vedomi mojich prav, ked konzultovali ….takze cim viac nas bude tym lepsie. Nech neberu automaticky kazdu ako pacientku, ale zenu, ktora tam prisla s doverou normalne porodit. Janka

Ahoj, dakujem za super vikend, som plna energie, zrelaxovana a hlavne sa tesim na porod a na to, ako si maleho prvy krat prilozim na brusko:-) kurz budem urcite odporucat, citila som sa prijemne a som obohatena o vela novych a uzitocnych info…super, ze sme dostali ku kurzu letaciky, kde si mozem este raz vsetko zopakovat. V neposlednom rade chvalim lektorku, ktora mala temu zvladnutu na 150% 🙂  a dokazala po cely cas udrzat prijemnu armosferu. budem sa snazit co najviac relaxovat pripravovat sa na ten den D. este raz dakujem, Barbora

Ono to funguje! alebo Druhý krát to môže byť aj inak!

  Federika je naša druhá dcéra. Príbeh jej pôrodu začina pôrodom tej prvej. Prvá, Kristína, sa narodila v auguste 2012 a už vtedy sme s manželom vedeli, že chceme pre naše deti iné pôrodne zážitky a výchovu, ako je u nás bežný štandard. Aj preto sme začali už vtedy hľadať miesto, kde by som mohla porodiť podľa našich predstáv. Vybrali sme Štiavnicu, kde so mnou pán primár ochotne prediskutoval pôrodný plán a až na oxytocín na pôrod placenty, sme sa zhodli a malo nám byť umožnené, všetko o čo sme mali záujem (voľný pohyb, prispôsobená poloha, dotepanie pupočníka, bonding, bez nástrihu, žiadne lieky).

Realita však bola úplne iná. Pri CTG som musela ležať na boku, dostala som klistír a žiletku z 84teho nech sa pekne vyholím. Neskôr mi zakázali byť na štyroch na zemi a odporučili už iba pôrodné kreslo, vodu mi praskli, keď pôrod nepostupoval, pichli mi umelý oxytocín, hrádzu mi nastrihli, kritizovali ma za to ako zle tlačím a na finále si mi primár lahol na brucho. Keď bola Kristína vonku, hneď som na nich všetkých (a bolo ich tam zrazu ako maku) kričala, nech mi ju dajú. „Nie je na tom dobre!” Pupočník teda odstrihli hneď, zobrali ju a vrátili mi ju až za 10 minút, vyšetrenú, vykúpanú a zabalenú v perinke. Až z prepúšťacej správy sme sa dozvedeli, že už prvé apgar skóre mala 10/10. Takže argument, že na tom nie je tak dobre, bol iba prostriedok ako ma umlčať.

Keď som otehotnela po druhý krát, hneď od začiatku som vedela, že tentokrát budem musieť zapracovať predovšetkým na sebe a byť naozaj pripravená.

Začali sme výberom miesta, kde mi bude dovolené rodiť prirodzene a kde nebudeme musieť bojovať s personálom. Pokračovali sme kurzom Hypnopôrodu, ktorý nás iba utvrdil vo všetkých presvedčeniach a dal mi do ruky nástroje, ako byť na pôrod naozaj pripravená.

Pôrodný plán som si spísala a tentokrát som nedokázala ani len na papier priznať nejaké iné alternatívy, ako prirodzený pôrod. Nešlo mi napísať ani jednu formulku typu „v prípade nežiaducích okolnosti, súhlasím s….“. Na krátkom stretnutí s Evou Bauer sme do plánu len tak nakukli, ale nebolo potrebné ho detailne preberať. Ona nám rozumela aj bez papierov.

Fede si nakoniec vybrala krásny dátum 25.2.2015. V stredu ráno, po nepokojnej noci, kedy som si už nevedela nájsť žiadnu pohodlnú polohu, som vstala tesne pred 6tou, že idem na WC a zacitila som ako mi odišlo trochu vody. Potom začali kontrakcie v spodnej časti brucha. Ešte som sa raz posnažila nájsť si polohu na gauči, nech si ešte oddýchnem, však som skoro nespala, ale už som si nevedela ani len sadnúť. Zobudila som manžela a napustila si teplú vanu. Vo vani som mala kontrakcie pomaly každé 2-3 minúty, až sa mi nechcelo veriť, že to môže ísť hneď tak rýchlo.

Dúfam, že nikdy nezabudnem na tú scénku, keď sa zobudila Kristínka. Prišla do kúpelne, vypýtala sa na WC a kým tam sedela, pri svetle sviečok sme riešili prečo je vlastne maminka naložená vo vani hneď ráno a čo sa to deje s bábätkom v brušku. Rodinná pohoda.

Potom sme zavolali mojich rodičov a začali baliť. Ja som bola celú dobu na lopte, v dobrej nálade som inštruovala všetkých navôkol, čo zabaliť, čo ešte pripraviť a vyriešiť – predsa len nás trochu Fede prekvapila. Vždy keď prišla kontrakcia celá som vypla. Ovisla som ako panáčik, hlboko dýchala a potichúčku si hovorila „ooooopen, oooopen“. Hneď ako sťah prešiel, opať som bola naštartovaná a pri plnom vedomí sa vedela venovať okoliu. Môj otec na mňa neveriacky pozeral. „To môže vyzerať aj takto? Si si istá, že rodíš?“ Búrala som jeho mylné, vystresovanými, ukričanými filmovými scénami potvrdené predstavy o priebehu pôrodu. S Evou sme sa dohodli, že prídeme okolo 9tej do Hainburgu. S Kristínkou sme sa rozlučili, že si pekne užije doobedie s dedom a babkou a keď sa zobudí z poobedného spánku, všetci prídu do nemocnice a maminka už nebude mať veľké bruško, ale Federiku v náručí.

Vydali sme sa na cestu. Manžel tašky a ja loptu v ruke. Už na chodbe pri výťahu som si musela pri kontrakcii na ňu sadnúť a v klude rozdýchať. A tak to bolo aj vo výťahu, niekoľko krát v garáži, pred nemocnicou, na chodbe,… Eva nás privítala a zaviedla do pôrodnej miestnosti s vaňou. Spýtala sa ma, či mi môže spraviť CTG, tak som súhlasila, ale iba tak, že ostanem na lopte. Ona si zatial išla vybaviť nejake papiere. Sedela som na lopte, rozprávala a vtipkovala som s manželom, CTG sa načítavalo, prihovárala som sa Federike a pri každej ďalšej kontrakcii som sa opäť jednoducho vypla. Podchvíľou sa mi z očí rinuly slzy. Čisté šťastie, pokoj a očakávanie. Kontrakcie som vôbec nevnímala ako bolesť. Každá jedna nás posunula o niečo bližšie k prvému stretnutiu tvárou v tvár. A po každej pokojne predýchanej kontrakcii ma zavalil pocit hrdosti a šťastia. Ono to funguje! Moje telo je naozaj múdre.

Okolo 10tej som si vypýtala vaňu. Prvý krát ma Eva skontrolovala hmatom vo vani. Bola som otvorená na 8Federika cm. Ešte zopár predýchaných sťahov a vraj keď to tak budem cítiť môžem začať tlačiť. Eva sa mi prihovárala kludným tichým hlasom, zaťiaľ čo mi zozadu masírovala kríže a hrádzu. Vtedy sa ma na chvíľu zmocnil strach. Mala som pocit, že kontrakcie ešte viem predýchať, ale zároveň som miestami mala chuť tlačiť. Začala som sa ľutovať a opäť raz som sa chcela spoliehať na okolie, keď som sa Evy spýtala, koľko krát ešte? Neviem, čo mi presne povedala, ale rýchlo som sa zresetovala. Dva krát som tak naozaj zatlačila, bez kriku, bez dychu, hrádza pálila a Federika bola na svete. Eva mi vraví: „Chyť si ju.“ Nikdy nezabudnem na ten pohľad, keď sa mi v zakalenej vode zjavilo to malé teličko, čo som si sama podobrala a zobrala na hruď…. štastie. Bolo 10:41, necelých 5 hodín od momentu, čo som si uvedomila, že to asi bude dnes. Tak ako som si to celé tehotenstvo predstavovala. Nechcela som superrýchly pôrod, že si ho ani nestihnem uvedomiť a užiť.

image-2Ešte chvíľu sme si tak hoveli vo vani, mazlavé, voňavé spokojné babätko a ja, s tatom v objatí. Potom sa ma Eva spýtala, či chcem aj placentu porodiť do vody. Rozhodla som sa vyjsť von. Ešte stále spojené, pupočník tepal, v ruke som to citíla. Prešla som tie 3 kroky na postel. Vtedy už prítomný doktor, slovák, chytil do ruky injekciu, že mi ide dať umelý oxytocín. Tak som mu len s úsmevom povedala, že netreba, už ide kontrakcia a placentu vytlačím. Oxytocín mi v tých chvílach musel ísť ušami 🙂 A tak aj bolo. Placentu nám zabalili a teraz je u svokrovcov v mrazáku, čaka na svoj deň, keď ju vrátime prírode a zakopeme ju niekde veľmi hlboko.

Šitie som nepotrebovala, tak nás pekne nechali na izbe a mohli sme sa v kľude mojkať, spoznávať a oznamovať novinu svetu :). Miery sme sa dozvedeli až oveľa neskôr, keď Federike spravili základne vyšetrenia za prítomnosti manžela. Mala presných 3600g. Naozaj ma počúvala 🙂

Teraz ma Federika týždeň a vlastne ešte neplakala. Ja som spomalila a naplno si užívam svoju novú rodinu.

Obrovská vďaka patrí samozrejme Eve Bauer. Je to výnimočná žena, no myslím, že je škoda, že je u nás povýšená na niečo ako legendu. Išlo by to aj na Slovensku. Veď je to tak jednoduché, stačí trochu citu, nechať svoje ego doma a veriť žene, ktorá rodí, že pozná svoje telo najlepšie a vie čo potrebuje.

Ďakujem aj Silvii Kuzmovej z hypno-porod.sk za príjemne strávený vikend pri kurze Hypnopôrodu, ktorý ako som spomínala nás utvrdil vo všetkých presvedčeniach a veľmi silno naštartoval moju psychickú prípravu na pôrod. Prajem Silvii aj Mirke Peťkovej z hypno-porod.sk aby ich táto práca naďalej napĺňala a tešila. Je to cesta, ako zlepšiť náš svet k lepšiemu 🙂

No a v neposlednej rade chcem touto cestou poďakovať aj Silvii Galátovej z mamila.sk, za informácie počas semináru o dojčení, ktorý som absolvovala ako bonus ku kuzu hypnopôrodu. Išla som tam s nulovými očakávaniami, s predstavou, že sa toho asi nového veľa nedozviem, kedže som už mala „oddojčené“ dva roky. Ako veľmi som sa mýlila. Myslím, že Fede je taká spokojná a úžasná aj vďaka informáciam zo semináru, ktoré teraz naplno využvam. Dojčím často, v polohe, ktorú som predtým nepoznala a všetko funguje bezpolestne tak, ako to má byť. Takže vďaka za to, čo v mamila.sk robíte.

