Skúsenosti našich maminiek

 

Ahojte, pisem strucny mail o mojom porode, vsetci traja Ta pozdravujeme 🙂

Asi mesiac pred termínom sa mi dostala do rúk knizka „hypnoporod“ a uchvátila ma, preto som sa rozhodla prihlásit sa na kurz, ktorý ma ešte viac dostal. Všetko mi dávalo logiku, ved pôrod je tá najprirodzenejšia vec, tak to musí zena zvládnut bez škrabania omietky. Kazdý vecer som trénovala relaxáciu a dýchanie, vyplatilo sa. Bábätko som mala otocené koncom panvovým, a v nemocnici Kramáre mi chceli dat plánovaný cisársky. Kedze z kurzu som mala informácie, ze táto poloha nemusí byť dôvod na sekciu, s pomocou lektorky a iných som pátrala kde by som mohla rodit prirodzene. 10 dní pred termínom som išla na konzultáciu k prednostovi v Ruzinove, ktorý bol úzasný a povedal, ze môzem rodit prirodzene, jediná podmienka bola, aby malé nemalo viac ako 3,5kg. Na druhý den nad ránom okolo 4tej mi praskla plodová voda, postupne zacali vlny. Okolo 10tej som mala pocit, ze podme do nemocnice.Cítila som sa výborne, kazdú vlnu som predýchavala, a hovorila si „3,2,1 úplne uvolnená“ nedostala som sa do ziadnej paniky. Pri sebe som mala manzela a dulu, ktorí mi boli velkou oporou, rozprávali sme sa na chodbe, kde som sa prechádzala, a ked prišla vlna, sadla si na fit loptu, a predýchavala. Ked uz boli kazdú minútu išli sme na pôrodný sál. Všetko sa zbehlo tak rýchlo…musím povedat, ze vlny pre mna neboli bolestivé, prišli, kludne som dýchala, bola som proste uvolnená a odišli, jedine co mi bolo nepríjemné, boli tlaky na konecník na tlacenie, ale nebola to bolest, bol to taký pocit, ze nieco chce von a stále to nevyšlo. Pred 15tou hodinou bola malinká vonku, krásny, rýchly a hlavne prirodzený pôrod. Kazdej budúcej maminke urcite odporúcam kurz hypnopôrodu, kde získate cenné infomácie, ktoré vám pomôzu ku krásnemu pôrodu, u mna to bolo všetkými desiatimi, dakujeme 🙂 

Pozdravujú Emil, Ester a Elza

Ahoj Baška,

ďakujeme ti aj my s manželom za naozaj veľmi príjemný vikend, úprimne som ani nečakala tak príjemný a užitočný kurz. A dokonca sa už manžel nebojí ísť k pôrodu, lebo pochopil že to naozaj nie je nič hrozné. Páči sa mu úloha ochrancu a obhajcu mojich želaní a práv pri porode ?. Ja som sa zároveň vďaka kurzu utvrdila v tom, čo som predpokladala – že porod môže byt krásny zážitok a verím, že to tak aj bude. Zároveň som sa dozvedela množstvo zaujímavých faktov. Takze maximálna spokojnosť na všetkých frontoch.  

Veľmi pekne ti ďakujem aj za všetky informácie a linky, všetko si s radosťou naštudujem. Kurz bol vedený profesionálne a naozaj veľmi fajn, klobúk dole! Kiež by všetci ľudia robili svoju prácu s takto láskou a radosťou ako ty??

Martina

Ahoj Baška,

nám sa veľmi páčilo, cítila som sa zrelaxovaná ako keby sme boli niekde pri mori, naozaj. Celý kurz sa niesol vo veľmi príjemnej atmosfére, čo len umocnilo pocit z relaxácií. V podstate som nemala z pôrodu stres ani pred kurzom, skôr rešpekt. Tešila som sa aj sa na ten okamih teším, aj keď ide o niečo tak veľmi tajomné a mnou ešte nepoznané, keďže čakáme naše prvé bábätko. Ale po kurze sa cítim plná energie, sily a dôvery v samú seba, čo mi stále prízvukuje aj môj milý, že to bude krásne. Obaja sa skrátka veľmi tešíme a ja sa teším aj preto, že sa rozhodol zažiť to so mnou a dávať na nás pozor. Pôrod našej dcérky bude krásny a prirodzený, tak ako je krásne aj celé tehotenstvo :). Kurz môžme naozaj len odporúčať. Ďakujem, 

Radka (+1) + Ľuboš

Pozdravujem Ta z celeho srdca Mirka, dakujem, dakujeme Ti za kurz, za tvoj pristup, vedenie, rady, otvoreny pohlad na vec a vytvorenie priestoru spravit si vlastny nazor. Nemenila by som na svojom porode nic a som nesmierne stastna, ze mame krasne zdrave dietatko, ktore sa narodilo v takej pohode. Posielam teda aj náš pôrodný príbeh :).

…poctivo som pocuvala relaxacie, pri ocean waves som pravidelne cvicila doma jogu. Cele tehu som sa citila vyborne, pracovala som do poslednej chvile. Mala som „niekolko“ terminov, tak posledne dni som uz len vzorne pozorovala signaly svojho tela,co sa s nim deje.

Ten najpresnejsi bol nakoniec uplne prvy vypocitany podla menstruacie, 25.09. V ten den mi vysla poradna vo Vsetine (uz tretia). Ako zakazdym, aj tentokrat mi tam bolo velmi prijemne, fajn prostredie, mile sestry, lekar na 1*. Pri vysetreni mi povedal, ze nalez je lepsi ako pred tyzdnom, ale ze sa este neotvaram, iba sa o nieco viac stiahol krcok. Pytal sa na poslickov, ano, tych som mala od piatku celkom pravidelne, ale po sprche to vzdy preslo. Tak sme sa rozlucili, ze najblizsie sa vidime o 2 dni v stredu, lebo uz som bola po.

Sadli sme s muzom do auta a poslickovia zase zacali. O 12 sme prisli domov, dali sme si obed, prisla este pozriet svokra. Poslickovia sa zacali zintenzivnovat. Isla som teda opat do sprchy ako vzdy. Ale na moje prekvapenie nic neustalo, zacali pravidelne intervaly. Okolo 13:30 som skusila opat sprchu, aby som si bola definitivne ista. Prisli prve vlny  Marek (manzel) mi spravil prítmie v izbe, pustil moje oblubene ocean waves, ja som sa ulozila do postele a bola som uplne uvolnena . Velmi som mala potrebu mat muza po boku, hned od zaciatku. Klepkala som mu do dlane, kedy prisla a odisla vlna. Od tohto casu vobec neviem, ako plynul cas. Casova os je teda podla info od muza  o 17. marek zavolal do Vsetina, lebo vlny prichadzali kazdych 5 min a trvali cca minutu a pol. Bol tam dr. co ma rano vysetroval, pamatal si nalez. Povedal, ze ked mame este cez hodinu cestu, tak nech radsej ideme. Tak sme sa obliekli, zobrali veci a startovali sme. V aute som chcela pocuvat Johna Mayera, moja oblubena hudba . Neviem preco, nepotrebovala som relaxacie do ucha. Tolko som ich mala napocuvane, ze moje podvedomie presne vedelo, co a ako.

Vo Vsetine nam povedali po ctg a vysetreni, ze som stale zatvorena, ze s takymto nalezom tam budem rodit dva dni, kedze nic nechcem urychlovat, podla por.priani (PA bola trosku prudka z prichodu,ale marek ma upokojil, ze vsetko bude ok). Tak sme sa „ubytovali“, isla som si dat sprchu, a do postele. Marek mi hladkal ruku a ja som kazdu vlnu vitala. Pri kazdej mi v duchu prebehlo,ze sme blizsie a blizsie k nasmu dietatku. PA ma chodila obcas pozriet, respektovala, ze chcem min.vysetreni, nic mi neponukala, pocuvala ozvy. Bola velmi skusena a postupom casu aj velmi prijemna  ja som sa kazdou hodinou otvarala viac a viac,ked som bola na 7 cm (to bolo asi 22. hod), odtiekla mi plod. voda a o polnoci sme sli na sal.

Posledne vlny boli velmi intenzivne, takmer bez prestavky. Ani raz mi vsak neprislo, ze ma to boli, citila som obrovsky tlak, teplo a pred samotnym porodom vsetku silu prirody vo svojom tele. Na sale ma nechali vyskusat si niekolko poloh, no vo vsetkych som citila velky tlak v krizoch. Nakoniec mi bola najpohodlnejsia v sede s podopretymi nohami. Premohla ma ta obrovska sila v mojom vnutri. Prve tri zatlacenia neboli efektivne, dietatko mi spat tahala pupocna snura. No do dalsich troch som dala vsetku svoju zivocisnost a vitali sme nase dietatko . Hned mi hoprilozili na hrud, nasho Marecka, ktory sa narodil 26.09. o 00:45 . Pupocnik mi nechali krasne dotepat. Malinky po narodeni ani nemukol, len sa na nas pozeral a hladal nas, bolo to nadherne. Ked to zhrniem, cely porod od prichodu do Vsetina trval 5 hodin . Musim povedat, ze manzel mi bol nesmiernou oporou a stal pri mne cely cas. Nenutila som ho, chcel, a ked sa o tom teraz rozpravame, ma na to cele rovnako krasnu spomienku ako ja.

Petra + Marek + Marecek

“Kurz hypnopôrodu bol niečím, od čoho zrejme chlap veľa neočakáva a väčšinou sa zúčastní len na presviedčanie alebo dokonca naliehanie partnerky. Avšak túto mylnú prvotnú predstavu môžem s potešením vyvrátiť v domnení, že s mojim názorom súhlasí prevažná väčšina absolventov. Jednoznačne sa jedná o vynikajúcu príležitosť nadobudnúť komplexný nadhľad na tematiku prirodzeného pôrodu a dokonalé prepojenie tela matky a dieťaťa. Kurz odporúčam aj pokročilejším jedincom, lebo určite aj im dokáže doplniť znalosti v danej oblasti a ak by aj náhodou nie, aspoň si prostredníctvom kvalitných relaxácií príjemne odpočinú.” 

Andrej

Ahojte dievčatá, ešte raz sa chcem poďakovať za absolvovanie hypnoporodu (v našom prípade už druhý krát) tentokrát s lektorkou Hankou. Som rada že som mala možno si opäť preopkovat a objasniť veci. Veľa otázok mi bolo zodpovedaných z môjho prvého pôrodu.

28.12.2018 sa nám narodil chlapček Horan v domácom prostredí. Pôrod bol rýchly a bez bolesti, ktorá by sa nedala zniesť. Manžel bol úžasný stále mi opakoval afirmacie a ja som si vyzualizovala cestu maličkého von na svet. Všetko bolo veľmi rýchle aj keď maličký vykukol na svet hlavičkou asi 5-6 krát a vrátil sa späť. Po narodení mi ho PA dala na hruď a následne sa prisal, placenta vyšla asi pol hodinku potom, pupočník sme prestrihli po dvoch hodinách.

Mirka ešte raz veľké ďakujem že si prišla s myšlienkou hypnoporodu a pomahas (pomáhate) mamičkám k neopakovateľným a nezabudnuteľným najväčším zážitkom a to je ako priviesť bábätko na svet aby to bolo príjemné pre oboch ešte raz veľké ďakujem. Objimame vás.

Lubka B.

Rada sa podelím s mojím pôrodným príbehom. Rodili sme parádne. Už týždeň pred pôrodom som mala vždy v noci niečo ako keď začína menzes, inak na poradni v Ružinove (ktorý sme mali ako plán B) stále tvrdili, že babätko je vysoko, ja zatvorená na sto zámkov. Tak som si myslela , že sa jej nechce, nuž začali sme robiť opatrenia proti prenášaniu.

Nachodila som kilometre, v sobotu (tri dni pred termínom) sme boli na vinobraní, tam som si dala burčák aj riadne štipľavý guláš, poobede som umyla okná, večer vaňa a sex :). parádny deň to bol a asi od polnoci zas začali známe poslíčky. . . Ležala som v posteli a počúvala relaxačné nahrávky. Medzi tým som občas zadriemala. Ráno prišla svokra na stráženie trojročného Filipka, ešte som jej vravela, že neviem , či neide zbytočne. Ona s mužom sa venovali Filipkovi. Ja som zas zaliezla do spálne, stiahla rolety, ľahla si nabok a počúvala tie relaxácie. Chcela som byť sama v tme, ako vo svojej nore, občas som vyšla pozrieť ako sa im darí, dať si polievku, ale proste mne v tej spálni bolo strašne dobre. Stále som nemohla uveriť, že rodim a je mi tak super.

Okolo jednej začali také silnejšie kontrakcie po 10-7 min. Tak sme sa okolo druhej vychystali. V aute som ležala na zadnom sedadle obklopená vankúšmi a do okienka klopkal dážď. Stále som bola úplne v pohode, až za Brnom sa to všetko postupne zrychlilo. Do Vyškova sme dorazili s kontrakciami po 2min, otvorená na 8cm. Absolvovala som monitor, čo bolo v tomto štádiu už fakt nepríjemné, ale s podporou manžela zvládnuteľné. Potom som chcela ísť do sprchy, ale tam zrazu tlak, kričím na muža nech ma odtiaľ dostane. Nejako ma dostal do pôrodnej miestnosti, kde som sedela alebo skôr klačala na žinienke a nahmatala si dolu hlavičku. PA mi asi 3x zopakovala nech sa otočíme, že tam nie je miesto podomnou, že na žinenke sa väčšinou rodí naboku,že ona nič nevidí atď. to sa mi moc nepáčilo, ale keď som sa teda chcela nejako otočiť praskla voda, rovno mužovi na gate  Dopadla som asi na chrbát, vlastne ani neviem, v akej polohe som nakoniec bola. A už mi to bolo jedno, keďže s tou vodou išla aj Klárka ako na tobogáne,na 2 tlaky bola vonku. Kričala som, nie kvôli bolesti, skôr to bolo také živočíšne, cítila som sa ako tigrica  Celá druhá doba pôrodná trvala 3 min. 