Prajem všetkým ženám, aby sa spoznali natoľko, že uvidia a nebudú spochybňovať svoju obrovskú silu a schopnosť prinášať nový život na tento svet bezpolestne, pokojne a s láskou.

Monika

Popri novych povinnostiach som sa konecne dostala k tomu napisat aj moj porodny pribeh ako som slubila. Spolu s manzelom sme sa zhodli, ze to pre nas oboch bol ten najsilnejsi zazitok, aky sme doteraz zazili a asi tyzden po porode sme si povedali, ze skoda ze je to uz za nami …kludne este parkrat .

Maly Matko sa narodil krasnym prirodzenym porodom podla mna najma vdaka vasmu kurzu. 

Maťko

Maťko

Ze sa asi nieco deje som si zacala uvedomovat okolo 11:00 pri zehleni no nebola som si ista, nakolko poslickovia chodili uz asi 2 tyzdne. Tak som si lahla do postele a pustila relaxaciu a skusala pocitat. No nie vsetky sa mi podarilo zachytit nakolko som nevedela presne povedat ci to je ono alebo nie . Tak sme si aj s manzelom povedali ze ideme teda vyskusat vanu ci tie stahy prestanu alebo nie…a neprestali , naopak zintenzivnili sa takze sme vedeli ze je to tu (bola som 38+5). Napisali sme našej pani doktorke a dohodli sme sa ze este ostaneme doma a budeme si kazdu cca hodinku pisat ako to pokracuje. Po vani, kde kontrakcie boli uz kazdych 4-5 minut, som si este chvilu polezala v posteli a tam sa to trochu spomalilo, no voda mi robila strasne dobre, tak sme isli naspät ale uz len do sprchy. Okolo stvrtej poobede uz boli kontrakcie dost intenzivne a tak sme sa rozhodli ist do porodnice.

Pani doktorka nas cakala a pri vstupnej prehliadne sme mali uz krasnych 6 cm takze rovno na cakacku a na monitor. Ten sme po dohode so sestrickou absolvovali v stoji opreta o postel a cele to trvalo tak 20 minut. Potom som sa vyzliekla a rovno na fitloptu pod sprchu . Tam sme skackali spolu s manzelom a spievali sme (teda v mojom pripade hmmmmkali) na IMT Smile . Asi po hodine od prichodu ma lekarka zase skontrolovala a mali sme uz krasnych 8-9 cm (bez prasknutej vody zatial). Tu chcem podakovat pani doktorke ze ona sama ma poslala spat skackat na fitloptu, vobec neprisiel navrh na prasknutie vody. Takze spat do sprchy a dalsia polhodina skackania a spievania …nedalo mi relaxovat. Maly zacal byt dost nedobytny a citila som ako je uz nizko a tlačí sa von. Ked som to povedala doktorke tak ma skontrolovala a boli sme uz na 10 cm, no voda este stale neodtiekla, tak po dohode sme sa rozhodli ju prasknut. Po odteceni vody bol maly na svete do 10 minut

Maleho som hned dostala na prsia a tak sme boli spolu asi pol hodinku.

Prve vysetrenie absolvoval na mne, potom ho zobrali na prevazenie a meranie aj spolu s manzelom a priniesli ho spat a zase prilozili….odvtedy sme spolu az doteraz.
Osobne si myslim ze to vsetko, ako nas porod prebiehal bolo vdaka vasmu kurzu a vrelo ho odporucam vsetkym mojim tehotnym kamaratkam. Kurz mi pomohol s celou pripravou a s pozitivnym pohladom na porod a mozem povedat, ze relaxacie mi pomahaju este aj teraz, aby som sa rychlo uvolnila a napriklad rychlo zaspala, ked vstavam k malemu .

Takze este raz dakujem. Martina

Môj pôrod bol tak rýchly, že mám pocit, akoby som ho ani nemala ešte za sebou. Manžel hovoril, že ešte mu ani motor v aute nevychladol a naša Emily bola na svete 🙂  

Emily

Emily

Keď sme išli s manželom do pôrodnice v Breclavi, ja som ani nevedela, či tie kŕče, ktoré mám sú ozaj už kontrakcie alebo len poslíčkovia, povedali sme si s manželom, že radšej ideme do pôrodnice, nech nám potvrdia falošný poplach a môžem kľudne spať, že sa nič nedeje. Cestou do Breclavi však tie kŕče už boli silnejšie a silnejšie, tak som si povedala, že to asi budú ozaj už tie kontrakcie, tak som sa snažila predýchať ich, nebolo to nič hrozné, manžel prihrial stoličku, na ktorej som sedela, že nech mi je teplejšie. Keď som prišla do pôrodnice, lekárka mi povedala, že som otvorená na 8 cm, čo ma veľmi prekvapilo a bolo mi jasné, že tak toto falošný poplach nie je, že idem maličkú porodiť.

Zobrali ma na pôrodnú sálu, bolo okolo 21.00 a maličká vyšla von 21.36.

Nemali žiaden problém s tým, aby bolo bábätko na mne po dobu, ktorú požadujem, keď som čítala pôrodný plán doktorovi, tak mi povedal: bábätko môžeme vyšetrovať aj na brušku otecka, keď chcete. Dali mi ho ihneď na bruško, bolo na mne hodinu a potom sa ma spýtali, čo ho môžu vyšetriť, tak som súhlasila a potom mi ho vrátili.

Bola som prekvapená, že vlastne odkedy som si uvedomila, že idem rodiť prešlo len niekoľko minút a malá bola na svete. Všetci mi totiž hovorili vrátane hematologičky, že prvorodička rodí tak 12 hodín, ja som si bola vedomá, že rodím ozaj len v minútach. Jemnú bolesť som cítila posledných 15 minút, o 2 hodiny po pôrode som už chodila a v noci som sa s maličkou prechádzala, lebo sa jej to tak páči.

V Breclavi nemali problém s mojím pôrodným plánom, akurát mi hovorili, že viacej bodov som ani nestihla, keďže som prišla už otvorená na 8 cm, nebolo čas na trávenie času vo vani, relaxovanie a podobne.

Myslím, že ak by som nebola na kurze hypnopôrodu, prišla by som do pôrodnice vystrašená a iba  Boh vie, koľko by som sa trápila na pôrodnej sále, ako dlho by som sa otvárala a či by som sa vôbec otvorila a podobne, mama mala veľmi ťažký pôrod, viac ako poldňový, tak pôrod bol pre mňa strašiak, počúvanie nahrávok : dúhová relaxácia, nahrávky od Mirky ma strachu zbavili, jednoducho sa mi dostal do podvedomia rýchly pôrod a bol ozaj rýchly. Ja stále aj pracujem – na dohodu 10 hod týždenne a v práci mali problém uveriť, že ja som ešte 16.30. pripravila úhrady miezd a že v ten istý deň som 21.36 už mala odrodené.

Ešte raz ďakujeme, za všetko, čo sme sa dozvedeli na hypnopôrode, ten kurz úplne zmenil môj pohľad na pôrod

Simona

Zacalo sa to na novy rok rano o 5h. Mala som poslickov. Pokracovala som v spani. Asi o pol 8 sa to zintenzivnelo, stale som oddychovala. Potom mi zacali nastupovat pravidelne- nepravidelne vlny,ktore som si predstavovala ze budu menej intenzivne,teda aspon na zaciatku. Snazila som sa relaxovat medzi nimi. Vlny boli hned na zaciatku raz kazdych 5 min, 3, 8 alebo 6 minut. Dlzka bola tiez velmi nepravidelna – 20,30 no max 45 sekund. Ani po kupeli sa to nestalo pravidelnym. Velmi skoro ma to nutilo dychat do bruska. Podla mna som to velmi nevedela, aj ked som to doma cvicila. Cely den to bolo take neiste, az nakoniec sme vyrazili do nemocnice. Zo Senca do Breclavi sme odchadzali  o 17:10. Ked sme prechadzali Bratislavou, praskla mi plodova voda. Celou cestou som si opakovala frazy z nahravky o porode a afirmaciach, ze vsetko dobre dopadne a bude to prirodzeny porod. O 18:20 sme dorazili do nemocnice, este stale som si nebola 100% ista, ze fakt rodim a ci som dostatocne otvorena. Ked ma prijimali, zacalo ma to nutit na tlacenie, pozreli ma a povedali, ze uz idem tlacit. Na oblecenie porodnej hypno kosielky a rozoberanie porodneho planu nebol cas, ale zakladne body (kostrc volna, bez nastrihu, dotepanie pupocnika, bonding) sme si povedali v priebehu. Instruovali ma tlacit, skusala som to predychat, manzel ma cely cas hladkal a upokojoval. Mala som pocit, ze to tlacenim urychlim, tak som par krat (manzel hovori, ze iba 4x) zatlacila a o 18:46 bol maly vonku, mal omotany pupocnik okolo krku. Pani doktorka ho sikovne uvolnila. Nechali ho dotepat, mazel ho skontroloval, ze naozaj uz netepe a potom ho prestrihol. Potom mi maleho dali na hrud – koza na kozu na vyse 2h. Sestricka poznamenala, ze je to kludne miminko :-). Len na chvilu mi ho vzali na vazenie, meranie a umytie cistou vodou, manzel bol cely cas s nim. Porod prebehol prirodzene bez nastrihu. Vdaka hypnoporodu sme to zvladli velmi dobre a vsetko dopadlo najlepsie ako len mohlo. Po asi dvoch hodinach som musela ist na toaletu. Medzitym si manzel polozil dieta na holu hrud a zakryl znova cervenym uterakom. Marcel ostal aj vdaka tomu cely cas pokojny.

Este raz dakujem za vsetko a tvoju pomoc.

S pozdravom Mirka 

Moj hypno-pribeh 🙂

V den predpokladaneho terminu porodu mi zacali kontrakcie po tom, ako sme si sli lahnut o 22 hod. Citila som ich ako jemne vlny, ktore prichadzali kazdych cca 20 minut. Lezala som uvolnena na lavom boku, pustila som si mp3 -najradsej som mala afirmacie s relaxacnou hudbou a pokojne som dychala,.