Hneď bola na mne, bolo to super. Po prvom pôrode som neverila, že takéto niečo sa dá zažiť. Mala som obavy z bolesti, či ten hypnoprod naozaj funguje, či sa dokážem natoľko uvolniť atď. snažila som sa tieto strachy spracovať, ale aj tak stále niekde vzadu boli. Pre mňa to bol fantastický pôrod, ktorý takmer nebolel. Vďačím za to kurzu hypnopôrodu, na ktorý sa už chystá aj švagrinka  a odporúčať ho budem každej tehotnej kamoške. Jediné čo ma na pôrode mrzí je, že sa to nedá zažiť ešte raz.

Veronika

— 

Ahojte kočky, je to presne mesiac čo sa nám v pôrodnici v Obilnom trhu narodil náš krásny chaloš Miško a kedže to bol nádherný pôrod, chcem sa s ním s vami podeliť 🙂

Pár mesiacov pred pôrodom sme si urobili výlet na Moravu a šli sme omrknúť pôrodnice. Pozreli sme si Obilný trh v Brne, Uherské hradište a Vyškov. Obilný trh u nás zvíťazil, pretože mal veľmi príjemné farebné pôrodné sály (nešla z nich nemocničná atmosféra,ale taká príjemná domovská), super prístup a každá pôrodná sála mala i svoje wc, čo nie každé inde mali. Kedže naša práca je online, s manželom sme sa ubytovali pri Brne už o 3 týždne skôr. Bývali sme vo vinárskej dedinke Nosislav, v peknej prírode (nechceli sme byť v rušnom Brne ;-)). Kedže pôrod prišiel presne deň pred tým ako nám končilo ubytko (dokonale načasované), Moravu sme si moc užili (ak by niekto potreboval tipy na výlety, rada spíšem :-)).

Termín som mala 1.8, ale Miško sa vypýtal na svet 7.8.2017- presne na deň splnu. Presne v ten deň sme boli na poradni a povedali mi, že ak pôrod nepríde do 2 dní, budú ma už musieť hospitalizovať a dať vyvolávačku. Chytila som depku a aj keď sme už predtým skúšali kadejaké prirodzené vyvolávacie techniky, ešte viac sme pritvrdili a v ten deň sme skúsili asi všetko (takže ťažko povedať čo z toho pomohlo :-D)- takmer celodenná prechádzka, vyšlapanie asi 100 schodov na jednu vyhliadku, pikantný indický obed, spievanie a dohováranie Miškovi…večer sme si ešte spravili romantický večer, dala som si horúci kúpeľ a pripili si s vareným vínkom (ako nám poradili v pôrodnici). V ten deň bolo sychravo,ale akurát na večer vyšiel nádherný západ slnka…ako keby sa šlo diať niečo čarovné a ja som cítila v kostiach, že to už príde. A prišlo 🙂 Hneď po všetkých týchto našich procedúrach som začala cítiť také tlaky do krížov. Netušila som či sú to kontrakcie, tak sme ich začali stopovať a kedže sa opakovali v pravidelných intervaloch, usúdili sme, že bude to vončo. Postupne naberali na intenzite, ale dali sa krásne predýchať…veľmi mi pomohlo, že som si relaxáciu vypočula ešte aj počas týchto prvotných “vĺn” a mala ju úplne čerstvo zafixovanú v hlave. Keď sme sadli do auta, že ideme už do pôrodnice, na aute ukazovalo čas presne 00:00.

Cesta trvala pol hodinku a keď sme dorazili, bola som otvorená na 4-5 cm. Dali nám pôrodnú sálu a keďže mali plno, vyšla nám akurát nadštandardná (za ktorú sme ani nemuseli platiť :-). Urobili sme si tam prítmie, zapálili difúzer s pomarančovým esenciálnym olejom, pustili relaxačnú hudbu a dostali úžasnú pôrodnú asistentku Katku. Nechala nám súkromie (videla, že “vlny” mám pod kontrolou) a chodila za nami len každých cca 45 min. skontrolovať ako na tom sme. Poradila mi aby som nesedela na stoličke, ale radšej na fit lopte, kde mi bolo naozaj lepšie. Počas kontrakcií som si predstavovala morské vlny a dýchala do bruška, každú jednu vlnu vítala a takto sme sa hravo dostali na 10 cm.

Katka však usúdila, že Miško je ešte vysoko a musí sa dostať nižšie aby som ho dokázala vytlačiť. Vtedy fakt prišli iné kontrakcie, počas ktorých som si tiež predstavovala vlny,ale už som musela zmeniť dýchanie a aj ma to samé nútilo viac zatláčať. Katka mi pri tomto poradila stáť a opierať sa o posteľ. Podarilo sa, Miško klesol a už nastal čas ho iba dostať von. Katka sa ma spýtala v akej polohe chcem rodiť a kedže s aniballom mi najvaic vyhovovala poloha v drepe, skúsili sme drep. Avšak v tejto polohe pri zatláčaní Miškovi moc klesali ozvy, tak sme polohu museli zmeniť a doporučila mi skúsiť ísť na posteľ, ktorú mi špeciálne nastavila. Takto to šlo super, Miško mal dobré ozvy a maličký bol čoskoro vonku (5:05). Zistili sme, že drep nevyhovoval kvôli 3x obmotanej pupočnej šnúre. Po pôrode sme mali nerušený 2 hodinový bonding už aj s prvým prisatím (odvtedy kojím bez problémov ;-)).

Pôrod bol bez nástrihu a poranení a ešte doteraz z neho čerpám energiu a šťastie, keď si naň spomeniem. Bol to úžasný zážitok a skutočne pôrod nemusí bolieť.

Obilný trh veľmi odporúčam a určite tam pôjdem rodiť opäť ;-). A samozrejme, veľká VĎAKA aj Mirke a spol. za kurz Hypnopôrodu a úžasné relaxácie! Aj keď som mala načítanej veľa kníh o prirodzených pôrodoch bez bolesti (Hypnopôrod, Orgazmický pôrod, Mystický pôrod, Zázrak pôrodu…:-D), relaxácie boli pre mňa asi najväčšia pomoc. Prajem všetkým žienkam úžasný pôrod a ešte raz ĎAKUJEM! 🙂

Lucka, Peťo a Miško

Ahoj Mirka!

Podelim sa o svoj nezabudnutelny zazitok aj ja s vami :).

Moja milovana Sofi sa narodila 21.3 o 13:35. Plodova voda mi odisla o 3:00 v noci a do 6:00 som doma uspesne predychavala kontrakcie. Pomohli mi relaxacie, vizualizacie a skusenosti a pritomnost partnera, ktory mi bol obrovskou oporou 🙂 (vdaka vášmu kurzu presne vedel co má robit). Napriek tomu, ze som následne rodila v porodnici na Antolskej a nemala som porod uplne hypno, som maximalne spokojna a stastna. Personal ochotne somnou prebral môj pôrodný plán a plne ho akceptoval. Bola som úplne vyrovnaná so situáciou, bola som v klude a stále som si vizualizovala moje bábätko…relaxovala som. Celé to dopadlo uzasne a najmä nad moje ocakavania…Bola som maximálne prekvapená, ked mi oznámili, ze uz som na 8 cm a vidno cierne vlásky…Malá bola hned po narodení na mojom bruchu a následne sa krásne prisala 🙂 Dakujem za skúsenosti získané na vašom kurze…vrelo odporúcam kazdej maminke, ktorá je v ocakávaní.

Gabika B.

Ahojte,dakujem za VIP pristup a vlastne za vsetko.

Chcem sa velmi pekne podakovat za uzasny vikend, ktory sme stravili v kruhu milych parikov a lektorky a ktory rezonuje nielen vo mne ale aj v manzelovi. Referencie na Vasej stranke nemaju konca kraja a verim, ze ta moja najde tiez svoje miestecko medzi nimi. Pretoze nemozem nic viac len vynachvalit velmi odborny a ludsky pristup k prirodzenym porodom a hypnoporodu a to hlavne vdaka lektorke a jej daru a vasne, ktoru vklada do tejto prace.

Musim povedat, ze knihu od Marie F. Monganovej mam precitanu do polovice, ale nedala mi toho tolko, ako tento vikendovy pobyt. Vsetky informacie z kurzu rozhodne vyuzijem a rovnako aj hypnomaminkovske stretnutia ci VIP zonu. Vdaka vikendovemu kurzu pevne verim, ze cca o 2 mesiace prezijem aj ja jeden uzasny hypnoporod a budem moct spolu s manzelom opat pridat referenciu na jeho zvladnutie vdaka technikam dychania, relaxacie, vizualizacie, prehlbovania, masazi a pravdaze podpory od manzela. Takze do skoreho videnia a citania.

Eva a Michal

Ahojte,

veľmi rada vám napíšem spätnú väzbu a moje pocity a dojmy z kurzu hypnopôrodu.

Keď som sa vrátila z kurzu, ktorého som sa zúčastnila bez partnera, spýtal sa ma či mi to pomohlo so strachom, ktorý som pociťovala z pôrodu. Nechápala som otázke, pretože po kurze som si na žiaden strach ani len nespomenula, dokonca som zabudla že tam predtým nejaký strach vôbec bol. Cítila som sa veľmi pozitívne, nadšene a nachádzalo sa vo mne veľa podnetov, ktoré čakali na spracovanie.

Chválim lektorku, rozprávala veľmi prirodzene a miestami som sa prichytila pritom, že vôbec nevnímam ostatných účastníkov kurzu a okolie, a plne sa sústredím na jej rozprávanie, pretože bolo také pútavé. Pomohlo mi aj to, že v rozprávaní dávala vsuvky o vlastnom pôrode. Vďaka kurzu som pochopila, že pôrod a to ako ho vnímam ja, je vo mne dávno zakódované, a práve metóda hypnopôrodu podporuje moje vnímanie. 

Čo je tiež dôležité, vymazali sa mi z pamäti všetky negatívne stereotypy, ktoré žena počúva o pôrode. Aktuálne u mňa prevládajú práve pozitívne príbehy hypnomaminiek.

Aktuálne ma čaká obrovská výzva v podobe relaxácie, pretože viem že úplné psychické uvoľnenie je pre mňa veľmi náročné a nedokážem sa iba tak ľahko uvoľniť.

Ďakujem za čas, ktorý som strávila na kurze, dalo mi to oveľa viac ako som očakávala.

Daniela

Ahoj Barborka, úžasný víkend! nás to tak naplnilo energiou, že by som išla rodiť kľudne aj zajtra ? .Utriedili sme si myšlienky a ja si opäť verím, čo som potrebovala asi najviac. Za nás VEĽKÉ ĎAKUJEME!

Magdalénka

Ahojte hypnozienky! 

Tak aj ja by som sa s vami rada podelila o porodny pribeh. Nas Matko sa narodil 1.7.2017 :). Od cca 36. tyzdna som sa snazila kazdy den navodit si nejaku relaxaciu. Pocuvala som afirmacie a duhovu relaxaciu, alebo som len relaxovala vo vani, pripadne s manzelom oddychovala a predstavovala si svoj vysnivany porod.

Rodila som v Hainburgu s PA Evou, ktoru som mala vopred dohodnutu. V sobotu o 11tej som zacala pocitovat jemne tlaky v bruchu a do toho ma mierne pobolievali krize. Kedze som stale nejak cakala menstruacne bolesti ako zvest porodu, neriesila som to. Lenze muz si hned vsimol pravidelnost a natajnasa mi to meral. Boli pravidelne – 1,5 min. pauza a potom 30s kontrakcia. Aj to ma inak zaskocilo, ze neboli medzi nimi zo zaciatku dlhsie pauzy. Takyto interval som inak mala az do konca porodu, akurat sa iba stupnoval tlak na krize. Dala som si vanu – stale som si nebola ista, ci to nie su poslickovia (bola som 39tt+0). No vo vani sa mi nic nezmenilo. Medzitym manzel si pisal s Evou a ta nas zavolala na 15:00 do Hainburgu, nech sa prideme ukazat. Tak dovtedy sme si vybehli na obed k jazeru, hodinu sme boli na prechadzke so psom :). Proste pekna sobota iba s tym, ze pri kazdom stahu som sa zavesila do muza a pekne dychala.

Ked sme o tretej dosli do Hainburgu, uz som vedela ze rodim. V aute po ceste som lezala vzadu a pocuvala afirmacie, stopercentne mi stupla teplota – cela som horela a bola cervena v tvari. Aj Eva hned ako ma zbadala a vyobjimala povedala, ze to na mne vidno. Dala ma na ctg s vysetrila. Ako som tam lezala, zacala som to citit ovela intenzivnejsie. Na to mi bolo oznamene, ze som otvorena na 1-2 cm. No to ma teda nepotesilo! Rozhodli sme sa ale ostat. Bolo tam prazdno (sobota) a klud a lepsie podmienky, ako doma. Asi 15:25 som isla do vane. Eva mi zapalila aromalampu, muz pustil hudbu. Cely cas som len tak ovisala cez okraj vane, medzi kontrakciami som az zaspavala a mysel mi uplne odchadzala. Kontrakcie som sa snazila predychavat, pomahala som si ‚moaningom‘, Eva mi masirovala krize. Myslim ze hlavne v tejto faze som mala ten pravy hypnoporod – vobec som netusila, co sa okolo mna dialo. Okolo 16:30 som isla von – bolo mi uz teplo a chcela som si na chvilu lahnut. Eva ma zase pozrela a hovori, ze uz som skoro na 6cm! Vtedy Matko dostal prezyvku Speedy Boy 🙂 a mna to tak nakoplo!