Okolo 2 rano som sa zobudila na to, ze ma oblial studeny pot a ze mi je strasna zima. Sla som si obliect sveter a zupan a presunula som sa zo spalne do obyvacky. Tam som si sadla na fit loptu, ale hned som z nej zliezla, lebo mi na nej nebolo vobec prijemne. Vlny prichadzali castejsie, asi kazdych 6-7 minut, najlepsie som ich zvladala poleziacky (lavy bok) resp.na styroch so sklonenou hlavou.

Okolo 3:30 som zavolala zazmluvnenej porodnicke a dohodli sme sa, ze o hodinu sa stretneme v porodnici. Okolo 4 som zobudila priatela a poslala som ho vyvencit psika. Kym sa vratil, vlny zosilneli a trvali dlhsie, bolo ich narocnejsie zvladat. Predstavovala som si vlny, na ktorych surfuje nase babatko.

Pomahalo mi opriet sa o zarubnu dveri a asi najpohodlnejsie mi bolo posediacky na toalete, s hlavou opretou o male umyvadlo 🙂 Zrazu som zacitila zvlastny pocit, uvedomila som si, ze ja uz vlastne tlacim 🙂 Neslo mi to do hlavy, lebo som ratala, ze prva doba porodna u prvorodiciek trva 10-12 hodin a ja som bola iba 5 hodin po prvych naznakoch kontrakcii… Tak som sa hodila na styri, aby som to spomalila a povedala som priatelovi, aby zavolal porodnicke, ze som na styroch a uz tlacim 🙂

Porodnicka mu povedala, aby ma urychlene dostal do porodnice. Tlaky na mna prichadzali v intervaloch, medzi ktorymi som sa dokazala obliect a vybehnut do auta – hodila som sa na zadne sedadlo, na styri. Vtedy som si pomyslela, ze uz chapem zeny, ktore rodia doma – nemusia sa nikam trepat do nemocnice 🙂

Okolo 4:40 sme dorazili do porodnice, kde ma uz cakala doktorka. Sli sme do ordinacie, aby skontrolovala, na kolko som otvorena. V tom na mna zas prisli tlaky, tak som sa v ordinacii hodila zas na styri a predychala to. Doktorka mi povedala, ze som uplne otvorena a ideme hned roditJ

Tak sme vybehli na 1.poschodie do porodnej saly, ja iba v svetriku a ponozkach – v tych som bola po cely cas, nebol cas sa prezliectJ. Tam mi hlavna sestra kazala vyliezt na postel a lahnut si na chrbat. Ja som jej s kludom odpovedala, ze ja na chrbat nejdem. Porodnicka mi povedala, nech sa dam do polohy, na ktoru sa citim. Tak som si lahla zas na lavy bok, sestra prilozila monitor na moje brucho.

Potom to uz slo rychlo. Medzi kontrakciami sa ma doktorka pytala, ci citim bolest. Nechapavo som na nu pozrela, lebo som citila iba nutkanie tlacit a medzi tym nic. Tak ticho poznamenala, ze mam asi vysoky prah bolesti podla toho, co videla na monitore.

Nasa Laura prisla na svet o 5:08, po 20 minutach na sale, a 3 zatlaceniach, bez nastrihu a bez akychkolvek poraneni. Po porode som sa citila byt oddychnuta a plna energie.

Som nesmierne stastna, ze som mala krasny, bezbolestny porod bez akychkolvek umelych zasahov. Po cely cas som bola kludna, zrelaxovana. Je neuveritelne, aka sila je v nasej psychike. Mirka, dakujem 🙂  Katka 

Ahoj Mirka a pozdravujem aj všetkých, ktorí patria k hypnopôrodnému tímu:)

Chcem sa poďakovať za Tvoj kurz, na ktorom som bola ešte v máji…Píšem až teraz, hoci sa náš Samko narodil už 27.9. Dnes má teda 6 týždňov a aj vďaka úžasným relaxáciám od teba sa môžeme doma tešiť zo spokojného bábatka a s radosťou spomínať na pôrod.

Narodil sa v Kyjove, po hodine pravidelných 5 min. kontrakcií sme sa vydali na cestu, bola načasovaná parádne – vypočula som práve dúhovú relax. a ocean solo a boli sme v porodnici. Každú kontrakciu som si užívala ako ma posúvala k babatku, bola to pre mna len úžasná sila…Po 2 a pol hodine po príchode do nemocnice bol Samko na svete, hoci záverečná fáza nebola celkom podľa mojich predstáv /poloha a tlačenie/, vynahradil mi to čas, ktorí sme nerušene trávili s babatkom holým na brušku:)))) Po pôrode som sa veľmi rýchlo zotavila…kojenie nám funguje hneď od začiatku…a nemám pocit, že pôrod je niečo, čo zásadne mení vzťah k dieťatku, ale že je to jeho plynulé pokračovanie…čo viac si možno pri pôrode priať?

Ešte raz veľká vďaka za Tvoju prácu a prajem Mirka veeeeľa úspechov a splnených prianí v živote… Zuzka

Náš príbeh sa začína mojim prvým pôrodom v popradskej nemocnici v júli r. 2011. Klasický priebeh – podanie oxytocínu , tlačenie na brucho, nástrih, odlúčenie synčeka… Mnohé z nás to poznajú. Ja som sa preto rozhodla, že druhýkrát chcem určite rodiť úplne inak. Vďaka FB som sa dočítala o Hypnopôrode a zúčastnila sa kurzu, ktorý viedla Silvia. V novembri 2014 som porodila druhého synčeka v pôrodnici na Antolskej, pri pôrode ma sprevádzala Silvia, za čo jej som a budem vždy vďačná. 12 dní pred termínom pôrodu mi večer o 21:30 hod. odtiekla plodová voda. Kontrakcie ktoré začali hodinu po odtečení vody som predýchavala s pomocou nahrávok relaxácii doma, až kým neboli také intenzívne a časté, ako mi povedala Silvia. Do pôrodnice sme vyrazili až niečo pred 3:00 hod. ráno. V aute som ešte volala doktorke, ktorá mala prísť k pôrodu s tým, že už sme na ceste. Nebyť toho, že upozornila kolegov, aby ma čakali pri vchode do nemocnice, asi porodím na nemocničnej chodbe… Našťastie stihli sme prísť na pôrodnícke oddelenie, kde ma ešte stihli vyšetriť a hneď ma brali na pôrodnú sálu, kde som o 3:28 hod. ráno porodila svojho druhého synčeka. Hneď po narodení mi ho položili na brucho, pupočnú šnúru neprestrihli hneď, ale nenechali ani úplne dotepať, samozrejme, vzali ho na pár minút preč na vyšetrenie a zabaleného mi ho priniesli. Aj keď som si mala tlačiť na brucho kvôli zavinutiu maternice, na brucho som si položila jeho nahého a umožnila mu dojčiť sa z jedného aj druhého prsníka, oba krásne chytil a dojčil sa. Odvtedy som ho mala stále pri sebe, dokonca sme na izbe spali spolu. Nehovorím, že pôrod prebehol úplne bez bolestí (veď ktorá z nás by sa vedela uvoľniť v aute uháňajúcom do pôrodnice na poslednú chvíľu? 🙂 ) ani že bol jeho priebeh 100%tný. Viem ale, že bol úplne prirodzený, presne taký, ako som ho chcela. Za to patrí moja vďaka v prvom rade Silvii, personálu nemocnice a v neposlednom rade manželovi. Ktovie, možno na tretí pokus to zvládneme ešte lepšie, aj keď budeme pravdepodobne zase rodiť u nás doma, na Slovensku. Aj tu sa dá porodiť krásne 🙂 ak natrafíte na personál naklonený prirodzeným pôrodom. Verím, že to za pár rokov bude ešte lepšie.

Ahojte,

tak už to mám za sebou aj ja – 12. septembra sa nám narodila dcérka Nela 🙂 Niekedy mi je až ľúto, že si nemôžem tento pôrod zopakovať, tak som si ho užila.

Po príchode do Hainburgu o 7:00 ráno nás už naša pôrodná asistentka Eva usmiato čaká. CTG ukazuje, že malá je v poriadku, a mne kontrakcie prestávajú. Dobrá správa je, že niečo sa určite rozbieha, keďže som na 3 cm otvorená. Eva nám povie, že kľudne môžeme ísť ešte domov, pretože to môže trvať pár hodín, alebo aj deň kým sa to pohne ďalej. Sme plne zbalení, čo sa týka techník hypnopôrodu 🙂 (v taške reproduktory, v mobile hudba a relaxácie, vankúše, karimatka, priateľ pripravený masírovať), ale rozhodneme sa ísť domov, keďže to máme len 15 minút autom. Ja ešte volám kamarátke a dohadujem si s ňou akupunktúru na urýchlenie pôrodu.

Našťastie (!) sa pred odjazdom zastavíme naraňajkovať v nemocničnom bufete – tam mi po pár sústach zrazu začnú silné sťahy, prichádzajúce každé dve minúty. Je niečo po 8 hodine ráno. Odchod domov zavrhujeme, pretože pri sťahoch neviem sedieť, musím len stáť. Volám Eve, že ostávame. Tak sa Eva otáča a vracia sa tiež späť do nemocnice 🙂

Kým čakáme na chodbe na Evu, sťahy sú stále silnejšie, musím stáť, prechádzať sa, alebo opierať o stenu a krútiť panvou. Snažím sa dýchať zhlboka do brucha a uvoľniť sa, ale je to ťažké. Priateľ mi pripomína, že sa mám usmievať a naozaj to pomáha (toto sme si nacvičili už pred pôrodom – zistila som, že každá bolesť sa lepšie zvláda s úsmevom, aj keď umelým). Eva je zachvíľu opäť prinás, napája ma na CTG, ja si ľahám na bok, prikrývam sa dekou, uvoľňujem a hneď mi je lepšie. Vyšetrenie ukazuje, že som otvorená už na 5 cm. Vyzerá to tak, že v nemocnici už ostaneme 🙂

Priateľ zatiaľ vybieha vyriešiť organizačné veci s ďalšou hebamme, zatiaľ čo ja sa bavím s Evou, či chcem ísť do vane a pod., a snažím sa predychávať sťahy. Je to ale čoraz ťažšie, nedokážem už dýchať zhlboka do brucha, Eva mi pripomína, že sa musím o to snažiť, aby malo dieťa dostatok kyslíku. Ja jej na to zrazu, že mám potrebu tlačiť…Eva sa zarazí, pretože od vyšetrenia kde som bola otvorená na 5cm ubehlo len možno 20-30 minút, ale vyšetrí ma pre istotu zase, a neverí…som úplne otvorená a pri ďalšej kontrakcii cíti hlavičku tlačiť sa dole! Potom už ide všetko rýchlo 🙂 Obe sme stále v „civile“, len sa pretočím na druhý bok, Eva ešte vraví: „To sú tie hypnopôrody :)“ a pri ďalšej kontrakcii už tlačím a mimo kontrakcií sa snažím dýchať (na predychávanie smerom dole moje telo chuť nemá, takže ho počúvam). Priateľ vbieha dovnútra, opýtať sa, čo chcem na večeru a tiež neverí, že už priamo rodíme.