Uz som bola za polkou a zatial to bolo naozaj velmi v pohode! Za cca 20min som pocitila tlak na konecnik. Hovorim, ze musim ist na wc. No tam som uz ani len neodisla, lebo s dalsou kontrakciou som pocitila potrebu tlacit. Tak velmi ma to zaskocilo, ze som sa ich snazila oboch presvedcit, ze to nemoze byt ono a odmietala sa tomu poddat. Po tretom stahu sa ku mne naklonil muz a sepkal mi, ze to je naozaj ono a nech sa nebojim 🙂 no a na stvrtu kontrakciu bol vonku! Presne o 17:00 :). Bolo to take uzasne, ako sme ani nedufali! Matejko isiel hned mne na hrud. Za 9 min. som pocitila poslednu kontrakciu a vysla placenta.

Prvu noc sme stravili vsetci traja spolu – namackani v jednej posteli a nahi 🙂 a v nedelu na obed sme isli domov. Bez poraneni a sitia a citila som sa plna energie. Ked si predstavim, ze som sa psychicky pripravovala na 12 hod. porod… a ono to bolo milion krat lepsie.

Inak aj Matko je kludne babatko. Vobec neplace, neplakal ani ked sa narodil. Je to pravy mliekoholik a krasne prosperuje. A my dufame, ze bracek/sestricka sa narodi uz doma ❤️.

Dakujem Mirka za super pripravu. Naucila si ma relaxovat a ‚vypnut‘. A telo si to naozaj vsetko automaticky zaplo, ked prislo na porod 🙂

Gabika

Ahojte, 

dna 24.7. sme o 4:05 na tomto svete privitali nas poklad, Rebeku.

Povodny termin porodu podla ultrazvuku bol 13.7. a ked uz v Ruzinove tvrdili, ze ma musia hospitalizovat, zavolala som do Breclavi a dohodla sa s nimi, kedy mozem prist k nim do poradne, aby sme dohodli dalsi postup. S manzelom sme si od 20.7. rezervovali ubytovanie v Ledniciach a povedali sme si,ze ked to aj nepride, budeme mat na par dni krasnu romanticku dovolenku. V Breclavi sme natrafili na super lekarku MUDr. Kovarovicovu, ktora podla kontroly stvrtok potvrdila, ze sa jej to vobec nezda na zaciatok 42.tyzdna. Dokonca, sa ma pytala, ci som nemala na krcku robeny zakrok, lebo je velmi tuhy a uplne zavrety. Venovala mi vela casu, skontrolovala mnozstvo plodovej vody, prietoky, odmerala babako ci nie je podvyzivene (podla hlavicky a stehennej kosti vychadzalo pod 2,5kg co by bol problem, ale odmerala aj obvod bruska, podla coho jej vyslo 2,8-2,9kg). Este sa ma opytala ci nahodou neviem, kedy bola oplodnujuca suloz. Ja som to presne vedela, co doteraz ani moj gyneklog ani v Ruzinove nikto nepocuval, ze ja viem, ze v oktobri som mala neskor ovulaciu, pohlavny styk atd… ze jednoducho viem, ze termin ma byt az 24.7. Ked sa pani Kovarovicova ubezpecila, ze babatko je ok a ja som s urcitostou vedela datum suloze, posunula mi termin porodu na 24.7., co ma nesmierne ukludnilo a dalo mi to cas navyse. Posledny tyzden som kazdy den pocuvala nahravku od Mirky na spustenie porodu. Stale som si predstavovala ako babatko ide k nam, krcok sa otvara… ale nic sa nedialo.

Zacalo to 23.7. asi o jednej rano ked som sa zobudila na slabucke akoby menstruacne bolesti, isla na WC a s radostou som zistila, ze mi po nohe steka pramienok vody. Velmi ma to potesilo, kedze sme sa uz ozaj nevedeli dockat, kedy to pride a hlavne som mala obavy z vyvolavania porodu.

“Kontrakcie” boli uplne slabucke, boli to take krce menstruacne, ktore rychlo odzneli. Stale som pocuvala nahravku na spustenie porodu, nech sa to zacne otvarat a upokojovalo ma to. Striedala som to s hudbou na porod, ktoru som uz z domu mala poriadne napocuvanu 🙂 Bola som uplne pokojna, akurat ze som vedela, ze v Breclavi jedna z mala veci, na ktorej si potrpia je, ze chcu, aby rodicka prisla do nemocnice hned, ked zacne odtekat voda. Preto sme sa rano po deviatej vybrali do nemocnice. Vtedy uz kontrakcie boli kazdych 5min ale stale mali tendenciu zastavovat sa a podla mna boli dost slabe. Cokolvek ma trosku vyrusilo, uz to skocilo na 10min. Pri prijme do nemocnice sa to na urcitu dobu uplne zastavilo. Bolo jasne, ze si ma tam uz nechaju, lebo trvali na tom, ze od 12hod po zaciatku odtekania vody musia zacat podavat antibiotika. Lekarka mi povedala, nech som pokojna a hlavne trpezliva, ze po odteceni vody mozu cakat az 48hodin kym zacnu zasahovat do porodu a ja som bola stale uplne zavreta, a to co som si myslela ze boli kontrakcie, este realne vraj neboli, lebo ma bolelo len podbrusko, nie cele brucho. Kedze som v porodnom plane mala, ze chcem byt cely cas s manzelom, dovolili nam byt od zaciatku spolu na porodnom sale, hoci podla nich sa porod este poriadne nerozbiehal. V nemocnici sme pokracovali v nacvicenom rezime: pekne dychat, pocuvat hudbu, menit polohy, V-ckova aj tlakova masaz. Vsetko islo krasne, mali sme vela sukromia, snazili sa malo kontrolovat, no mna strasne vyrusovalo,ze musim ist kazde 2 hodiny na monitor, lebo tam ma to ovela viac bolelo a uz vopred som sa bala, kedy zase pride ten monitor. Skoda, ze si nepamatam meno porodnej asistentky, bola skvela a vzdy ked nas prisla pozriet mi neunavne opakovala, nech sa snazim si oddychnut, nevysilovat sa, nech to tak intenzivne nepredychavam a neprezivam, ze realne porodne kontrakcie este pridu a budu ine.

Pokojna som vydrzala byt priblizne do 18:00, potom sa na mne zacala prejavovat unava. Ked mi po takom case povedali, ze som stale uplne zavreta, tak ma chytala beznadej. Odvtedy som sa uz velmi tazko vedela sustredit na relaxacie, uz som nechcela pocuvat hudbu, radsej som chodila do teplej sprchy a manzel mi ma neunavne hladkal a opakoval 321 Uplne uvolnena, co aspon na chvilku zabralo. Asi o deviatej-desiatej vecer som uz bola podla mojich pocitov na konci so silami a priznavam, ze napriek mojim predsavzatiam, som manzela poslala, nech ide vypytat nieco na stlmenie bolesti. Nastastie v tej Breclavi vedia co robia a povedali mu, ze nic nedavaju, ze to by predsa islo aj do babatka. Zavolali aj doktorku aj asistentku a doktorka navrhla, ze mi daju cipky na uvolnenie,s cim som suhlasila, a potom navrhla nech idem do vane. Ze ak sa to do rana nepohne, rano sa dohodneme, ci tomu nepomozeme (do coho ma vobec nenutila, len to spomenula, lebo vedela ze v porodnom plane mam napisane, ze nechcem zasahy). Vana mi pomohla neuveritelne. Vo vani boli kontrakcie pomerne slabe, dokazala som sa tam uplne uvolnit a “odkvecnut” zvesena o roh vane, pricom manzel stale hladkal krize. Nechali nas tam mozno aj 2hodiny, akurat sa asi 2krat prisli opytat, ci vsetko ok a cez vodu popocuvali srdiecko babatka. Po vani sme si isli lahnut a vtedy ma z polospankov zacali budit ovela intenzivnejsie kontrakcie. Porodna asistentka podla mojich zvukov zrejme pochopila, ze to uz ide a prisla ma vysetrit asi o 23:00. S potesenim mi oznamila, ze je to uz 6cm, co ma strasne potesilo a odvtedy som vedela, ze to uz dam. Od 6cm na uplne otvorenie to este trvalo par hodin a vtedy ma to uz zrazalo z noh dole, ale manzel ma stale drzal a dvihal. Ked prislo nutkanie na tlacenie, porodna asistentka ma nabadala, nech tlacim, ked mam nutkanie a pozorovala ma, co ako robim. Akonahle som si lahla, spomalovalo sa to, preto ma nabadala, nech vstanem a mna vtedy osvietilo, ze mam predsa nacvicene byt v cupe, tak som sa jej spytala, ci mozem aj v cupe tlacit a ona, ze ano. Tak som ani neviem kolko kontrakcii tlacila v cupe, aby babatko zostupilo uplne dole a pomedzi to sme s porodnou asistentkou nacvicovali milion poloh ako to pojde na porodnom kresle. Nabadala ma na rozne polohy, skusala az kym sme nenasli polohu, ktora mi vyhovala. Druha faza porodna u mna trvala vyse 1,5 hodiny a ku koncu som suhlasila nech mi pichnu oxytocin, lebo by to zrejme trvalo este dlhsie a mne uz nezostavali ziadne sily nazvys. Po oxytocine som nepocitila ziaden prudky narast intenzity kontrakcii ani mi nebolo vobec zle, ako spominali viacere kamosky, ktore sa oxytocinu tiez nevyhli. Mozno mi ho proste nedali vela a akurat to dopomohlo kontrakciam ku koncu. Uplne vo finale som bola na chrbte a nohy som si drzala pod kolenami pritiahnute k sebe. Kostrc som vsak mala volnu, lebo spustili taku ohybnu cast porodneho kresla presne pod zadkom. Pocuvala som manzela ako mi opakuje 321uplne uvolnena, nech sa zhlboka nadychnem a tiez vo mne dominoval hlas doktorky, ktora ma povzbudzovala. Najma ked povedala ze uz ide hlavicka, nech vydrzim. To bol neskutocny pocit a vtedy som si bola ista,ze je to blizko. Ked prechadzala hlavicka von, skoncila mi kontrakcia, takze som uvolnene musela cakat na dalsiu, ktorou vyklzla zvysna cast hlavicky aj cele telicko. Hned mi ju dali na brusko a doktorka drzala pupocnik, aby vedela kedy dotepal. Na porodnej sale nas s manzelom nechali 2 hodinky samych, takze sme si v pokoji mohli uzivat prve dotyky a prve prisatie. Na oddelenie sestonedelia ma s malou pre istotu previezli na voziku, lebo som dost krvacala a tocila sa mi hlava. Sestricky na oddeleni sestonedelia boli uplne uzasne. So vsetkym poradili, pomohli a zaroven sme mali dost sukromia na spoznavanie a prve dojcenie.

Na porod spominam ako na najsilnejsi zazitok v mojom zivote, bolo to sice tazke, ale nevaha by som ist rodit znova. Som na seba aj manzela hrda, ako sme to spolu dokazali zvladnut a pevne verim, ze nabuduce lepsie rozpoznam vsetky pocity a budem vediet byt pokojnesia az do konca. Neviem si predstavit, ako by to prebiehalo, keby sme nemohli byt cely cas s manzelom spolu a keby som tolko casu nevenovala priprave z hypno kurzu. Vseobecne sa viem velmi rychlo vystresovat a zvlast v nemocnicnom prostredi, preto hypno priprava bola pre mna klucova na uspesne zvladnutie porodu s nadhernymi spomienkami. Mirka, velmi pekne dakujem, za vsetko co pre tehulky robis! Je to obrovska pomoc, pomahas tak priviest na svet stastne babatka.

Lucka

— 

Ahoj Mirka,

konečne sa dostávam k tomu, aby som spísala príbeh pôrodu môjho Mateja. 🙂

Termín sme mali 13.augusta, ale už dosť dlho som malému dohovárala, aby sme to stihli skôr – ani neviem prečo som si vymyslela dátum „do 4. augusta“. Očakávala som veľké dieťa, chcela som teda rodiť čo najskôr, ako to bude možné a bezpečné, aby nestihol ešte viac narásť v mojom brušku. 🙂 S každým, komu som o tejto dohode medzi mnou a mojím dieťatkom hovorila, sme sa na tom zasmiali, ja som ale fakt dúfala, že to vyjde. A vyšlo. 🙂

2. augusta ráno o štvrtej mi odišla plodová voda. Celý čas som dúfala, že to takto začne, lebo to bol jednoznačný signál, že bude treba vyraziť do pôrodnice. Rodila som v Trenčíne, ten je od nás vzdialený 80 minút cesty autom. Mnohí mali obavy, či je rozumné takto ďaleko cestovať, ja som si ale Trenčín vybrala z viacerých dôvodov a nechcela som od tohto rozhodnutia odstúpiť a navyše som k tomu mala i manželovu podporu. Tak teda – v stredu ráno o štvrtej odišla plodová voda, o piatej sme v pohode vyrazili (ešte som stihla upratať v kuchyni, manžel sa oholil, a pod. 🙂 ), niečo po šiestej sme boli na mieste. Po príjme a vyšetrení sa zistilo, že som otvorená iba na 1,5cm. Kontrakcie nenastupovali, ozvy bábätka boli úplne v poriadku, neposlali ma teda hneď na pôrodný box (kam by so mnou mohol aj manžel), ale iba na čakačku. Keďže sa totálne nič nedialo, poslala som manžela domov, aby si oddýchol a bol pripravený vyraziť, až sa to rozbehne.

Priblížil sa obed, stále sa nič nedialo. Rozhodli sa teda, že ma presunú na šestonedelie. V Trenčíne je niekoľko nadštandardných izieb rôzneho typu, mali sme šťastie, že ten „najvyšší“ nadštandard bol voľný. Znamenalo to totiž, že manžel mohol byť so mnou celý čas aj počas pobytu na šestonedelí (teda aj po pôrode) – mali sme to ako letnú dovolenku :-). Manžel sa teda vrátil z domu a „ubytovali sme sa“ na šestonedelí. Celé poobedie sa nič nedialo a ja som, žiaľ, zaspať akosi nemohla. Večer pred deviatou som si dala sprchu a šla som spať s tým, že potrebujem nabrať sily, ak sa to náhodou rozbehne. A ono sa to začalo rozbiehať vo chvíli, keď som si ľahla do postele… Do polnoci sa to „rozbehlo“ do 5-minútových intervalov, zvládala som to podľa mňa dosť dobre, celý čas sme mali tmu, púšťali sme si relaxačnú hudbu a relaxácie, všetko som to vnímala len ako tlaky (pomedzi ktoré som ale stíhala zaspať – bola som už fakt unavená). Rozhodli sme sa teda ísť do pôrodnice, ktorá bola cez chodbu. Po vyšetrení sa zistilo, že som otvorená iba na 3cm. Doktorka mi teda ponúkla možnosť užiť nejaké čipky a injekciu (neviem, aká látka to presne bola, názov som nepoznala), ktoré mi to mali buď zastaviť a ja by som sa vyspala alebo urýchliť, a tak by bola šanca, že ešte budem mať energiu na veľké finále. Možno mi je trošku ľúto, že som s tým súhlasila, no možno aj nie: fakt je ten, že sa mi to celé, samozrejme, urýchlilo, a teda som bola schopná na konci ešte fungovať. Na druhú stranu – chémia je chémia a kontrakcie, ktoré po nej nastali, som už naozaj nevedela vnímať len ako tlaky. Aj tak ale bolo príjemné to, že po polnoci ma poslali späť na izbu na šestonedelí, čiže sme až do štvrtej rána boli s manželom v tichu, tme, súkromí, nikto nás nechodil kontrolovať, relaxačná hudba hrala naďalej a pôrodnicu sme mali doslova „na skok“ :-). O tej štvrtej sme sa zas vybrali do pôrodnice, že asi to už celkom pokročilo – a doktorka zistila, že som otvorená na 8cm. Poslali nás teda už na pôrodný box…

Čo sa koučovania týka, sama som nemala jasno v tom, či budem alebo nebudem chcieť, aby mi niekto hovoril, kedy mám dýchať a tlačiť a kedy nie. Ale bola tam jedna pôrodná asistentka, ktorá mi to hovorila a mne to neskutočne pomáhalo, fakt. Som za ňu veľmi vďačná. Inak nepichli mi žiadny oxytocín, napriek tomu, že kanylu mi zaviedli, a to ani na vypudenie placenty. Vlastne mi nepichli (okrem tej polnočnej injekcie) absolútne nič a kanyla bola úplne zbytočná, nič cez ňu nešlo. 🙂

A bábätko sa narodilo.:-) A teraz niekoľko veľa pozitív: hneď putovalo ku mne na hruď. Pupočník mu bol prestrihnutý po cca 20 minútach, aj to s mojím súhlasom. Prikryli ho ich prikrývkou (mali sme ale nachystanú aj vlastnú), čiapočku sme mu dali našu :-). A zlatý klinec programu – na váženie a meranie ho vzali až po hodine! Celú hodinu bol na mojom hrudníku, skúsili sme aj prvé prisatie (aj keď to nebolo úplne úspešné), hladkali sme ho, dívali sa z očí do očí. Neplakal, vlastne vydal iba jeden taký zvuk podobný plaču vo chvíli, keď mi ho dávali na hruď, inak bol taký pokojný, že aj sestrička z novorodeneckého, ktorá k nám prišla, márne čakala na nejaký vzlyk. 🙂 A tak sa začala budovať naša láska. 🙂 Inak všetky tieto veci (nestrihať pupočník, vážiť/merať až po hodine, pokus o prvé prisatie) som mala napísané v preferenciách, ktoré som s pediatričkou neprekonzultovala. Prečítala si ich sama a rešpektovala ich. Za to som jej bola veľmi vďačná.

Ďakujeme za kurz hypnopôrodu, aj keď možno nešlo všetko presne tak, ako sme chceli, hádam to šlo aspoň tak, ako malo :-).

Veronika, Jožko a Matej 🙂

Ahojte hypnozienky!

Tak aj ja by som sa s vami rada podelila o porodny pribeh. Nas Matko sa narodil 1.7.2017 :). Od cca 36. tyzdna som sa snazila kazdy den navodit si nejaku relaxaciu. Pocuvala som afirmacie a duhovu relaxaciu, alebo som len relaxovala vo vani, pripadne s manzelom oddychovala a predstavovala si svoj vysnivany porod.

Rodila som v Hainburgu s PA Evou, ktoru som mala vopred dohodnutu. V sobotu o 11tej som zacala pocitovat jemne tlaky v bruchu a do toho ma mierne pobolievali krize. Kedze som stale nejak cakala menstruacne bolesti ako zvest porodu, neriesila som to. Lenze muz si hned vsimol pravidelnost a natajnasa mi to meral. Boli pravidelne – 1,5 min. pauza a potom 30s kontrakcia. Aj to ma inak zaskocilo, ze neboli medzi nimi zo zaciatku dlhsie pauzy. Takyto interval som inak mala az do konca porodu, akurat sa iba stupnoval tlak na krize. Dala som si vanu – stale som si nebola ista, ci to nie su poslickovia (bola som 39tt+0). No vo vani sa mi nic nezmenilo. Medzitym manzel si pisal s Evou a ta nas zavolala na 15:00 do Hainburgu, nech sa prideme ukazat. Tak dovtedy sme si vybehli na obed k jazeru, hodinu sme boli na prechadzke so psom :). Proste pekna sobota iba s tym, ze pri kazdom stahu som sa zavesila do muza a pekne dychala.

Ked sme o tretej dosli do Hainburgu, uz som vedela ze rodim. V aute po ceste som lezala vzadu a pocuvala afirmacie, stopercentne mi stupla teplota – cela som horela a bola cervena v tvari. Aj Eva hned ako ma zbadala a vyobjimala povedala, ze to na mne vidno. Dala ma na ctg s vysetrila. Ako som tam lezala, zacala som to citit ovela intenzivnejsie. Na to mi bolo oznamene, ze som otvorena na 1-2 cm. No to ma teda nepotesilo! Rozhodli sme sa ale ostat. Bolo tam prazdno (sobota) a klud a lepsie podmienky, ako doma. Asi 15:25 som isla do vane. Eva mi zapalila aromalampu, muz pustil hudbu. Cely cas som len tak ovisala cez okraj vane, medzi kontrakciami som az zaspavala a mysel mi uplne odchadzala. Kontrakcie som sa snazila predychavat, pomahala som si ‚moaningom‘, Eva mi masirovala krize. Myslim ze hlavne v tejto faze som mala ten pravy hypnoporod – vobec som netusila, co sa okolo mna dialo. Okolo 16:30 som isla von – bolo mi uz teplo a chcela som si na chvilu lahnut. Eva ma zase pozrela a hovori, ze uz som skoro na 6cm! Vtedy Matko dostal prezyvku Speedy Boy 🙂 a mna to tak nakoplo!

Uz som bola za polkou a zatial to bolo naozaj velmi v pohode! Za cca 20min som pocitila tlak na konecnik. Hovorim, ze musim ist na wc. No tam som uz ani len neodisla, lebo s dalsou kontrakciou som pocitila potrebu tlacit. Tak velmi ma to zaskocilo, ze som sa ich snazila oboch presvedcit, ze to nemoze byt ono a odmietala sa tomu poddat. Po tretom stahu sa ku mne naklonil muz a sepkal mi, ze to je naozaj ono a nech sa nebojim 🙂 no a na stvrtu kontrakciu bol vonku! Presne o 17:00 :). Bolo to take uzasne, ako sme ani nedufali! Matejko isiel hned mne na hrud. Za 9 min. som pocitila poslednu kontrakciu a vysla placenta.

Prvu noc sme stravili vsetci traja spolu – namackani v jednej posteli a nahi 🙂 a v nedelu na obed sme isli domov. Bez poraneni a sitia a citila som sa plna energie. Ked si predstavim, ze som sa psychicky pripravovala na 12 hod. porod… a ono to bolo milion krat lepsie.

Inak aj Matko je kludne babatko. Vobec neplace, neplakal ani ked sa narodil. Je to pravy mliekoholik a krasne prosperuje. A my dufame, ze bracek/sestricka sa narodi uz doma ❤️.

Dakujem Mirka za super pripravu. Naucila si ma relaxovat a ‚vypnut‘. A telo si to naozaj vsetko automaticky zaplo, ked prislo na porod 🙂

Gabika

 

Ahojte,
veľmi by som ti týmto chcela poďakovať za tvoj kurz, mala som naozaj nádherný hypnopôrod a to dokonca v štátnej nemocnici (BA-Antolská). Už nám hrozila hospitalizácia nakoľko sme boli týždeň po termíne ale my sme sa s maličkou stále nevzdávali prežiť ten krásny zážitok prirodzene a bez zásahov.

 

Posledný deň doma som vyskúšala snáď všetky techniky na vyvolanie pôrodu a stále sa nič nedialo…. tak sme si dali s partnerom večeru o deviatej (čo teda bola poriadna večera – domáce cheeseburgre :)) a šli sme si ľahnúť. Presne o 23:00 ma zobudil akýsi pocit tlaku, tak si vravím to budú určite tie cheeseburgre, tak som sa šla poprechádzať po dome, napiť sa a zapla som si TV. Po chvíli som si všimla, že asi to nebude z jedla nakoľko to prichádzalo každé 3min. Fííí vravím si, super, tak toto asi už bude naozaj ono :).

 

Keďže sa nejednalo o bolesť ani nič také len pocit tlaku tak som si šla spraviť vaňu, následne som si ľahla a pustila prípravu na pôrod, aby som sa ešte viac uvoľnila :). Stále kontrakcie prichádzali každé 3min a pomaly o 1 začala odtekať plodová voda, tak som sa rozhodla zavolať lekárovi (MUDr. Dlhopolček – naozaj neuveriteľný prístup ako počas poradní tak aj počas samotného pôrodu), že už sa to asi začalo a pomaly sa vidíme v nemocnici.
Dohodli sme sa, že z pôrodnice mu zavoláme ako to postupuje a vidíme sa tam. O pol 2 som zobudila drahého s tým, že už to začalo, aby vyvenčil havina a pomaly pôjdeme :). Ja som stále uvoľnená kontrolovala posledné veci a tešila sa na príchod maličkej. Telo sa mi začalo očisťovať úplne prirodzene a keď sme dorazili do pôrodnice nebol potrebný ani klystír. Prijímajúca lekárka ma skontrolovala a povedala, že už som na 4cm, že sa môžem prezliecť a isť na pôrodný box. Do nemocnice sme dorazili až o 3 nakoľko som nemala potrebu sa tam zbytočne ponáhľať. Mali sme šťastie na nadštandardný box, takže som si mohla rozložiť vonný olejček, pripraviť hudbu a pokračovať v relaxácii.

 

Keďže moje pôrodné preferencie sme mali dohodnuté s lekárom vopred, nebol problém už od začiatku mať pokoj, nerušené súkromie, voľnosť pohybu, dokonca som mohla piť po malých dúškoch až do finále… 1x som bola napojená na chvíľu na monitor a keď zistili, že maličká je úplne pokojná a pôrod postupuje, nebolo potrebné ležať a nechať sa snímať a mohla som si relaxovať na fitlopte s masážami a užívať si každú minútu :).  

 

Lekár ma o pol 5 prišiel skontrolovať ako sa máme, či je všetko ok a že pozrieme ako to postupuje a huráá už to bolo 7cm … Celý čas som mala potrebu chodiť a byť proste aktívna, mala som možnosť byť na štyroch, v drepe, v stoji ako mi to vyhovuje…. presne o 6 vravím drahému choj po lekára rodíme 🙂

 

Celý čas som kontrakcie pociťovala ako silný tlak na stupnici asi 7 z 10 a keď sa hlavička zosunula dole prišiel na mňa úplne prirodzene pocit na tlačenie. Nakoniec mi najviac vyhovovala poloha v sede so zdvihnutou panvou a na 2 zatlačenia (nie delegované lekárom, ale mnou podľa vlastného vnútorného pocitu) bola maličká po 10min vonku bez nástrihu a bez šitia úplne prirodzene a v kľude :). Porôd placenty nastal 10min po a mali sme všetci traja nerušený bonding 2h a to bol neopísateľný pocit radosti. Doteraz mi nikto neverí, že takto krásne môže vyzerať pôrod a ešte aj sestričky potom na oddelení sa rehotali že 2h po tam behám ako by som ani nerodila :). Keď človek chce všetko je možné a dokonca aj u nás v štátnej nemocnici :). Ešte raz veľká vďaka Mirka za tento nádherný zážitok ?.