Prichádza ešte mladá lekárka, ale len stojí pri nás a nezasahuje. Hlavička sa posúva von krásne rýchlo. Cítim tlak ale nie bolesť. Možno 3-4 kontrakcie, moje zatlačenia a malá je vonku! Malý ružový balíček, ktorý si hneď trochu aj zakričí, ale následne sa na mne upokojuje. Hneď mi ju prikladajú na hruď (možno i vďaka tomu placenta vychádza sama, len 6 minút po pôrode), kde ju aj vyšetria, pupočník necháme dotepať a o cca 20 minút ju Eva v tej istej miestnosti odváži, zmeria (3320 g a 48 cm) a vracia mi ju. Takto, koža na kožu sme stále, aj pri prevoze na family izbu, kde nás nechajú všetkých troch nerušene spolu. Až do nasledujúceho rána, kedy sa bábätká berú na krátke váženie a meranie teploty. Nela je od začiatku prevažne pokojné a spokojné bábätko, s pohodovým pôrodom a Apgarom 10 sa jej ani nečudujeme 🙂

Stále nemôžeme uveriť tomu, aký rýchly spád môj pôrod nabral, o 8:00 sme ešte raňajkovali v bufete, o 9:36 už bola naša malá Nela na svete. Rýchlo a hladko, bez použitia akýchkoľvek medikamentov, bez nastrihnutia či natrhnutia hrádze. Ja som už v ten deň chodila a na druhý deň sa cítila akoby som ani nerodila 🙂 Som si istá, že práve predpôrodný tréning pomohol a teraz už nahlas hovorím to, v čo som pred pôrodom dúfala, ale veľa lekárov, priateľov a známych si myslelo svoje. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku, aj prvorodička môže porodiť rýchlo, bez medikamentov a zranení.

Relaxácie, uvoľnenie sa, naozajstné tešenie sa na pôrod už od začiatku tehotenstva, žiaden strach a nepripúšťanie si komplikácií, príjemné a kľudné prostredie počas pôrodu…

Dúfam tiež, že keď budem rodiť druhý krát, už nebudem musieť odbiehať za hranice, ale že podmienky sa zmenia i u nás a bude to podobné.

Ďakujem vám, že mi kurz hypnopôrodu rozšíril obzory, a posilnil vedomie, že rodiť sa dá prirodzene a že pôrod naozaj môže byť krásnym zážitkom. Teraz to už rozhlasujem aj ja, všetkým ktorí sa ma pýtajú, aký bol pôrod a či sa cítim už v poriadku 😀 (áno, už na druhý deň som mala pocit, že som ani nerodila a mohla si to zopakovať znovu)

Želám veľa úspechov v rozširovaní počtu spokojných hypnomamičiek 🙂

Katka

Ahoj Mirka a Silvinka

Tak kedze uz mame maleho synceka doma, napisem par riadkov o tom ako to cele prebiehalo…

Po prvom porode som sa velmi bala toho druheho, ktory ma cakal. Nahodou som sa vsak dostala prave k Vasemu kurzu a ani som si nestihla uvedomit ako krasne a plynulo sa moje nastavenie a postoj zacali menit. Zrazu som sa zacala tesit na porod, uzivat si tehotenstvo, tesit sa na babatko a bola neuveritelne pozitivne nastavena. Samozrejme raz za cas sa tam nasla nejaka obava, strach, ktory vyplaval z nicoho nic na povrch, no citila som, ze ak sa budem vsetkemu poriadne venovat a nenecham len tak nieco zahrabat pod koberec, tak sa mi to moze podarit a mozem prezit krasny a plnohodnotny porod. Teraz uz mozem povedat, ze sa mi to podarilo :)))

Priala som si uplne naturalny porod. Na porod som sa pripravovala este aj s pomocou homeopatik, ktore mi predpisala moja osobna homeopaticka, a vdaka celej tej pripave, som mala uplne prirodzeny, pomerne rychly a naozaj krasny porod 🙂 Teraz priamo k tomu dnu D.

Okolo 10 vecer som zacala citit prve kontrakcie. Kontrakcie boli celkom silne uz od zaciatku, islo to vsetko velmi rychlo…Pocuvala som relaxacie a afirmacie a citila som ako sa moje telo uplne uvolnuje….dychala som cely cas relaxacnym dychom a bolo mi pri nom najlepsie….partner si zatial spravil veceru, trosku si aj pospal :)) a ja som zatial celkom uspesne relaxovala aj ked s pomerne castymi a intenzivnymi stahmi.

Povedala som si, ze ostanem doma co najdlhsie a nespravim rovnaku chybu ako pri prvom porode, ze hned po prvych pravidelnych kontrakciach utekam do nemocnice. A tak som cakala. Porodna asistentka mi predtym povedala, ze budem vediet, ked je cas ist do porodnice, tak som to moc neriesila. Nechala som to volne plynut. Vsetko som krasne zvladala, zostavala som uvolnena, nepanikarila som, predychavala som kontrakcie stale relaxacnym dychom…

Ked sme prisli do nemocnice, oproti nam uz isla nasa uzasna porodna asistentka, ktoru ked som zbadala, tak sa mi nejako ulavilo, vedela som, ze v nej budem mat podporu. Povedala, ze ma vysetri a uvidime, na com sme….no a boli sme na tom tak, ze povedala, ze uz som skoro v zavere a ze staci par krat potlacit a baby je out. Tak som ju posluchla, neviem ci by som to zvladla vydychat, ale bolo mi to uplne jedno…kricala som, vrcala som, bolo to naozaj velmi zivocisne 🙂 otocila som sa na bok zdvihla nohu a s druhou konktrakciou bola hlavicka vonku…citila som ako je to dole cele plne a roztvorene, vedela som, ze malicky uz je na polceste, partner ma medzitym ukludnoval, aby som sa zrelaxovala, nesla do krcu a len s dychom zatlacila :)…nakoniec som ho posluchla a malicky bol vonku. Z povodne planovaneho porodu do vody, ostalo nic 🙂 voda sa stihla napustit do 5 cm, takze vana sa nekonala.

Maly sa narodil v priebehu par minut od prichodu na izbu…cely porod od prvej kontrakcie trval asi 4,5 hodiny, co je pre mna stale uzasne prekvapenie, kedze moj prvy porod bol 25 hodin.

Malickeho mi prilozili na telo, na ten pocit som cakala naozaj s nazhavenim a bolo to krasne. U prveho sa mi to bohuzial nepodarilo, tak teraz som to uzivala o to silnejsie a radostnejsie. Cely cas som sa smiala a dakovala, ze sa to vsetko takto krasne podarilo, bola som ako na drogach…bola to naozaj cista radost, citit tych par kil na svojej hrudi, pretoze tam bolo presne to jedine miesto, kam ten maly cloviecik patril. Pupocnik medzitym dopulzoval, otecko odstrihol a malicky zacal sam bez mojej pomoci dychat. Bol uplne kludny, vobec neplakal, len si nas tak pomaly obzeral a natahoval rucicku po mojom prse. Bol to neuveritelne silny zazitok.  Placenta vysla asi po par minutach, par krat som zatlacila a bola vonku. Az potom dobehol doktor s oxitocinom v ruke :)), ze ideme rodit placentu, no nastastie uz nemal do coho zasahovat, vsetko bolo uz ukoncene a krasne. Mala som ho polozeneho na sebe, prikryvala uterakom a nikomu by som ho v tej chvili nedala. Bola som plna euforie a tento pocit nadalej trva aj par dni po porode :). aj mama mi povedala, ze som po porode nejako opeknela :), no to je predsa jasne, ked clovek dostanete taku mega davku endorfinov:))). V ten den ziaden iny porod nemali, tak sme ostali na izbe az do vecera, partner si pospal, odisiel vybavit nejake formality a ja som bola plna energie, nemala som skoro vobec potrebu spat. Citila som sa silna, nic ma nikde nebolelo, ziaden nastrih, vsetko tak ako ma byt 🙂 malicky si prijemne odfukoval vedla mna na posteli a ja som sa citila skvelo :)). Cele to bolo uzasne, stale sa usmievam, ked na to spominam. Myslim, ze tak by to malo byt vzdy.

Ked sa rozsirili informacie o narodeni malickeho cez Facebook, kazda druha zena mi priala rychle zotavenie. Nevedela som to pochopit, ake zotavenie? z coho? ved ja som nikdy predtym necitila viac sily ako teraz….Vtedy som mala chut vykricat, ze ved nie je sa z coho zotavovat, ze porod je predsa uzasny a skor je treba si ten pocit v sebe co najdlhsie uchovat. Bohuzial na svk, je to zatial tak… no verim, ze pre dalsie babatko uz nebudem musiet utekat za hranice, aby som mohla mat opat tak silny, pozitivny a naplnujuci zazitok…

Tak baby, nakoniec to nebolo par riadkov, no je to tak silny zazitok, ze sa to proste pisalo uplne same :))

Drzim palce a verim, ze sa coskoro stretneme a budem sa Vam moct osobne podakovat 🙂

Katka s rodinkou 🙂

Preji krásný den celému skvelému týmu Hypnoporodu 🙂

Budu mluvit za nás oba s manzelem. Moc dekujeme za nádherný kurz, který jsme si s Vámi prozili tento víkend. Bylo to neco jedinecného, krásného, dojemného.. 

Manzel na kurz odjízdel s tím, ze to delá kvuli me, ze o tom úplne presvedcený není.. Po kurzu (tedy uz v prubehu kurzu) mluvil úplne jinak, ted je presvedcený o tom, ze udelal moc dobre, ze jel se mnou a ze spolu nasemu synovi umozníme ten nejkrásnejsí vstup do zivota. Myslím, ze se prohloubil díky Vasemu kurzu i vztah mezi námi, a i jeho vztah k nasemu detátku.