 

Inka

 

Pozdravujem Vas mile hypnomaminky a aj Teba Mirka. Rada by som sa s vami aj ja podelila o krasny zazitok z porodu, ktory aj vdaka tomuto kurzu prebehol presne tak, ako som si to predstavovala a vysnivala.
Vdaka nedavnej recenzii na brnensku porodnicu Obilni trh, ktoru som citala v nasej skupinke na Facebooku, som sa na poslednu chvilu rozhodla prave pre tuto nemocnicu a mozem potvrdit Baskine slova, ze som sa nemohla rozhodnut lepsie. Nas maly Timonko sa narodil v piatok 9.6.2017, teda presne v den kedy som bola prihlasena na junove stretnutie hypnomaminiek.
V noci o druhej mi zacala odtekat plodova voda takze to som uz vedela, ze stretnutie v ten den asi nedamBolesti som nemala ziadne, no kedze som nevedela v akom stadiu sa nachadzam, vyrazili sme do Brna. Po prichode som nebola vobec otvorena, no aj napriek tomu mi bola pridelena standardna porodna izba, kde som sa v sukromi spolu s partnerom pokusala spustit otvaranie. Pocuvala som relaxacie, vyuzivala fit loptu, sprchu, vela chodila atd. Nadstandarna porodna izba bohuzial volna nebola, no oproti standardu mala navyse len vanu. Inak aj standard vyzeral naozaj ako hotelova izba s vlastnou kupelnou. Po prichode nam bola pridelena porodna asistentka, ktora ma sem tam chodila kontrolovat. Neviem, ci sa PA da v Brne zazmluvnit, ale ak ano urcite odporucam tu, ktoru sme mali my – Katerinu Urbanovu. Milsiu a ustretovejsiu osobku som zatial v ziadnej nemocnici nezazila. Moje spisane porodne priania som jej nakoniec ani nemusela ukazovat, pretoze len co sme sa zacali bavit o porode, vedela som, ze sme nastavene na rovnaku vlnu. Je zastancom co najprirodzenejsich porodov, teda ak tam nie su nejake vedlajsie komplikacie.
Moja snaha o prirodzene otvaranie sa vyplatila a cca po 8 hodinach od prichodu zacali intenzivnejsie bolesti. To som uz bola otvorena na 5cm, pricom samotny porod bol o tri hodiny neskor. Az do samotneho porodu som bola neustale na nohach alebo v sprche, partner mi masiroval krize, pomahalo mi aj dychanie, ktore som mala nacvicene. Ked som vedela, ze uz „je to tu“, zavolala som si PA a na poslednu chvilu sa rozhodla rodit v podrepe na malom drevenom hokerliku, pricom partner ma zozadu podopieral a PA sedela pri mne na zemi ?. Vsetci boli uzasni a neskutocne ma podporovali.
Maly sa narodil rychlo asi do 5 minut a na 3 zatlacenia – ano, uplne na konci to uz nebolo uplne hypno dychanie ale musela som aj tlacit. Citila som, ze takto to bude rychlejsie za mnou nez keby som to len predychavala. Skoncila som s jednym malym vnutornym kozmetickym stehom, ktory som uz na druhy den ani necitila. Po porode sme mali dotepanie pupocnika, samoprisatie, spontanny porod placenty bez nutnosti pichnut oxytocin, vyse 2 hodinovy neruseny bonding, oralne podanie vitaminu K a samozrejme pocas celej hospitalizacie rooming-in s babatkom.
Je mozne si priplatit nadstandardnu izbu kde s Vami moze byt ubytovany aj partner, no v case mojej hospitalizacie tato izba volna nebola. Napriek tomu sa to dalo uplne hravo zvladnut aj s ostatnymi maminami na izbe. Na novorodeneckom oddeleni maju v tejto porodnici aj laktacne poradkyne z Mamily, ktore su tak ako aj zvysok personalu od doktorov po sestricky neuveritelne mile a napomocne. Naozaj som sa netsretla s nikym, koho pristup by sa mi nepacil. Tymto by som chcela este raz podakovat Mirke za uzasnu pracu, ktoru robi a vdaka ktorej bol moj porod krasnym a nezabudnutelnym zazitkom. Tesim sa na nejake najblizsie stretnutie uz aj s drobcom.
Zuzka

 

Ahojte,
pridávam moju skúsenosť s hypnoporodom na Antolskej spred 2 týždňov. V prvom rade musím povedať, že pre mňa bol pôrod krásny zážitok urcite vďaka tebe Mirka a celému môjmu vnútornému nastaveniu, ktorý som si osvojila vďaka kurzu. Určite tiež musim pochváliť aj môjho lekára MUDr. Havaldu, ktorého som si zazmluvnila a ktorý moje prianie prirodzeného pôrodu bez medicínskeho zásahu rešpektoval a podporil ma v tom (samozrejme, ak by bol pôrod bez komplikácií, ale to sme mali dohodnuté, že každý zásah som mnou bude prediskutovaný). 

 

Kontrakcie mi začali 6.6.2017 o cca 00:40 hod., ale nebola som si vôbec istá či sú to kontrakcie lebo boli nepravidelne a take len akoby som menštruáciu dostávala. Od druhej do šiestej rana som aj s kontrakciami zaspala a sem tam sa budila. Potom od šiestej rána sa to začalo stupňovať a to už som si bola istá, že ide o kontrakcie s intervalom každých 8 minút a potom rýchlo každých 5 minút. Kedže som bola nastavená tak, že chcem byť čo najdlhšie doma, tak som len informatívne zavolala lekárovi, že sa mi začali kontrakcie. Dohodli sme sa, že keď sa interval bude skracovať a bude trvať aspoň hodinu, tak mám prísť do nemocnice. Tak som si doma pekne urobila intímnu atmosféru, zatiahla žalúzie, pustila som si relaxácie, neskôr relaxačnú hudbu, sadla na fit loptu a predychavala. Ale úplne slabé mi to prišlo a aj manžel na mňa chodil pozerať aká som v pohode, že vo filmoch to tak dramaticky vyzerá ?. Postupne sa mi však začal interval kontrakcii predlžovať na každých 10-15 minút. Takže sme ešte nešli do nemocnice, ale išli sme sa s manželom 2 krát poprechádzať a na záver som ešte vyšla po schodoch k nám na 11 poschodie. To už bolo poobedie.

 

Následne začali intenzívne kontrakcie. Keď už boli každé 4 minúty asi hodinu a pol, tak som sa rozhodla ísť do nemocnice. Dorazili sme tam okolo 16:00 hod. a až tu mám jedinú výčitku voči Antolskej a to je pôrodná asistentka, ktorá mala službu. Bola maximálne neochotná a nepríjemná. Dokonca nechcela prevziať ani moje oficialne spísané pôrodné priania. Ja som však trvala na tom, aby to priložila k mojej dokumentácii a nenechala som sa ňou vyviesť zo svojho konceptu. Prijímajúca lekárka mala trošku pokus ma presvedčiť na prasknutie plodovej vody, kedže som bola otvorená na 6cm, že by sme to urýchlili a tiež na epiduralku. Ale vysvetlila som jej, že mňa vôbec tie kontrakcie nebolia a ten čas mimo, že mi je dostatočný na oddych. A že ohľadom plodovej vody sa chcem poradiť s mojim zazmluvneným lekárom, ktorý bol na ceste. Ja som zase chcela klystír, kedže som vedela, že to mi môže pomôct k samovoľnému prasknutiu plodovej vody, čo sa aj nasledne stalo .

 

 V nemocnici som pri kontrakciach využívala hlavne wc a sprchu a sem tam som vyšla aj z kúpeľne za manželom sa pomojkať ? Veľmi nápomocné na uvoľnenie mi bolo „1,2,3 úplne uvoľnená“ ?.  Manžel pôvodne mal byť so mnou iba počas 1.doby pôrodnej, ale keď videl ako pôrodná asistentka mi vôbec nie je nápomocná a celá jej práca spočívala v tom, že mi otvorila dvere a dala klystir a viac sa o mňa vôbec nezaujímala. Dokonca mi nepomohla ani na sál. Ale mne bola úplne ukradnutá lebo som mala svoje nastavenie a naštastie veľkú oporu v manželovi. Na sále už sme boli s našim lekárom a ten ma velmi podporoval a prešiel si so mnou este raz pôrodné priania, nastavil mi pôrodnú posteľ ako som chcela.

 

Keď bol malý už v pôrodných cestách, tak nejako sa zase začali kontrakcie spomaľovať, preto ma lekár nechal postaviť sa, aby som mala intenzívnejšie kontrakcie na tlačenie. Manžel ma objal a pomáhal mi pri každej kontrakcii a hlavne ma držal, kedže mňa to stále do kolien ťahalo. Osobne som však mala potrebu tlačiť a to pôrodné dýchanie sa mi nejako nedarilo, takže som poslúchla svoje telo a keď som sa vrátila na pôrodnú posteľ, tak asi na 4 zatlačenia bol malý von. To tlačenie bolo pre mňa z celého porôdu najťažšie lebo som musela pochopiť, čo chce moje telo, aby som robila a bola chvíľa, keď som manželovi do hrude hovorila, že to už nedám. Ten ma však len pohladkal a podporil a hneď to išlo ?.

 

Naš Miško sa narodil o 19:02 hod.bez plaču, hneď mi bol priložený na bruško, pekne nechll lekár dotepať pupočník, 2 hodiny bonding a malý sa mi počas bondingu krásne sám prisál. Ako aby som to upresnila, keď sa Miško narodil, tak hneď mi ho dali na bruško a nechali dotepať pupočník, potom asi na 3 minúty si ho zobrali, ale aj manžela brali so sebou, že nech je tam a nech si urobí foto a hneď mi malého doniesli a nechali nás troch 2 hodiny v kľude. Viem, že placentu som rodila, keď som mala malého na sebe a to bolo veľmi rýchle na jedno zatlačenie. Bohužiaľ aj napriek tomu, že mi lekár pekne počas porodu pomáhal masírovaním hrádze, tak ma malý ramienkom trošku natrhol, ale sú to len 3 stehy, takže na druhý deň som už v pohodke aj v tureckom sede sedela?.

 

Mirka ešte raz ďakujem za kurz, zdieľanie tvojej skúsenosti, tvoj entuziazmus a presvedčenie, že pôrod znamená niečo iné ako bolesť a hlavne, že si ma vedela na to nastaviť a namotivovať lebo som si istá, že práve vďaka nastaveniu v hlave a so správnym lekárom vieme prežiť krásny pôrod aj u nás v štátnych nemocniciach ?.

 

Marcela

 

Milé mamičky,
v marci som sa zúčastnila kurzu hypnopôrodu, ktorý bol výborný, priniesol mne aj manželovi množstvo  info, ku ktorým by sme sa asi inak nedostali. Povzbudení a pozitívne naladení sme sa rozhodli rodiť, čo najprirodzenejšie ako to len pôjde.
Vzhľadom na to, že dcérka bola otočená zadočkom to bolo trochu napínavé. Musím priznať, že som mala veľké obavy, ale v bol mi odporučený skvelý doktor Matúš Chuda z ružinovskej pôrodnice, kde som chcela rodiť. Po konzultácii mi sľúbil, že to bude ok a že môžem rodiť prirodzene. Podmienkou bola správna poloha dieťatka a jej hmotnosť. Pred pôrodom som bola ešte na vyšetrení u prednostu, ktorý pôrod odobril aj sa ho zúčastnil. To ma veľmi ukľudnilo.
Pôrod bol naplánovaný a umelo vyvolaný čípkom, z dôvodu aby som rodila počas služby oboch spomenutých. Po čípku to šlo veľmi rýchlo.
Cítila som iba silný tlak, ale nie bolesť. Mojou mantrou bola „rýchlo, bezpečne a prirodzene“! Rovnako som si stále opakovala „Všetko sa deje pre mňa a moje dieťa.
Celkovo mám veľmi dobrý dojem aj z pôrodu aj z personálu. Pamatám si len hlasné povzbudzovanie a prebliky, kde vidím veľa ľudí na sále. Manžel ma bránil aj proti tlačeniu na brucho aj oxytocínu, ale na poslednú kontrakciu som malú dávku predsa len dostala, lebo malá už bola dlho v pôrodných cestách. Tlačiť na brucho ani nemohli lebo malá tam mala hlavičku 🙂
Musím spomenúť, že som sa neroztrhla a ani ma nenastrihli, doktor masíroval hrádzu a celkovo bol veľmi akčný. Myslím však, že ak by sme šli hlavičkou, tak by sa to viacej podobalo prirodzenému pôrodu, ku ktorému je prednosta aj doktor Chuda veľmi naklonený.
Tak prajem veľa šťastia a pozitívnej energie všetkým hypnomaminkám.
Keď budem znovu rodiť, tak určite s Chudom v Ružinove.
Pozdravujem Mirku.
Boženka
Ahoj Mirka,
viem, ze zbieras tieto pribehy a tak som myslela, ze Ta potesi dalsi pozitivny  do zbierky.
Emilia sa mala narodit 13.7., lenze potom termin posunuli na 19.7. a kedze sa ani potom nic nedialo, trpezlivo sme cakali. Cele tehotenstvo prebiehalo bez problemov. Poctivo som kazdy den oddychovala a pocuvala nahravky. Tvoje, aj dake anglicke, co som nasla na webe. Na kontroly som chodila na Kramare, ale kedze lekar, s ktorym som komunikovala o svojej predstave porodu mal v tom case dovolenku rozhodla som sa chodit aj do Hainburgu, kde mali pohodovu atmosferu, teda to, co som pri porode hladala v prvom rade. Nikoho som si nezazmluvnila a bola som pripravena rodit aj na Kramaroch, ak by nastala daka kriza. Ale chcela som rodit prirodzene, bez epiduralky, ci inych pomocnych latok a v polohe, ktora mi bude prirodzena, bez nastrihu.

 

27. Jula som bola rano este v praci, potom ma muz vyzdivhol a sli sme na stiplavu polievku. Uz som robila vsetko pre zaciatok kontrakcii. Pila som ananasovy dzus, stlacala som si akupresurne body na nohach, poobede som si dala teply kupel… a zda sa, ze okolo 17:00 som cosi zacala citit… pocuvala som nahravky a dychala. Moj Ivo chcel, aby sme si sli vecer zaplavat a okolo 19:00 na zmrzku – chodili sme kazdy vecer, ale tentokrat som ho poslala sameho. Ked sa vratil povedala som mu nech sa naveceria, ze mozno pojdeme do nemocnice… najedol sa, ale ten urgentny pocit ma medzitym presiel a tak sme si sadli na gauc, ze si spolu este pozrieme jeden diel nasho oblubeneho serialu. Kym sme to pozerali, hlasila som pocity stahov a tlakov. Frekvencia sa pocas serialu znizila zo 4 minut na 9. Asi som sa sustredila viac na obrazovku ako na seba, no po skonceni bol ten pocit opat intezivny asi kazde 3 minuty. Sli sme na balkon, trochu sa nadychnut cerstveho vzduchu a pri tom hlbokom dychani sa ten pocit este vyhrotil a tak som zavelila, ze ideme do Hainburgu. Dosli sme tam o 23:30 a kym ma zapisali a vysetrili bola polnoc. Porodna sestra Marianna, mi ponukla po vysetreni moznost ist domov: „este nie ste vobec otvorena“. Odbehla som na toaletu a po navrate som jej povedala, ze ja nikam nejdem, ze ja som pripravena rodit. To som, ale nevedela, ze moj muz sa pocas toho, ako som tam nebola spytal, ako dlho to moze trvat a ona mu povedala, ze mozno okolo obeda na druhy den by to mohlo byt…On bolripraveny, ze ideme 12 hodin rodit.  Dobre, ze to nepovedali mne.  Chcela ma dat na monitor, ale stale som jej odbiehala na toaletu. Ked ma vysetrila o 01:00 bola som otvorena na 5 cm a navrhla, ze mozem ist do bazenu. Mala som stastie, ze bola ta miestnost volna. Tak som si to predstavovala. Mala som pustenu hudbu, ale nevnimala som ju. Hlasno som dychala, ale zle a mala som pocit, ze sa nedostatocne nadychujem. Moj muz bol uzasny. Dokola velmi pokojne opakoval jedinu mantru: “ Nadych nosom, vydych ustami“. Na to som sa sustredila. Boli sme sami v miestnosti. Ja v bazene a on sa opieral o okraj. Zrazu mu iba hovorim, zavolaj prosim Mariannu, myslim, ze to uz bude… Ako na zavolanie prave vtedy prisla do miestnosti, otocila ma a ozaj to uz islo. Dychala som z hlboka a hlucne, asi som aj kricala, pocit bol neprijemny, ale pamatala som si, ze aby som sa neroztrhla, nesmiem moc tlacit, musi to ist pomaly. A tak to aj slo. Nadych nosom, vydych ustami a zrazu som drzala v naruci babatko a moj muz zo zadu hovori: „Ahoj, Ema.“ Emilia bola na svete. Pediatricka a detska sestra stali v sere miestnosti od momentu, kedy mala porodna asistentka Marianna ruky vo vode, ale nijako nezasahovali. Nastastie nebolo treba, aj ked mala Emi pupocnu snuru okolo krku. 

 

Bolo 02:44. O 15 minut na to bola vonku aj placenta. Potom som Emi dala Ivovi, ja som sa postavila osprchovali ma, presla som par krokov na postel a Ivo mi prilozil Emi, aby sa prisala. Boli sme sami 3 hodiny a uzivalu sme si to. Az tesne predtym, ako ma previezli na izbu ju Ivo odniesol omerat a odvazit. Nikto cudzi ju nedrzal a mali sme tuto vynimocnu chvilu ozaj pre seba v paradnom sukromi. Cely personal a starostlivost pred porodom, pocas aj po porode, boli fantasticke. Aj im patri moja velka vdaka.

 

Bolo to krasne. Emiliina pediatricka mi potom na Slovensku povedala, ze som mala stastie. Mozno… ale v prvom rade som mala uzasnu podporu mojho muza a dobre som sa aj vdaka Tebe pripravila. Robite uzasnu pracu a ja Vam, Teba Mirka specialne, Dakujem.Emilia ma o 9 dni 10 mesiacov. Je uzasna. Vesela. Krasna.

 

Velmi sa z nej tesime.
Eva 

Krásny deň! 

Nedá mi a chcem s vami zdieľať náš pôrodný príbeh. A zároveň sa poďakovať za to, čo robíte. Kurz mi neskutočne pomohol!!! Ďakujem Mirka!!!

Pre kurz hypnoporodu som sa rozhodla, pretože môj prvý pôrod bol pre mňa veľmi ťažký a zostalo mi po ňom kopec strachu. Zhrniem- bol to pôrod umelo vyvolaný, plný chémie, nemala som nič pod kontrolou a úplne som sa odovzdala lekárom, dlho sme sa so synom z toho spamätávali. Teraz som to chcela inak, no hoci som už raz rodila, pripadala som si ako prvorodička, len už s 1 zlou skúsenosťou…Bála som sa či odhadnem kedy to začína, či zvládnem „bolesti“ bez chémie, či zvládnem dieťa dostať von atď…No vedela som, že tento krát to musí byť inak. Vďaka kurzu a následnej príprave môžem povedať, že máme za sebou krásny pôrod a bol to úžasný zážitok 😀 !!! 

Termín som mala 9.4. Večer, 8.4. som prvý krát pocítila nepravidelné sťahy v maternici, po kúpeli sa to ukludnilo a do rána sa nič neudialo. Po celý deň 9.4. som ich však cítila tiež, bola som veľmi aktívna a užívala si nádhernú slnečnú nedeľu s rodinou v prírode 🙂 veľa som chodila a popritom s úsmevom a pokojom predýchavala nepravidelné mierne vlny. Tušila som, že sa pôrod blíži, no vedela som, že mám ešte čas :). Večer sa vlny zintenzívnili a boli pravidelnejšie (identifikovala som ich už ako kontrakcie), no skúsila som opäť teplý kúpeľ a ľahla si spať. V noci cca o pol2 ma zobudili 3 intenzívne kontrakcie v intervaloch 10 minút, potom som zistila, že mi odchádza hlienova zátka, tak som o pol3 zobudila manžela, že ideme. Čakali sme asi pol hodinu na svokrovcov, ktorí prišli k staršiemu synovi. Ten sa medzitým zobudil, tak sme sa v kľude rozlúčili, vysvetlili kam ideme a ja som pomedzi túlenie sa s ním, predýchavala už v kratších intervaloch. Čakala nás cca hodinová cesta do pôrodnice v Breclavy, kam sme sa rozhodli ísť. Sklopila som si predné sedadlo, spravila si pohodlie a teplo a pustila na sluchátka relaxáciu („príprava na pôrod“), počúvala som, dýchala som. Keď relaxácia skončila, práve sme vchádzali do Breclavy :). Keď sme vystúpili z auta, vravela som manželovi, že si myslím, že to nebude dlho trvať. Prijali ma do pôrodnice o 4.15. Spravili monitor a potom som mala ísť na vyšetrenie. No už vtedy som začala cítiť intenzívny tlak. Hneď nás poslali na pôrodný box, prešla som chodbu a prišiel silný pocit na tlačenie. Odmietla som si ľahnúť na chrbát  s nohami hore a sestrička mi poradila polohu na boku, s čím som sa cítila ok. Po pár ďalších vlnách som už cítila ako bábätko ide von. Cítila som ako ho moja maternica sama vytláča. Bola to fakt sila!!! Asi na 4 zatlačenie bol na svete, presne 5.16, hodinu po príchode do pôrodnice! Som veľmi vďačná za tento pôrod, že som to mohla všetko zažiť, bolo to neuveriteľné!

Musím napísať, že je to všetko vďaka príprave z hypnoporodu. Nebyť toho, pohltí má strach a stres z prvej skúsenosti. Až neskôr po pôrode som si uvedomila, že naozaj všetko šlo v súlade hypnozami, ktoré som počúvala! Hoci, som v tej chvíli na to vôbec nemyslela. Bola som pokojná, intuitivne som vedela čo mám robiť, nové tváre ma nerozhodili, zodpovednosť bola na mne, a pôrod trval do 5h ako som si vizualizovala! 
Nech sa vám darí!

Hanka

Ahojte všetky maminky aj skoro maminky . Chcela by som sa s Vami podeliť o náš zážitok z pôrodu. Ja som síce skôr introvert, ale myslím si, že o týchto veciach je dôležité hovoriť. Najmä o tých pozitívnych . Ja som strach a ten zvláštny pocit z neznámeho prekonala vďaka kurzu hypnopôrodu a domácej príprave. Na kurz sme išli s mužom, no bez toho, aby sme vedeli o čo ide, čím je to špecifické. Dostali sme odporúčanie od kamarátky a som naozaj rada, že sa tá info k nám dostala.

Rodili sme v Hainburgu, keďže tam mám zdravotné poistenie, tak nebolo o čom. V januári sme sa boli pozrieť na obhliadke a prostredie aj prístup personálu sa nám zapáčil. Od polovice januára som začala tak sporadicky počúvať afirmácie a trénovala dýchanie a jógu som cvičila takmer celé tehotenstvo. U mňa veľmi silno vždy fungovala sila mysle, takže som sa snažila vyhýbať akýmkoľvek detialným historkám o pôrodoch, pretože každý žena aj bábätko je iné a treba to nechať na prírodu a nastaviť sa v “hlave” tak, že všetko prebehne v poriadku, a že pôrod bude krásny a bábätko zdravé.

Čo sa týka samotného pôrodu, prístup personálu bol od začiatku až po koniec úplne úžasný. S ničím nebol problém, všetko sa dalo vykomunikovať a dohodnúť sa, 100percentná ochota. Na začiatku som hebamme odkomunikovala, že chceme mať kľudný a prirodzený pôrod, t.j. hypnopôrod, a vyšli nám vo všetkom v ústrety. Neužila som žiadne lieky, ani oblbováky, ani klistýr, nič. Nebolo treba, telo sa samo vyčistilo a keď mi praskla v 9 cm voda, už išlo všetko veľmi rýchlo. Nehovorím, že to bolo celý čas jednoduché, keďže od úplne prvej kontrakcie to trvalo takmer 24 hodín (od tretej hodiny rannej), no do poobedia sme boli doma, v podstate som si len predýchavala vlny, kde tu slabšie inokedy silnejšie, pila som ananásovú šťavu a jedla nejaké chrumky. Bol doma aj muž, občas ma pomasíroval, hladkal, kontrakcie odchádzali a prichádzali, a keďže to nebolo nič hrozné a ani úplne pravidelné, tak som si nebola istá, či to nie su len poslíčkovia. Bola som oficiálne 4 dni po „due date“. Tak sme sa radšej vybrali do H. na kontrolu a že sa teda vrátime domov  no a ctg ukázalo, že to sú kontrakcie, otvorená som bola na 3 – 4 cm a už si nás tam teda nechali. Chytil ma trošku stres (takže sa aj kontrakcie nejak pozastavili), pretože som nerátala s tým, že tam budeme už od pol tretej, ale že sa vrátime domov, keď sa pôrod teda až tak zatiaľ nerozbehol. Ale dali mi náramok s menovkou na ruku, a mohli sme sa ísť ešte kľudne poprechádzať. Vrátili sme sa okolo piatej a kontrakcie začali silnieť. Potom mi pripravili vaňu, o siedmej sa menili hebamme, a tá čo s nami bola potom až do konca, bola úplne neuveriteľná (Žaneta). Takže od siedmej som sa vlastne na etapy kúpala, prechádzala, cvičila, ležala, sedela na lopte, masírovala a hladkala (môj muž). Vaňa bola balzám na všetko a rozbiehač pôrodu. Otvárala som sa pekne, ale voda mi praskla až keď som bola na 9cm o cca jednej ráno. Dve hodiny pred tým boli asi najťažšie z celého pôrodu, pretože to kvôli neprasknutej vode nepostupovalo tak rýchlo a ja už som bola dosť unavená. V tej fáze som začala vymýšľať, že to nedám a hovoriť mužovi aj hebamme, že si to celé prosím nejako urýchliť, ale tí ma podporovali a presvedčili že to nie je potrebné, že už v tejto fáze sa nič nedá robiť . To prasknutie vody (samé od seba na wc) bol pre mňa spúšťač endorfínov, už som vedela, že bábätko tu onedlho bude a neskutočne som sa tešila. Posledná fáza, vo vode, už išla sama, to nejak inštinktívne a prirodzene menilo aj môj spôsob dýchania. A keď hebamme zavolala k nám už aj doktorku, tak som bola myslou pri našej minianettke, že už ju o chvíľku budeme držať v náručí. Do toho mi nikto nič nerozprával,, bolo tam úplné ticho a rodila som akoby sama. Po nejakom čase predáchavania, na prvý krát, keď som intuitívne potlačila (nie dosť) tak bola takmer vonku hlavička, ale vrátila sa dnu a vtedy som pochopila čo mám urobiť a na ďalšie dve vlny som ju už mala v náručí. To bol ten najkrajší moment v živote, veď viete .

Hebamme aj doktorka boli unesené, že ako to zvládam, a že to bol zážitok aj pre ne (to mi povedali po pôrode). Na druhý deň vizita a hneď sa vypytovali, že či to my sme mali ten krásny pôrod do vody:)) Vaco (môj muž) bol skvelý, neskutočne ma podporoval. Je to proste o tom vnútornom nastavení, mne tá príprava na hypnopôrod veľmi pomohla – byť v kľude, nemať strach, nestresovať sa, počúvať afirmácie a meditácie, že všetko bude ok, vizualizovať si, ako to má celé prebiehať a najmä nauciť sa a trénovať dýchanie – kombinovala som jógové a vlnové, a na konci do J. Po pôrode som nemala a doteraz nemám žiadne bolesti, hrádza sa mi nenatrhla. Dali mi len pár okrasných štychov, aby „všetko“ bolo ako pred tým. Takže toľko moja-naša pôrodná story .