Nyní nás ceká jeste pár mesícu (i kdyz asi rychle utecou), nez se nás syn narodí, které chceme s manzelem vyuzít k co nejlepsí príprave na porod. Uz dnes jsem poslouchala Vámi poslané relaxace a afirmace (moc dekujeme!!!) 

Jeste jednou Vám vsem dekujeme za to, jak skvele deláte svojí práci a pomáháte takto rodinám prozít krásné tehotenství a porod, jsme Vám moc vdecní! 

S pozdravem, at se Vám darí, Martina a Lubo (a Matej) K.

Velmi som rada, ze sme boli na Tvojom kurze, mne to zmenilo vnimanie o 180°, bola som fakt nadsena, pozitivne naladena, kazdy den som si naplno uzila a vobec som sa nebala porodu. Predtym som nadsene rozpravala historky o nasich dovolenkach, teraz kazdemu rozpravam o mojom porode:-) a vsetci neveriacky krutia hlavami 🙂 Mirka, este raz dakujem za to, co robis. Robis to perfektne a uz vela maminiek si pozitivne ovplyvnila. Mna urcite a ja sa zas snazim pozitivne vplyvat na tehulky v mojom okoli. Moja porodnicka tiez poznamenala, ze by chcela mat taky porod ako som mala ja:) to hovori za vsetko.. Katka H. Bratislava

Ahoj Mirka,

tak som si konecne nasla trosku casu a sadla si ku kompu. Rada by som sa podelila o svoj zazitok z Hypnoporodu.

Tvoj kurz som absolvovala v maji. Velmi som sa na porod tesila a bola som presvedcena, ze sa mi splni sen a ja porodim krasne a zdrave babatko tak, ako som si to vzdy predstavovala. Islo o moj druhy porod a velmi som si zelala, aby bol iny ako ten prvy.

A SPLNILO SA MI TO 🙂

Ten den D prisiel 11.7. len par dni po „oficialnom termine“ ked uz som pocitovala natlak okolia. Cely den bol skvely, uzivala som si ho s mojim starsim 2rocnym syncekom.

O 23:45 som sa zobudila spotena na pravidelne, po 5 minutach opakujuce sa velmi mierne stahy. Sla som do obyvacky,prechadzala sa hore dole a rozmyslala, ci by som nemala zavolat uz dulu a PA. Nakoniec som si este oddychla a okolo jednej zavolala obe, ze uz to asi zacalo 🙂 Obe povedali, ze sadaju do auta a idu ku mne. Manzela so syncekom som nechala spat. Ked prisla PA, skontrolovala ma a zistila, ze som otvorena na 2 prsty. Ze je vsetko vporiadku a porod sa pomaly rozbieha. Napustila som si vanu a relaxovala. Vo vani uz boli stahy kazde 3 minuty,ale stale sa mi zdali velmi mierne 🙂 Asi okolo tretej ma PA zas skontrolovala, bola som otvorena na 3 cm. Babatko sa nikam neponahlalo,mne bolo prijemne, vyuzivala som pokojne dychanie. Nasla som si vybornu polohu. Sadla som si na zem, nohy vystrete, oprela som sa o postel, hlavu spustila na za mnou naskladane vankuse a pocuvala som duhovu relaxaciu. Zrazu som si uvedomila, ze sa stahy zintenzivnili a ja som plynule presla do hlbokeho dychania. Stale som si opakovala slova „ako handrova babika“. Vtom som si uvedomila pocit, ako by sa pauzy medzi jednotlivymi stahmi predlzovali. Trosku som sa zlakla, ci sa porod nezastavuje, ale ked som si merala prestavky na hodinkach, zistila som, ze su stale kazde 3 minuty ako predtym.Bol to neskutocny pocit. Uvedomila som si, ze som tak zrelaxovana, ze mam pocit ako by boli tie pauzy medzi stahmi 10 minutove 🙂 Ked stahy zas zintenzivneli, lahla som si na lavy bok a pomaly dychala. Dula bola pri mne a hladila ma jemne po ruke. V tom sa vo dverach objavil moj manzel, nakukol a odisiel.Nechcel rusit. Ja som vtedy ale velmi zatuzila po jeho pritomnosti. Dula to akoby vycitila a spytala sa ma, ci by som chcela,aby ho zavolala. Ked prisiel a nasal tu pokojnu atmosferu, ktora v izbe bola(mala som pustenu relaxacnu hudbu) pritisol sa ku mne a ja som citila jeho slzy na svojom krku. Vstala som a zavesila sa na neho. Bozkaval ma, objimal, sepkal mi do ucha ako velmi ma miluje. 

Zrazu prisli siiiiiiiiiiiiilne tlaky. Ale naozaj len tlaky, a ja som uz citila, ze dychanie prechadza do tlacenia. do 10 minut bol syncek vonku. Vraj isiel na „supermana“ 😀 Zrazu som mala ten maly krasny uzlicek na bruchu. Vykaslal hlieny, mrmcal, ale vobec neplakal. Zacal sa posuvat nozickami ku mne, ale mala som kratky pupocnik, tak sa vyssie chudacik nemohol dostat 🙂 Aby sa mohol prisat, zvolila som prestrihnutie pupocnika po asi 15 minutach. Krasne sa pricucol a pil a pil. A ja bez nastrihu len s malym poanenim, ktore nebolo ani potrebne sit som sa citila uzasne. Dosiel manzel aj so starsim syncekom a vsetci sme si uzivali jeden druheho. Do hodiny a pol som porodila placentu, sla sa osprchovat, synceka mal na rukach zatial manzel. Potom sme si ho obliekli a vratili sa do postele. 

Ked som sa potom o celom priebehu porodu rozpravala s mojou dulou, vravela, ze je velka skoda, ze to nik nenatacal, pretoze taky krasny porod ona este nezazila. Ze som bola tak zrelaxovana, ze az nemala chut ma rusit svojou pritomnostou 🙂

Tak to je moj krasny porodny pribeh, ktory by som mohla nazvat aj: „Ako mi laska skratila dobu porodu“ 🙂

Mirka, som velmi rada, ze som tvoj kurz Hypnoporodu objavila. Odporucam ho odvtedy kazdej kamaratke. Aj ty mas zasluhu na tom, ze som svoje babatko mohla priviest na svet v laske a pokoji a za to si zasluzis este jedno velke DAKUJEM! M.

Ďakujeme za pekný víkend. Týmto kurzom sa ešte viac zosilnela radosť na naše dieťatko, dalo nám to veľa, takže ešte raz Ti patrí uprímná vďaka. Človek sa cíti na kurzoch naozaj príjmne… Majka S. Bratislava

Môj pôrod bol zazitok, na ktory budem rada spominat.
Nieco podobne ako Magdalénka opisovala, aj mne to išlo veľmi rýchlo. Robila som to tak, ako mi priroda hovorila, ale vsetko v klude a pokoji, so sebavedomim. Porod od silných stahov trval sest hodin, ked sme prisli do nemocnice, tak za dve hodinky bola na svete, bolo to neuveritelne rychle. Co som si vsimla, ze akonahle sme len vyskusali hypnoporodne metody ako relaxacia, meditacia, vsetko sa niekolkonasobne zrychlilo a umocnilo.

Dnes mi moja porodná asistentka, ktorá mi pomáhala s pôrodom povedala, že takýto pôrod je pre ňu dar, že všetko som robila sama, ona sa len pozerala, dohodli sme sa, že aj nabudúce. Presne to, čo sa vlastne písalo aj v knihe hypnopôrodu, že k takýmto pôrodom by vstavali pôrodníci hoc aj každý deň. 

Pomaly zacinam spracovavat ten zazitok porodu a som z neho nadsena. Inak Linuska je presne ten typ hypnoporodneho dietata, pokojne, cely den ju nepocut (samozrejme, ze sa jej vsetky potreby snazim splnit este predtym, ako zacnu byt pre nu akutne). Jasne, ze za to moze aj moje naladenie pocas celeho tehotenstva. A velmi som sa do Linusky zalubila, to je uzasne na tom porode, ze ziadna postporodna depka.’  Monika, Linuška a Robi, Bratislava

Kurz Hypnopôrodu – čakala som, ze bude viac o meditovani a tychto „duchovnych“ veciach, takze ma velmi prijemne prekvapilo, ze to nebolo len o tomto, ale ze tam bol kopec zaujimavych informacii (o oxytocine a pod.). napriklad moj manzel je z lekarskej rodiny, takze on skutocne nie je zastancom alternativnej mediciny a pod., ale aj on bol tymito vecami prijemne prekvapeny a presvedceny a zhodli sme sa, ze ich „aplikujeme“ na nasu porodnicku. Čo sa tyka Teba ako skolitelky, opat, bol to dojem oboch, ze si clovek na svojom mieste, velmi vidno, ze Ta bavi to, co robis, takze my sme z teba mali velmi fajn pocit, nebolo tam nic, co by som vytkla, aj sa nam pacilo miesto, kde sa to konalo. z desiatich bodov by som dala desat. Kristínka D. Bratislava

Ahoj Mirka, rada som sa zučastnila tvojho hypnokurzu a stravila prijemny vikend. Ten čas naozaj velmi rychlo prešiel, asi tym že bolo fajn. Budem sa snažit v den D vyuzit co najviac toho co si nas naučila, verim v silu mysle, a v afirmacie a som presvedcena ze vsetko bude fajn, rychlo a nezabudutelne. Som pozitivna voci vsetkemu co nas caka, mna aj nasho drobca. Dakujem este raz za super vikend. Burbuque K. Bratislava

Tak uz mame nas poklad doma aj my. Matisek sa narodil 28.9. o 22.15 h (3350 kg a 50 cm). Na pôrod som sa velmi tesila, s kludom a pokojom prezivala a krasne predychavala kontrakcie.

Mirka, dakujem moc za kurz a vsetky rady. Mnohe z nich som vyuzila a na porod som sa naozaj tesila. Bola som velmi kludna a stale som si opakovala moju formulku – lahky, plynuly a prirodzeny porod. Kontrakcie som zvladala myslim uplne v pohode, predychavala. Odporucam tiez dulu pri porode. So mnou bola Gabika, ktora mi velmi pomohla nielen masazami, ale aj psychickou podporou a pri uzvazovani dalsieho priebehu porodu. 

Som tiez rada, ze sme si zvolili porodnicu v Breclavi. Doktorka (slovenka), porodne asistentky a ostatni boli velmi mili, ustretovi, respektovali nase priania a vsetko s nami trpezlivo a vopred prediskutovali. Marcelka Š., Bratislava

Ahoj Miruska, tak konecne som sa dostala k tomu ti napisat, vsetko je teraz take nove, trochu chaoticke, prve babo, este neviem poriadne co a ako … chcem ti napisat, aky bol porod, malinka mi tu visi na prse a relaxuje s comfort zone music..