Anettka sa narodila 25.3. o 2:42 ráno a je to krásne a (s)pokojné bábätko.

P.S. celé tehotenstvo som počúvala Maoka, neskutočne príjemná a ukľudňujúca hudba, aj pri pôrode, odporúčam 🙂)

Anetka, Vaco a mini Anetka

Caute hypnomaminky z kurzu 11.3- 12.3.2017. Tak hned po perfektnom kurze kde som mala uz od druhej relaxacie mierne slabe kontrakcie kazdych 20 minut a prejavovalo sa to len miernym tlakom; som prisla domov okolo pol 6; kde sa mi uz kontrakcie zrychlovali na kazdych 5 minut. Kedze to bolo nase 3 babätko vedela som ze to moze byt rychlejsie no necakala som az taku bleskovku.

Pekne ako nas mirka ucila som manzelovi oznamila ze idem do sprchy a relaxovat ze uz rodim.manzel neveril lebo som pri tom ladovala langos. Ved sa treba posilnit po sprche som isla relaxovat do postele a len co som zapla hudbu odtiekla mi plodova voda – pridala som sa k tym 10 % ako mirka. To uz sme volali mame aby prisla k nam strazit chlapcov a ked som videla manzela total v strese; tak mu hovorim volaj zachranku asi porodim doma. Volal najprv na policiu; no muz v strese co vam poviem; tam mu pekne dali cislo na zachranarov.kym sa ho vypytovali kontrakcie kazde 3 minuty a stale mi odtekala voda takze som sa 3 krat prezliekala. Do 10 min tu bola mama aj zachranari.mala som uz naliehave kontrakcie na tlacenie; uteraky prichystane; a stale som si opakovsla 3 2 1 uplne uvolnena; vydavala som rozne zvuky nejako to samo islo. Zachranari ma zobrali do sanitky tam to bolo najhorsie; lebo som musela priputana sediet na sedadle. Ja sluchatka na usiach pocuvala relaxacie a sledovala tabule na dialnici a predychavala kontrakcie. Mlady asi 22 rocny zachranar bol trochu vydeseny a stale len dychajte este nerodte-no srandista? , mi pekne hlasil intervaly.isli sme z lozorna ; pri stupave 2 minutove; pri lamaci minutove.to uz volal ze nech pripravia salu na kramaroch; ze to bude rychle.cesta trvala asi 7 minut fakt isli asi 150. Ja som stale predychavala …uplne uvolnena a dohovarala terezke ze uz tam budeme, ze na sale to bude lepsie ako v sanitke a teda pockala. Ked sme prisli na 9 poschodie privitali ma 4 perfektne naladene usmiate zienky. Zrazu nastalo u mna take pokojne ticho presla som na kreslo, pekne mi ho nastavili na polosed, doktorka zahlasila ze vidi hlavicku a ked pride kontrakcia je to v mojich rukach…uzasna mlada bytost.medzi tym sestricky usmiate vtipkovali; pytali sa na chlapcov ako sa tesia na sestricku, ako sa bude volat… a prisla kontrakcia… pri kontrakcii som sa len nadychla ze si predstavim tunel a zlatu farbu, nestihla som hlavicka bola vonku a hned na to aj cela Terezka ?. Krasna ;malinka nechali mi dotepat pupocnik asi 5 min a polozili na brusko o co som ich poziadala. Nebol s tym problem. Potom prisla sestricka ze ci ju mozu odvazit a zmerat a hned mi ju prilozia. To uz dorazil manzel; hoci sa snazil musel ist podla predpisov a ja som naozaj za 5 min porodila. Tak bol pri vysetreni, po 5 min ju doniesli; medzi tym som porodila placentu; mala sa prisala a 2 hodinky stale pri nas. Cize Terezka sa narodila 12.3.2017 o 19:44; cize 40 minut od odtecenia plodovej vody.?? Kedze sme boli prvy porod od poobedia a nikto sa nechystal rodit; urobili nam intimco a 2 hodky nas nikto nerusil.na kramare neuveritelne ….fakt som bola milo prekvapena. Po 2 hodkach zobrali malu s tym ze hned ako ma daju na nadstandard mi ju prinesu. Doktorka ma este skontrolovala ; Po 10 minutach som sa so sestrickou isla osprchovat a prezliect ; rodila som v tricku…; ta mi uz povedala ze mi nesu malu takze vsetko co som si priala mi splnili.mala bola hned pri mne a odvtedy sme stale spolu. Je pokojna; neplakala len zamrnkala; ja som sa pomerne rychlo zotavila, po 4 dnoch nas pustili domov tak uz si gazdujeme doma 5 ….chlapci sa nevedia nabazit sestricky a ona sa na nich usmieva…..

Velke dakujem patri Mirke za cely hypnokurz jej povzbudenie; radost; pretoze uz 2 krat som vdaka nej mala nadherny rychly porod bez komplikacii…a myslim si ze aj vdaka nahravkam a kurze su moje hypnodeti pokojne a spokojne.?dakujem a vsetkym ostatnym mamickam prajem krasny a lahky porod ako si ho vysnivaju; pretoze sny sa plnia.

Peťka

Ahoj Mirka,

Tak uz mame doma nase stasticko – Misku ❤ 

Narodila sa nam 8.3. v Breclavi. Porod bol prirodzeny, bez zasahov z coho sa velmi tesim. Mali sme aj krasny bonding 2 hod a skoro vsetko co sme si v porodnom plane zelali. 
Vnimam to velmi ako moj osobny psychicky prerod/posun, pretoze pocas kontrakcii tam nemohol byt manzel, lebo aj ked som mala podla monitoru kontrakcie silne a pravidelne, neotvarala som sa a tak ho poslali domov a bola som celu noc az do rannej vizity sama … vsetko bolo ok, hypno mi velmi pomahalo predychavat kontrakcie az do momentu kedy mi sestricky zacali kazat aby som len lezala, snazila sa zaspat a ignorovala kontrakcie .. Predychavat kontrakcie poleziacky sa samozrejme nedalo a zial nechala som sa vyviest z pohody na par hodin, hypno predychavanie som ako keby zabudla a nevedela som co dalej. Nakoniec som sa rozhodla ist si svoje aj proti nevoli sestriciek a od 3 rana do 7 som sa zmenila na divozienku, v hlave som bojovala so sebou a so vsetkym co som si predsavzala a nakoniec som to dotiahla na 6 cm do vizity, potom prisiel manzel z BA a stihol to. Po masazi a par kontrakciach sa nam narodila krasna zdrava dcerka. Porod bol jednoznacne zazitok a moj posun, som na seba velmi hrda ze som to takto zvladla. Nabuduce sa mi snad podari prist v lepsom case do porodnice a isto viem, ze uz budem verit len sebe a nie sestrickam, ktore maju iny pohlad na vec 😉

Dakujem za to, ze si ma naucila uvolnit sa, bez hypno by som to nedala ❤  

Janka M.
Ahoj Mirka, 

tak uz sme sa rozrastli, neviem, kde baby pisu porodne pribehy, tak ja ho supnem sem do mailu. Rada sa s vami podelim o nas nadherny zazitok…

Zacnem tym, ze kedze moja mama mala super-rychle porody a zvykla o tom doma hovorit, preto v mojom podvedomi odjakziva bol vzorec, ze porod je lahky, mame to v rodine a pod 🙂 samozrejme ako som pocuvala porodne pribehy kamaratok a zistovala, ze priebehy su vseliake, zacala som pocas mojho tehotenstva hladat moznosti ako sa spravne nastavit 🙂

Postupne som sa dostala ku gravid joge a casom aj ku kurzu hypnoporodu. Ako som o tom prvy krat pocula, povedala som si, ze toto je presne porod aky si prajem. Vybrala som si Hainburg, skusila som kontaktovat aj Evu Bauer, ale zial moj mesiac uz bol obsadeny. Eva teda odpisala, ze snad nas spoji nahoda v co som odtvedy velmi dufala.

Od kurzu som zacala relaxovat a afirmovat si cely porod, pritomnost Evy, to ze bude volna porodna vana, dokonca aj to, ze do porodnice pojdeme mimo rannej dopravnej spicky. Nuz a nas den D zacal v piatok rano tym, ze som o 3:30 na Wcku nasla hlienovu zatku. Kedze nic dalsie sa nedialo, lahla som si k manzelovi do postele so slovami, ze babatko uz je velmi blizko. Ten sa rozhodol odist do prace o hodinu skor s tym, ze bude na telefone. 

Cele doobedie sa okrem mierneho spinenia a castych navstev WC nic dalsie nedialo. Tak som si pocuvala meditacie, podriemkavala, mierne „menstruacne“ bolesti sa mi neratali, tak som s kludom este o pol druhej bola vyzdvihnut zasielku v Senci 🙂

Cestou domov som si uvedomila, ze uz predychavam a moje brucho je pritom tvrde. Cakala som kedy praskne voda a zacne to naplno. Doma sa intervaly zacali opakovat castejsie, tak som volala manzelovi, ze nech pomalicky vyrazi kedze pracuje hodinu cesty od nas. 

Manzel teda prisiel okolo stvrtej a nasiel ma plakat na gauci. Neviem vysvetlit tie slzy, ked sa ma spytal, ci ma to boli, odpovedala som ze nie, ja sa len tesim 😀 😀 (este teraz ma ten pocit dojima)

Poslala som ho obliect si nieco pohodlne a vyrazili sme. Cestou mi podla mojho mrncania pocital odstupy a ked skonstatoval, ze uz sme na 2,5 minuty, tak poriadne pridal. Ja som mala privrete oci a vtiahnuta do svojej predstavy toskanskej plaze som si predychavala kontrakcie. Vytrhli ma z toho iba na chvliku majaky policie a kratka odstavka mobilnym radarom. Manzel na nich hlasno zvolal, ze rodime a ja ako som sa prebrala okamzite som zacala znova plakat 🙂 Prekvapeni policajti nas samozrejme hned nechali ist a tak sme 17:10 dorazili do nemocnice. 

Vratnik dvihol telefon a hovori: Eva, mam tu pani, ktora rodi, prides nam oproti? Moje tusenie sa naplnilo, pri vytahu si nas vyzdvihla Eva Bauer a ja som sa uistila v tom, ze cele to bude presne tak ako som si naafirmovala 🙂

Po vysetreni Eva skonstatovala, ze uz som otvorena na osem a dohodli sme sa, ze kym mi natoci CTG, napusti mi vanu. Nasledovali tri intenzivne kontrakcie, ktore v polohe na boku boli dost neprijemne. 

Ked sa Eva vratila, bola som uz na 10 a tak ma s manzelom odviedli do vane s tym, ze uz aj mozem tlacit. Este som Evu prehovarala, ze potrebujem na velku 🙂 s usmevom ma povzbudila, ze to je babatko, uz je velmi blizko 🙂

Vo vani sa mi prijemne ulavilo, manzel bol tvarou ku mne, hladkal ma a bozkaval, Eva mi pritom masirovala krize. S pocitom, ze musim tlacit som postupne citila ako si hlavicka robi miesto. Par krat sa zosunula, uz bola aj malicko vonku a znova vklzla dnu. Zacali mi v sede na patach trpnut nohy, tak som este zmenila polohu a pri dalsej kontrakcii uz vysla hlavicka. Siahla som si na nu a s prekvapenim kolko ma vlaskov som cakala na poslednu fazu, pricom ma intenzivne palila hradza. Potisku som sepkala: pod laska uz si skoro tu 🙂 Vtedy som si vsimla, ze pri vani cupi aj mlada doktorka a tichucko sleduje nase finale. 

S dalsou vlnou nase babatko vyplavalo a ja som dostala ten klzky zazrak do narucia. Neda sa opisat ten prival emocii, co nas oboch zaplavil. Dalsi nasledoval, ked sme si spolu pozreli pohlavie. Mame dievcatko! 

Bolo to prekvapenie, kedze sme cele tehotenstvo pohlavie vediet nechceli. Z troch alternativ sa jej najviac hodilo meno Rebeka 🙂 

Hned po tom mi pomohli z vody na postel, kde som Rebeku mala dalej v kontakte koza na kozu. Ked dotepal pupocnik, manzel ho prestihol a noznice dostal ako dar na pamiatku 🙂

Postupne vysla aj placenta a Rebeka sa prvy krat prisala. 

Potom sa s tatkom odisla na chvilku vazit a merat, mne sestricka pomohla na wcko a zvysok vecera sme sa uz mojkali v trojici. 

Prajem kazdej mamicke z kurzu, aby sa jej ocakavania a priania priebehu porodu vyplnilo presne tak ako nam. 

Zelam vela spokojnych, zdravych babatiek a vela mliecka 🙂

Dakujem, Mirka, ze som mohla posledne tyzdne pocuvat tvoj pokojny uistujuci hlas

Katka & Marek & Rebeka

 “Kurz hypnopôrodu bol niečím, od čoho zrejme chlap veľa neočakáva a väčšinou sa zúčastní len na presviedčanie alebo dokonca naliehanie partnerky. Avšak túto mylnú prvotnú predstavu môžem s potešením vyvrátiť v domnení, že s mojim názorom súhlasí prevažná väčšina absolventov. Jednoznačne sa jedná o vynikajúcu príležitosť nadobudnúť komplexný nadhľad na tematiku prirodzeného pôrodu a dokonalé prepojenie tela matky a dieťaťa. Kurz odporúčam aj pokročilejším jedincom, lebo určite aj im dokáže doplniť znalosti v danej oblasti a ak by aj náhodou nie, aspoň si prostredníctvom kvalitných relaxácií príjemne odpočinú.” 