Takze k porodu, potom co mi odtiekla voda, sa mi krcok otvaral ale pomaly, este o 9 vecer bol stale iba na 2 cm, pozreli mi ho, lebo ja uz som myslela ze musi byt aspon na 20 cm. takze 2cm ale ze bol uplne ztenseny a makky. kontrakcie som mala snad kazde 3 minuty, asi po hodine (ale vtedy som ani cas nevnimala) som citila, ze mala sa už tlacila von a ja taka ani obraz ani zvuk som horko tazko zazvonila ze uz rodim. zobrali ma teda na porodnu salu ale hovorili ze to este nebude, ze pred chvilou som bola otvorena na 2 cm, tak ma dali na monitor a nechali ma tam.

Tam mi bolo dobre, samej, v takom pritmi, lezala som ako som chcela, a ked sa vratili pozret ma tak teda zistili ze uz naozaj rodim, sama, a boli hrozne prekvapene. To som uz pouzivala porodne dychanie a bola som taka uvolnena ze som bola totalne mimo, nic ma nebolelo, bolo to celkom prijemne a take silne a zaujimave. proste som vedela co mam robit, to dychanie vlastne tlaci babo von s pomocou maternice alebo maternica s pomocou dychania a vsetkych tych panvovych svalov, vsetko to bolo pekne v harmonii, nic mi nemuseli hovorit, teda ja som ich ani nebola schopna pocuvat, islo to samo.. malinka isla von hlavickou a rucickou, tak som ju uz drzala za ruku jak sa rodila. za 20 minut bolo hotovo, midwife (pôrodná asistentka) musela volat priatelovi lebo ja som nebola schopna a on este dobehol na konci a prestrihol pupočník. Poslali ho predtym domov asi o 9 ze to tak skoro nebude, ze mozno az rano, ale o 10:30 bolo po vsetkom. ani som sa neroztrhla, ani ma nemuseli strihat, malinka ani neplakala…

Mirka je to fakt silny zazitok, nikdy na to nezabudnem, ani nechcem zabudnut, dakujem ti za pripravu a za pomoc, tolkym si nam pomohla aby to bolo fakt pekne, normalne a take magicke..
Stale nemozem verit ze mam doma noveho cloviecika co zo mna vysiel, teraz mrauci zo spanku jak male maciatko a stale ju musim bozkavat a vonat a pozerat na nu..

Mirka maj sa krasne a opatruj sa, ked este niekedy budem rodit tak urcite v tvojom centre prirodzeneho porodu. Lucka O., Írsko

Kurz bol pre mňa veľmi príjemný, dozvedela som sa nové veci, spoznala skvelých ľudí. Po jeho ukončení som bola presvedčená, že pôrod pôjde rýchlo a hladko. A tak aj bolo. Naplnil ma veľkou dávkou pozitívnej energie. Sila myšlienok je veľmi dôležitá, ak človek verí v niečo, tak sa mu to splní presne podľa jeho predstáv.

Keďže termín pôrodu už bol dávno za nami a bábätku sa na svet moc nechcelo, prijali ma do nemocnice, kvôli prípadnému vyvolaniu pôrodu. Našťastie v deň prijatia boli obsadené operačné sály a tak so mnou nič nerobili.

Nasledujúce ráno som sa zobudila plná elánu a samozrejme bez náznaku začatia nášho veľkého dňa. A však po rannej sprche prišli prvé náznaky. O chvíľku ma už poslali na pôrodnicu. V prípravnej miestnosti som si ešte zopakovala afirmácie, predýchala pár kontrakcií a presunula som sa na pôrodný box. Hneď po príchode sa to začalo. Ledva stihol ocino doraziť a už bol náš druhorodený Tomáško (20.9. ráno 9:36, 4060g/52cm) na svete. Celé sa to zbehlo veľmi rýchlo (2 hodinky od prvej kontrakcie a 10 minút od príchodu na pôrodný box), že mi ani doktora nestihli zavolať.

Po prevezení na šestonedelie mi nechceli veriť, že som práve porodila, pretože po hodine oddychu som už behala po oddelení ako by ma ani z pôrodnice nepriviezli.

Hypnopôrodu a hlavne samozrejme Mirke vďačím za veľa, naučila som sa úplne si uvoľniť telo, aby som zvládla priviesť na svet takého obríka ako je náš Tomáško. Určite ho odporúčam aj ostatným rodičom, pretože sa naučia vidieť pôrod aj z úplne iného svetla. Ako krásny moment v našom živote.  Peťka, BA

Po kurze sa citim perfektne – dal mi velmi vela – HYPNOPOROD METODA JE FANTASTICKAAAA AKO VSETKO CO JE OD PRIRODY. Kurz bol uzasny- vyborny v Tvojom podani, za co ti chcem UPRIMNE – SRDECNE PODAKOVAT. Naozaj vidno, ze je to tvoje skutocne poslanie a hlavne, ze to vsetko robis zo srdiecka.. Velmi si prajem a teda ti zelam, aby sa ti tato krasna praca stale tak darila a ja aj silno verim, ze sa to coskoro kooonecne pekne rozbehne i na Slovensku a budes mat pozitivne a dakovne odozvy od coraz viac a viac spokojnych mamiciek. Zuzka H., Žilina

Ahoj Mirka, 4.9. som priviedla na svet dcerku Kristinku. Porod bol spontanny a dost rychly. Celu prvu dobu porodnu som bola doma. A snazila som sa pekne dychat. Hypnoporod mi velmi pomohol, najma to, ze som bola viac-menej pripravena na jednotlive fazy. Snazila som sa robit dychove cvicenia, bolesti som sa uplne nevyhla, ale ani som nekricala. Prezila som to vsetko v pohodli domova, mohla som sa pohybovat, menit polohy, dala som si sprchu. Medzi jednotlivymi kontrakciami som sa snazila oddychovat a nacerpat nove sily. je to naozaj velmi dolezite. Potom to uz islo vsetko rychlo. Do nemocnice sme prisli pred 9 rano a o 10.20 uz bola nasa mala princezna na svete Moj manzel bol cely cas pri mne a bolo to super. Upokojoval ma, hladkal a hovoril mi co mam robit, ked som uz bola v mensom deliriu. Hned mi ju dali na telo a ostala pri mne pocas celej doby ako som bola na porodnej sale. Od zaciatku bola malicka so mnou na izbe. pekne to zvladame, kojime a rastieme.
Janka J., Košice

Ahoj Mirka, ďakujem za krásny víkend, už veľmi dávno som si tak dobre neoddýchla. Veľmi som bola milo prekvapená z celého priebehu. Určite ťa budem odporúčať všetkým tehuľkám, ktoré poznám. Len škoda, že si tak ďaleko. Ale to ti píše asi každá maminka, lebo si veľmi príjemná a sympatická osôbka.. Peťa C., Bratislava

Máme po kurze …a chcela by som takto oficiálne poďakovať za krásne dva dni strávené v pohode, a super atmosphere. Kurz bol tak uvolnený, že ten čas priam letel. Vďaka za to, že sme Ťa mohli trošku spoznať, ide z Teba úžasný pokoj a čo je najpodstatnejšie, že si človiečik s veľkým srdiečkom, veľká optimistka a robíš „to“ – čo Ťa baví. To človek cíti, že to robíš s láskou, a tak by to malo byť u každého človiečika. Martina P., Martin

‘Ahojte, takze uz mame doma vonavy balicek menom Timur. Rodila som minulý piatok, 13dni pred terminom. Porod bol pre mna aj manzela uzasny zazitok. O siedmej zacali slabe kontrakcie, v pohode som si predychavala, pohybovala sa a napustila si doma vanu. O 11:00 sme dorazili do porodnice, bola som otvorena na 5cm. Rozhodla som sa pre klystyr, urobil mi velmi dobre, odisla hlienova zatka a zacali silne kontrakcie. Najviac mi vyhovovala na predychavanie poloha v stoji a vzdy ked prisla vlna som sa oprela o ruky a pekne predychala. Neskor, ked uz sa zacala tlacit hlavicka, vyuzivala som podrep o rebriny. Manzel mi pritom osviezoval tvar a robil masaz. Na pozadi nam hrala hudba a rozvoniaval vonny olej z levandule. Maly sa narodil o 14:04 bez pouzitia akejkolvek chemie a bez nastrihu. Vsetko z hypnoporodu som aplikovala, akurat v zavere som musela par krat zatlacit s kontrakciou. Finalnu polohu som zvolila sice na chrbte, ale s panvou vo vzduchu, takze sa mi kostrc pekne otvorila a malicky mal dostatok miesta na svoju cestu. Po porode mi prilozili maleho na nahe telo aj s pupocnikom, manzel ho po dotepani prestrihol. A odvtedy sme stale spolu. Pekne papkame a rastieme. Tak ako cele tehotenstvo vdaka hypnoporodu panovala u nas krasna pokojna atmosfera bez strachu a napatia, prebehol aj porod a pokracuju aj nase dni. Velka vdaka Mirke za tuto moznost, komunikaciu a poradenstvo.’  Silvia K. Bratislava

‘Som veľmi vďačná za to, že som sa dostala k infomácii, ktorá ma priviedla na kurz a že sme ho absolvovali. Relaxačné dýchanie aplikujem pravidelne pred spaním a je to super! Bola som (a myslím že manžel tiež) veľmi príjemne prekvapená. Jednak tým nožstvom informácií a jednak Tvojim prístupom. A ten relax, to bola úplná báseň. Klasika – človek čaká také všeobecné ..musíte to robiť tak a tak, toto nemôžete…atď….a nič také nebolo, takže super. Bolo fajn, že si všetko podložila vysvetlením, napr. tým ako svalstvo maternice pri pôrode funguje (lebo toto fakt v tých knihách nie je, hoci nákresov je tam dosť) alebo tým ako sa dá pomôcť bábätku, aby s natočilo do správnej polohy a tým že napr. pre mňa je podstatné vidieť veci racionálne a mať ich vysvetlené a až potom sa napr. venovať relaxu a cvičeniam, bol kurz ideálny. A v neposlednom rade, keď vidím, že sa manžel konečne ukľudnil a že verí, že to zvládneme v kľude a bez stresov, je pre mňa veľké plus, pretože to ukľudnilo aj mňa. A celkovo aj kolektív bol perfektný, obedíky a zmrzlina samozrejme. Takže ešte raz ďakujeme, zostávame v kontakte, prajeme veľa úspechov a spokojných rodičov, havne šťastných mamičiek, ktoré budú rodiť bez stresov!!!’ Martina P., Bratislava

Ahoj Mirka. Ja som bola veľmi nadšená Tvojim kurzom. Konečne som sa zbavila strachu z pôrodu. Vrele Ťa všade odporúčam. No myslim, že niektoré maminky mi uveria, až keď odrodim. Je to sila, aká je táto spolocnosť domotaná a odmietavá ku všetkému čo je dobré a prirodzené. Teším sa, že moja dcérka, ktorá teraz v brušku pokopkáva, nebude musieť zažiť také veci ako ja a bude mocť byť od malička šťastná, že je žena. Ja som sa tak začala citit až po Tvojom kurze. Ďakujem.’ Marcela B., B.Bystrica

‘Na kurze bolo úžasne, každý týždeň by som chodila 🙂  Andrea B., Bratislava

‘21.6. sa mi narodila dcérka Simonka, tak už máme doma veselo. Rodila som v Topoľčanoch, rozhodla som sa pre to celkom na poslednú chvílu, no bola som tam veľmi spokojná. Pôrod bol krásný, takmer žiadné bolesti, celú dobu som mala super náladu a ani mi neprišlo, že už naozaj idem rodiť svoje bábätko. Rodila som do vody a aj keď som sa síce nevyhla tlačeniu, bolo to OK. Hlavne to, keď som zbadala hlavičku, keď som ju mohla pochytať a bábo som si z vody sama vybrala von a položila na seba-neopísatelný pocit, nedá sa zabudnúť. Nedostala som žiadné lieky, nebola som nastrihnutá, mám len malinké natrhnutie a maličká bola od pôrodu stále so mnou, aj keď sestričky naliehali, že si mám odpočinúť, ale ochotne mi ju nechali a celkovo boli ústretové. Odpočinok som nepotrebovala, energie som mala takmer na rozdávanie. Celkový dojem z pôrodu je taký, že by som si to kedykoľvek zopakovala.’ Stanka B., Trnava

‘Kedze poznam silu myslienky, hned, ako som otehotnela, zacala som hladat alternativu k typicky
 slovenskemu porodu. Pri browsovani internetom som nasla pojem „hypnoporod“ a zacala patrat dalej. To, co som zistila, ma nadchlo, takze som sa rozhodla, ze sa spolu s manzelom zucastnime hypnoporodneho kurzu. Kurz bol vo velmi prijemnej atmosfere, uvolneny, s mnozstvom relaxacii, ktore som neskor vyuzivala nielen pri svojom porode, ale aj pocas vsednych dni, napr. pri zaspavani alebo zbavovani sa stresu. Lektorka Mirka bola schopna dodat nove informacie este aj mne, ktora mala teda o porode nastudovane skutocne ohromne mnozstvo literatury. Vyborny je tento kurz aj pre partnerov, ktori na citanie nemaju cas, takze ich dokaze pripravit na to, co ich caka.

Strach z porodu som vlastne nemala ani predtym, ale niekde hlboko v mojom podvedomi driemal maly cervicek pochybnosti: „Co ak to nezvladnem?“ Aj tomuto cervickovi sa na kurze venovala pozornost. Tym padom som sa na svoj porod pozerala len so zvedavostou. Strach bol prec.

Kedze prva uloha bola splnena, cakala nas dalsia, nie menej dolezita: „Kam ist rodit?“ Navstivili sme (podla hodnoteni) najlepsiu slovensku porodnicu, ale akonahle som zistila, ze si nemozem zvolit vlastnu polohu na rodenie, co vnimam ako velmi dolezitu podmienku dobreho porodu, tak sme to so slovenskymi porodnicami vzdali. Dalsia na zozname bola rakuska porodnica v Hainburgu. Po stretnuti s primarom som vedela – tu chcem rodit. Ten pristup ku pacientovi bol uzasny – nebol to totiz pristup k pacientovi, ale k cloveku. Co je uzasne, v Rakusku nerodi gynekolog, ale porodna asistentka, lekar je privolany len v pripade komplikacii.
Musela som vsak splnit jedinu podmienku – najst si porodnu asistentku, ktora bude chodit po porode kontrolovat moj stav. Planovala som totiz ambulantny porod, ktory statisticky vedie ku spokojnejsim babatkam i rodickam. Teda, sest hodin po porode som v pripade, ak vsetko prebehne bez komplikacii, odisla i s babatkom domov. Slovenske porodne asistentky vsak boli velmi zaneprazdnene. Zacala som byt zufala, zdalo sa mi, ze sa s ambulantnym porodom budem musiet rozlucit. V hainburgskej porodnici som vsak stretla velmi sympaticku porodnu asistentu Evu. Ta ma zachranila a slubila mi poporodnu starostlivost.

Cas porodneho terminu pomaly prichadzal. Tri dni pred terminom som dostala velmi slabe stahy. Az po polnoci prisli silnejsie. Konecne som si po deviatich mesiacoch napustila vanu plnu horucej vody a zapalila sviecky. Uplne uvolnena som zacala pocitat kontrakcie. Akonahle sme spolu s manzelom vyuzili niektoru s hypnoporodnych metod, tak sa cely priebeh porodu urychlil a zintenzivnil. Po troch hodinach som citila, ze uz doma nevydrzim. Bolo skoro rano, cesty prazdne – dobry cas si vybralo nase dietatko. Cesta bola rychla, cas medzi stahmi sa skracoval, ale krasne sa dali predychat dychacimi metodami hypnoporodu. Stacilo sa len stiahnut do seba.

Po prichode do porodnice nam otvorila na moju obrovsku radost Eva, so slovami, ze nas ocakavala uz den predtym. Mala dve hodiny do konca sluzby, tak som jej slubila, ze to stihame dovtedy. Najprv som sa ocitla na CTG, tam som vydrzala tak desat minut. Poprosila som Evu, aby napustila porodnu vanu, ze uz rodin, citim, ako sa babenko ruti nadol porodnymi cestami.

Vana bola uzasna, chvilu som sa len tak nadnasala a potom zacala hladat porodnu polohu. Stiahla som sa hlboko do inteligencie svojho tela, ciastocne prestala vnimat, co sa dialo naokolo. Babatko sa narodilo po hodine a 51 minute po prichode do porodnice. Bolo to velmi rychle. Eva i manzel boli uzasnou pomocou, do procesu zasahovali len minimalne.

V porodnici sme zostali este osem hodin po porode a potom nalozili babatko do auta a isli domov. Doma bolo vyborne, ziadne dalsie rodicky na izbe, vlastny zachod, vlastna strava.

Mala som krasny porod – neskor mi Eva povedala, ze bol pre nu dar, ktory by chcela dostavat castejsie. S porodom, ktory je uplne bez komplikacii a kedy ona nemusi robit skoro nic, len cakat na babenko, sa nestretava casto. Stale som s nou kontakte a stale o tom basni. O priebehu uz porozpravala hadam kazdemu, koho stretla.’ Monika K., Bratislava

‘Naozaj každý boží deň myslím na náš kurz, s manželom sme boli plní energie a úplne sme boli unesení. Hlavne sme sa mnoho dozvedeli.
Bol to krásny kurz, mala som také silné pocity, že som chcela na druhý deň rodit. Veľmi sa teším na knižku, a šírim už osvetu hypno pôrodu ☺ Je to naozaj potrebné, lebo nie je zdravé, keď sa mamička a otecko tešia na svoje zlatíčko, no mamička má úplnú paniku z pôrodu. Každá žena sa bojí pôrodu, aj ja som sa bála, až tak, že som sa snažila na to nemysliet a povedala som si, že veď to nejako zvládneme. No po kurze sa už ani nebojím a priam sa tešim na neho. Mám veľký rešpekt pre týmto stavom, ale radosť mám väčšiu. Veľmi ma teší, že sme sa spoznali. Ste veľmi empatická a príjemná osoba a máte krásne poslanie. verím, že sa Vám podari metódu hypno pôrodu rozšírit vesmírnou rýchlosťou po celom Slovenku a aj vo svete. 
Katka, Bratislava

’12. marca nadránom sme porodili nášho maličkého Alexeja (4160 g, 51 cm), všetko prebehlo nádherne, oslavne, dôstojne a orgazmicky. Pôrod prebiehal podla môjho názoru velmi rýchle a intenzívne, dietatko sa tešilo na svet, tak ako my na neho.

Pôrod začal niekedy medzi osmou, deviatou vecer. Trosku som nemohla nabehnut naplno na hypnoporod, pretoze som mala upchate dutiny a bolo okolo dost ludi, a stale sa nieco pytali…
Ale v tomto momente slo predychavat kontrakcie krasne, do bruska, uvolnit a dokola…. vizualizacie, davam vsetko babatku, pri vydychu, ide to von.

Ked prisiel Marek cca o dve hodiny, kontrakcie uz boli asi po dvoch minutach (stihla som zmerat asi tri), vtedy som ho velmi chcela k sebe. Sepkal mi do ucha afirmacie, hladil ma a pomahal mi najst stratenu nit pri dychani.

Asi za dalsie dve hodiny som uz bola otvorena na 8-9 cm.
Ked babatko zacalo schadzat nizsie, tak kontrakcie zacali byt tak intenzivne, ze viacmenej som sa uz nevedela napojit na dychanie. To sa dialo asi dalsiu hodinku.
Kontrakcie mali charakter „taho-tlaku“, vtedy som si tak s usmevom pomyslela, ze to je za to, ze pri relaxacii na kurze som sa nevedela sustredit, co chcem viac, ci tah, alebo tlak…
Behom dalsej hodinky som porod skor zdrziavala, nez som sa otvorila naplno, mala som dojem, ze sa rozletim na atomy. Vydychat babatko – to vobec neslo, babatko sa rutilo porodnymi cestami ako strela a nestihla som vizualizovat ani otvarajuci sa kvietok, to vsetko bolo uz pripravene. Ked som sa ako tak predychala, babatko bolo na tri stahy von. Najskor kusok hlavicky, krasny pocit chytit tu mokru chlpatu gulocku, potom hlavicka a vzapati aj pliecka aj cele dietatko. Stalo sa to o pol tretej nadranom.
Posledne stahy prvej doby porodnej a vypudenie babatka som pustila prebytocny tlak zo seba hlasnym krikom, na co reagoval aj malicky, hned po narodeni hlasne krical, ale takmer hned sa upokojil .. 

Celu dobu sme mali pustenu hypno-hudbu, tlmene svetla, sviecky… Celú dobu som necítila žiadnu bolesť, iba neuveriteľnú silu. Aj vďaka pomoci, hrádza sa mi absolútne nenatrhla (babatko 4160 g) 

Asi druhu polovicu prvej doby porodnej som stravila v najroznejsich polohach – na lavom boku, po sediacky na kraji postele, na porodnom stolceku, na zemi opreta o postel, na posteli na styroch, polohy som striedala takmer v kuse, pohojdavajuc bokmi.
Porodila som v polosede-lahu.
Celu dobu musel byt Marek v mojom dosahu. Velmi silno som chcela aby bol s nami, bol to nas porod.
Jednoznacne som sposobom hypnoporodu očarena. Predpokladam, ze keby som nebola vytrhavana z meditacneho stavu otazkami: ako sa citis, nie je ti zle, chces pit a podobne, dokazala by som sa hlbsie napojit na seba i dietatko a aj ho vydychat.

Babatko som dostala na brusko na pupocniku, to bola prekrasna chvila, ja som ho len prilozila k prsniku, na co okamzite vedel, co ma robit a tak hlasno a silno tahal, ako len vladal..
Bolo to prenadherne, Marek a ja sme boli ocareni tym vsetkym a zo srdca Ti dakujeme. Nebyt hypnoporodu, cele by to bolo uplne inak.Magdalénka, Marek a Alexej,  Bratislava

‘Dnes sme v aute hovorili o tom, že sme nekonečne vdační za Tvoj seminar, ktorý nám skompletizoval všetko ohľadom pôrodu, ujasnil, usmernil nás, má to hlavu, pätu, kontinuitu, prestali sme tápať a dalo to praktickú a nenormálne úžasnú bodku za tým, čim sme prešli…

Kurz bol úžasný, veľmi sa nám páčil. Obsahom aj objemom informácii, organizáciou, profesionalitou a aj cenou. Ďakujeme mnoho krát zaň.
Veľmi ma zasiahla meditácia-relaxácia na temu odblokovanie podvedomých strachov, blokov, bola pre mna veľmi hlboká a prínosná’
 M & M, Bratislava

‘Pri predčasnom pôrode v 34. týždni (abrupcia placenty) mi hypnopôrod pomohol prekonať fyzické
 bolesti. 
Na kurze sme sa ako rodicia dozvedeli veľa užitočných informácií, ktoré sme nikde inde nenašli takto v kocke, kurz nám tému pôrodu „oddémonizoval“. Vďaka tomu sme boli na pôrod a príchod dieťatka obaja pripravení. Udalosti, ktoré v priebehu predčasného narodenia dieťaťa nastali a za normálnych okolností by sme ich vnímali s velkým stresom a strachom, sme takto dokázali spracovať relatívne s ľahkostou a uvolnene, co sa prejavilo velmi pozitívne aj na našom vzájomnom vztahu s dietatkom. Asi najdôlezitejšie bolo, ze sme sa na kurze naucili vnímat svoje intuitívne pocity. Toto sme aj po narodení dietatka zúzitkovali, napríklad ked ma v nemocnici presviedcali, ze nebudem Izabelku môct kojit vlastným mliekom, ale ja som vedela, ze to nie je pravda a nedala som sa presvedcit o opaku, co sa mi vyplatilo: naliehala som na sestricky, aby mi dieta predsa len prilozili na prsník, a len co sa tak stalo, spustila sa mi tvorba mlieka. Obe, ja aj dcerka sme v tom okamihu presne vedeli, co máme robit.’
Terezka, Izabelka a Albert, Bratislava

‘Mne sa kurz veľmi páčil a som rada, že som sa o ňom dozvedela ešte pred pôrodom. Páčilo sa mi, že to bolo v takej uvoľnenej atmosfére, nebolo to zdlhave a pochopili sme to podstatné.
Teraz širim osvetu o hypnopôrode kde sa dá ☺ rada by som maličkému dopriala prirodzený pôrod, tak snáď sa mi to podari..verim, že áno 🙂
 Silvia, Bratislava

‘Hypnopôrod mi jednoznacne pomohol v dychani. Ja som proste velmi svedomito predychala cely porod, vsetko ostatne islo bokom. Kontrakcie som citila ako take velmi silne energeticke vlny. Vedela som kedy pride nova, este pred tym ako sa zacala. Myslim, ze vdaka hypno-porodnemu dychaniu a stavu uplneho uvolnenia sa, som sa tymi vlnami nechala bez obav unasat. Kedze moj porod bol velmi rychly, na ine uvolnovacie techniky v podstate ani nebol cas. Myslim, ze raz sme s muzom stihli spravit este jednu z uvolnovacich masazi. Neviem, ci to bola iba zhoda okolnosti, ale moj porod sa rapidne zrychlil prave po tom, ako som dopocuvala hypno porodny track – vizualizuj si svoj pozitivny porod. Moje kontrakcie neboli sice bezbolestne, ale az do konca sa dali predychavat.

Hypnoporod som od zaciatku nebrala ako metodu na rodenie, iba ako prostriedok, taku pomocnu barlicku na ceste k babatku. Vedela som, ze nas porod bude jedinecny a ze sa neda naplanovat. Mala som pozitivne ocakavania, na ktore som sa sustredila a verila som, ze moje telo a moje babatko budu vediet, co v tej-ktorej chvili robit. A tak aj bolo. Asi jedina vec, ktora ma dost prekvapila, bola sila s akou sa to vsetko dialo. Sila kontrakcii, hlavne v druhej faze porodu, bola velmi intenzivna’ Janka, Banská Bystrica

‘Nám sa na Tvojom kurze veľmi páčilo ☺ Pred jeho návštevou som prečítala rôzne knihy o alternatívnych pôrodoch, takže som mala možnost skonfrontovat to, čo som si zapamätala, s novými poznatkami.
Výborne bolo aj to, že partner tiež mal možnosť návštevy, myslím, že si z neho odniesol veľa aj on, a veľa ľuďom už o ňom aj porozprával, čo je znakom, že je z neho nadšený rovnako ako ja.
Kurz som už odporúčala ďalej všetkým tehotným, ktoré poznám. Veľa ľudí je prekvapených, že sa pôrodu vôbec nebojím, práve naopak, teším sa naň, lebo viem, že to bude nádherná skúsenosť. A veľmi sa tešim na svoje bábenko.’
Monika, Bratislava

‘Tvoj kurz bol velmi zaujimavy a priniesol nie len mne ale aj maminam veľa informacii. Bol v prijemnom prostredi a veľmi prijemnej atmosfere. Zaujimave bolo striedanie informacii s relaxačnymi technikami. No a velmi prinosne pre maminy bol hlavne nacvik spravneho dychania v jednotlivych fazach porodu, myslim že to je pre ne dost podstatne aby sa vedeli pri spravnom dychani uvolniť a začať relaxovať.’ Ľudka (dula), Pezinok 

Výpoveď lekára pôrodníka s 30 ročnou praxou o jeho skúsenostiach s Hypnopôrodom:

„S pôrodmi som začal v roku 1983. Zastával som názor, že pôrodné bolesti sa dajú zvládnuť len pomocou liekov. Bol som svedkom mnohých komplikácií, pri ktorých bolo ohrozené dýchanie detí, a to aj napriek mojim najlepším snahám použiť správny a rozumný lekársky úsudok. Bol som presvedčený, že epidurálna anestézia je lekárskym požehnaním. Mal som 25-percentný výskyt prípadov cisárskeho rezu.

Pacientky sa však dožadovali prirodzených pôrodov. A tak som vykonal stovky pôrodov pomocou tlačenia, dýchania, a odkladania analgetík, až kým rodiaca mamička nedokázala už ďalej znášať bolesť. Deti, ktoré takto prišli na svet, síce už neboli ohrozené na dýchaní, boli však vyčerpané a veľmi často potrebovali podporu dýchania pomocou kyslíka. Počet cisárskych rezov mi však klesol na 5%.

Neskôr som na zvládanie pôrodných bolestí začal používať vizuálnu predstavivosť. Príležitostne som musel stále použiť narkotiká a vo veľmi zriedkavých prípadoch aj epidurálnu anestéziu. Stále prichádzali na svet vyčerpané deti, ktoré neboli schopné vytvoriť plnohodnotné citové puto s matkou. Počet mojich prípadov cisárskeho rezu stále dosahoval 5%.

A tak som na zvládanie bolesti začal používať hypnózu. Výsledky boli v poriadku, matky stále cítili bolesť; deti mali už menej často ohrozené dýchanie a už len veľmi zriedkavo potrebovali kyslík. Stále som mal 5-percentný výskyt cisárskych rezov.

Až som nakoniec prešiel na HypnoPôrod®. A až dnes som absolútne presvedčený, že súčasťou pôrodu nie je žiadna bolesť. Absolvoval som viac než 200 pôrodov, pri ktorých boli použité techniky a filozofia HypnoPôrodu® – Monganovej metódy. A uvedomil som si, že ja vlastne už deti nerodím; len sa zúčastňujem na prirodzených pôrodoch a pozorujem, ako dieťa vyberá a prijíma pôrodný spoločník rodičky. Akoby moja nová úloha spočívala v tom, že som už len prítomný ako svedok zázraku narodenia dieťaťa.

Každá matka je udalosťou, akou je pôrod jej dieťaťa, vzrušená i rozrušená zároveň. Účasť osôb, ktoré jej poskytujú podporu, je preto veľmi dôležitá. Pri takýchto pôrodoch sme nemali nijaké komplikácie. Žiadne z detí nepotrebovali kyslík ani inú podporu okrem hrejivej náruče vlastnej matky. Počet mojich cisárskych rezov klesol na 3%. Odkedy používam metódu HypnoPôrodu®, nepodávam mamičkám absolútne žiadne analgetiká.

Dnes o prednostiach HypnoPôrodu® pravidelne prednášam lekárom a viac než rád sa podelím o svoje skúsenosti so skutočne prirodzeným pôrodom s ktorýmkoľvek zdravotníckym pracovníkom alebo kýmkoľvek, kto prejaví záujem. Mám množstvo pacientiek a ich manželov, ktorí radi hovoria o svojich skúsenostiach. V blízkej budúcnosti plánujem robiť školenia pre nemocničných lekárov, aby využívali HypnoPôrod® ako vhodnú alternatívu pre svoje pacientky.

S úctou,

MUDr. Lorne R. Campbell
Odborný klinický asistent rodinnej medicíny,
Mercerova lekárska fakulta
Odborný klinický asistent rodinnej medicíny,
Lekárska fakulta Rochesterskej univerzity
8745 Lake St. Rd.
Leroy NY 14482
USA


Tu si môžete rezervovať kurz hypnopôrodu