Andrej

Ahoj Mirka!

Podelim sa o svoj nezabudnutelny zazitok aj ja s vami :).

Moja milovana Sofi sa narodila 21.3 o 13:35. Plodova voda mi odisla o 3:00 v noci a do 6:00 som doma uspesne predychavala kontrakcie. Pomohli mi relaxacie, vizualizacie a skusenosti a pritomnost partnera, ktory mi bol obrovskou oporou 🙂 (vdaka vášmu kurzu presne vedel co má robit). Napriek tomu, ze som následne rodila v porodnici na Antolskej a nemala som porod uplne hypno, som maximalne spokojna a stastna. Personal ochotne somnou prebral môj pôrodný plán a plne ho akceptoval. Bola som úplne vyrovnaná so situáciou, bola som v klude a stále som si vizualizovala moje bábätko…relaxovala som. Celé to dopadlo uzasne a najmä nad moje ocakavania…Bola som maximálne prekvapená, ked mi oznámili, ze uz som na 8 cm a vidno cierne vlásky…Malá bola hned po narodení na mojom bruchu a následne sa krásne prisala 🙂 Dakujem za skúsenosti získané na vašom kurze…vrelo odporúcam kazdej maminke, ktorá je v ocakávaní.

Gabika B.

Ahojte,dakujem za VIP pristup a vlastne za vsetko.

Chcem sa velmi pekne podakovat za uzasny vikend, ktory sme stravili v kruhu milych parikov a lektorky a ktory rezonuje nielen vo mne ale aj v manzelovi. Referencie na Vasej stranke nemaju konca kraja a verim, ze ta moja najde tiez svoje miestecko medzi nimi. Pretoze nemozem nic viac len vynachvalit velmi odborny a ludsky pristup k prirodzenym porodom a hypnoporodu a to hlavne vdaka lektorke a jej daru a vasne, ktoru vklada do tejto prace.

Musim povedat, ze knihu od Marie F. Monganovej mam precitanu do polovice, ale nedala mi toho tolko, ako tento vikendovy pobyt. Vsetky informacie z kurzu rozhodne vyuzijem a rovnako aj hypnomaminkovske stretnutia ci VIP zonu. Vdaka vikendovemu kurzu pevne verim, ze cca o 2 mesiace prezijem aj ja jeden uzasny hypnoporod a budem moct spolu s manzelom opat pridat referenciu na jeho zvladnutie vdaka technikam dychania, relaxacie, vizualizacie, prehlbovania, masazi a pravdaze podpory od manzela. Takze do skoreho videnia a citania.

Eva a Michal

Ahojte,

veľmi rada vám napíšem spätnú väzbu a moje pocity a dojmy z kurzu hypnopôrodu.

Keď som sa vrátila z kurzu, ktorého som sa zúčastnila bez partnera, spýtal sa ma či mi to pomohlo so strachom, ktorý som pociťovala z pôrodu. Nechápala som otázke, pretože po kurze som si na žiaden strach ani len nespomenula, dokonca som zabudla že tam predtým nejaký strach vôbec bol. Cítila som sa veľmi pozitívne, nadšene a nachádzalo sa vo mne veľa podnetov, ktoré čakali na spracovanie.

Chválim lektorku, rozprávala veľmi prirodzene a miestami som sa prichytila pritom, že vôbec nevnímam ostatných účastníkov kurzu a okolie, a plne sa sústredím na jej rozprávanie, pretože bolo také pútavé. Pomohlo mi aj to, že v rozprávaní dávala vsuvky o vlastnom pôrode. Vďaka kurzu som pochopila, že pôrod a to ako ho vnímam ja, je vo mne dávno zakódované, a práve metóda hypnopôrodu podporuje moje vnímanie. 

Čo je tiež dôležité, vymazali sa mi z pamäti všetky negatívne stereotypy, ktoré žena počúva o pôrode. Aktuálne u mňa prevládajú práve pozitívne príbehy hypnomaminiek.

Aktuálne ma čaká obrovská výzva v podobe relaxácie, pretože viem že úplné psychické uvoľnenie je pre mňa veľmi náročné a nedokážem sa iba tak ľahko uvoľniť.

Ďakujem za čas, ktorý som strávila na kurze, dalo mi to oveľa viac ako som očakávala.

Daniela

 

Cesta na severnú Moravu stála zato…  alebo ako prišiel Samko na svet …

S mamičkami, ktoré pri pôrode využívali hypnopôrodné relaxácie som sa prvýkrát stretla pri svojej práci lekárky na gyn.-por. odd. v Krnove v ČR, kde som nastúpila po skončení medicíny. Boli to pripravené maminky, pozitívne naladené,  bez strachu z pôrodu a so záujmom rodiť čo najprirodzenejšie. Samozrejme nie všetkým vyšiel pôrod podľa predstáv, ale vo väčšine prípadov /aspoň podľa mojich skúseností/ išlo o pôrody s vyrovnanosťou a psychickou pohodou rodičky.Monika

Počas môjho tehotenstva som bola od prvých mesiacov rozhodnutá sa na pôrod pripraviť a mala som jasnú predstavu čo chcem a čo nie. 9 zázračných mesiacov prebiehalo úplne v poriadku a na príchod nášho synčeka sme sa nesmierne tešili. K záveru som sa rozhodla, že tým najsprávnejším miestom pre Samkov príchod bude práve moje bývalé pracovisko na severnej Morave. Prečo? Chcela som kľud, intimitu a v prípade, že všetko pôjde ako má –nechať pôrodu voľný priebeh.. možnosť nepretržitej prítomnosti partnera.. možnosť využiť k relaxácí vaňu, sprchu či fit loptu, ak to v danej situácii budem chcieť.. rodiť v polohe v akej mi bude najlepšie .. a bonding..   Na druhej strane pokiaľ by som sa v priebehu pôrodu rozhodla napr. pre epidurál, tak by s tým nebol problém a nebodaj v prípade nutnosti cisárskeho rezu by bola snaha o spinálnu anestéziu s bondingom na operačnej sále. Ani o jednej z týchto mojich povedzme požiadaviek som nemusela v podstate nikomu hovoriť, či o nich diskutovať ani písať slohové práce v podobe pôrodného plánu- nakoľko je to bežný prístup v prípade nekomplikovaného priebehu. A prirodzene – poznala som personál, priestor, systém, nič nebolo pre mňa nové- isto i vďaka tomu som bola v takej pohode.

Do Krnova sme pricestovali v utorok /deň po predpokladanom termíne/. Nasledujúce dni sme strávili návštevami, stretnutiami s priateľmi, prechádzkami a prirodzenými metódami vyvolania pôrodu :-D. Piatkové vyšetrenie bolo v poriadku, nález priaznivý. V prípade žeby som neporodila v priebehu víkendu, v pondelok /utorok by hrozila indukcia pôrodu, a tomu som sa chcela vyhnúť. Samkovi sme rodičovsky dohovárali nech už príde, že ho veľmi ľúbime a tešíme sa naňho, ale zároveň mu nechávame priestor, lebo on vie najlepšie kedy a ako sa má narodiť. V piatok o 21hod. som sa, ale rozhodla pre koktejl s ricínovým olejom. Mala som silný vnútorný pocit, že bábätko je pripravené a týmto sa moje telo vyčistí a pošťuchne ho na svet. Niečo po 01:00 som sa zobudila na toaletu- ricín zabral :-D. Od 02:00 h. nastúpili pravidelné sťahy každých 10 minút. Ostávala som v posteli – v kľude si ich predýchavala, počúvala hypnopôrodné relaxácie. Zaspať sa už nedalo. Od 03:00h. sa mi nedalo ležať ani na boku ani nijak, potrebovala som chodiť, pri sťahu sa predkláňať. Niekoľkokrát som bola v horúcej sprche. Okolo 04:30 h. už každých 7 minút. Takmer pri každom sťahu som sedela na záchode. Na moje fučanie sa zobudil partner. Vstal, pustil hudbu, objímali sme sa a pri každom sťahu som sa predkláňala a musela sa o niečo opierať.   Povedzme, že do tohto času by sa dalo hovoriť o postupne sa zintenzivňujúcich tlakoch. Bola som rozhodnutá ísť okolo 6 h. do pôrodnice, aby som bola prijatá mojou lekárkou Renátkou, ktorá mala do 07 h. službu. Pri prijme som bola otvorená na 2 cm. Skvelá vec je, že pôrodnica dáva možnosť vopred si spísať na predtlačený formulár anamnézu a všetky potrebné údaje k príjmu. Po príchode sme len odovzdali papiere a nikto ma nezaťažoval zbytočnými otázkami a keď nejaká doplnková bola -odpovedal partner. My so Samkom sme boli vo vlastnom svete /vo svojej bubline/ sústredení len na seba. Vstupný ako i nasledujúce kardiotokografické záznamy som prestála, prehúpala. Akú polohu pri zázname zvolím, bolo len na mne. Nasledoval klystýr. Presun na apartmán, kde som strávila asi hodinu v polohe ľadového medveďa, na štyroch alebo na záchode- tak mi bolo najlepšie. Nasledoval presun na pôrodnú sálu, kde som pri zastretých žaluziách a relaxačnej hudbe strávila dve hodiny v horúcom kúpeli. Nikto nás nevyrušoval, nechodil okolo. Medzi kontrakciami som ležala na chrbte- bolo to úžasné ako voda nadľahčovala telo. Ako náhle prišiel sťah musela som sa otočiť na štyry a prespievať si ho- áa..áa..áa. Nenapadlo by ma, že také zvuky budem niekedy vydávať. Partner mi púšťal na kríže horúcu vodu, a to bol skvelý uľavujúci prostriedok. Odpúšťal, pripúšťal vodu, podával vodu na pitie. Bez jeho spoločnosti, veľkej podpory a asistencie si to neviem predstaviť. Všetci traja sme boli naladení na jednej vlne.

Kríza- prvá a jediná nastala práve po vyšetrení okolo 1O hod. s oznámením, že som otvorená na 3-4 cm /a ja som očakávala viac/. Tu nastal moment, že som prikývla na aplikáciu Novalginu. Nebyť tejto jednej včeličky do zadku, ktorá je asi i tak pri pôrode len placebom 😀 bol by môj pôrod úplne prirodzený. Hneď nato nasledoval monitoring, pri ktorom si Samko rozhodol schrupnúť a záznam nebol ideálny. Sledovala som monitor, budila drobca.. a začala nad sebou premýšľať ako nad pacientom /našťastie toto moje vykoľajenie trvalo chvíľu a podarilo sa mi vrátiť späť do ,,bubliny,,/, a to najmä vďaka partnerovi- objal ma, chválil aká som statočná, pustil relaxácie. Úprimne teraz som už pri kontrakciách nevnímala nič a už absolútne nie hlas z mp3. Lenže práve vďaka niekoľkomesačnému tréningu to bolo kdesi hlboko v mozgu, a tam to znelo. Vaňu som vymenila za fit loptu pod horúcou sprchou.. pár pohopsnutí a prišla šupa –bolesť, ktorá ma z fit lopty zrazila na kolená. Pocítila som ako sa posunula hlavička za súčasného lupnutia /ako keď si pukám prsty/. Zavolali sme sestru, vyšetrila, bolo to zrazu 6 cm, odtečená plodová voda. Sťahy sa mnohonásobne zintenzívnili, začínali tlaky na konečník, najlepšia poloha bola jednoznačne sedieť na záchode. Krátko nato 8 cm až lem. Hlavička stále viac tlačila a paradoxne práve tie obrovské tlaky a bolesti, ktoré znamenali, že sa blíži finále mi dodali novú energiu. Už nebola únava, ani teplo, zima, nič ..už len obrovské odhodlanie, že keď sme to dotiahli až sem, tak teraz všetkým ukážeme ako sa rodia krásne bábätká. A začali sme skúšať polohy, v ktorých by som mohla rodiť. Pôrodná asistentka navrhla nech skúsim klasicky polosed na pôrodnom kresle, čo nato moje telo. Čo nato telo- to som nevedela, ale hlava bola jednoznačne nastavená, že takto v žiadnom- jedine, ak v nevyhnutnom prípade. Ale skúsila som- jeden sťah a razom som bola na štyroch.   Nasledujúce už i s pritláčaním som strávila na kresle otočená na predkoleniach, lakťami a hlavou opretá o opierku. Bolo to oveľa prirodzenejšie, ale po pár minútach nastal diskomfort, a chcela som ísť na pôrodnú stoličku. Ešte som na nej nesedela a už som vedela, že to bude poloha v akej sa Samko narodí. Partner sedel za mnou, masíroval a tlačil mi do krížov. Medzi sťahmi som sa oňho doslova ovaľovala. A od tohto momentu som zužitkovala cvičenie s balónikom Aniball. Tlak mi bol známy, vedela som ako pritlačiť. Nahmatala som rukou prerezávajúcu sa hlavičku- neskutočný pocit. 6 hodín od príchodu do pôrodnice o 12:06 h. sa narodil náš anjelik :-D. Pôrodná asistentka mi podala to maličké mazľavučké a kričiace stvoreniatko. Pár minút sme ostávali spojení pupočnou šnúrou, kým ju ocko prestrihol. Nasledovala prvá spoločná rodinná foto, a potom so Samkom v náručí presun zo stoličky na pôrodné kreslo. Drobček mi spokojne ležkal na hrudníku, neplakal, a tak prebehla i jeho kontrola novorodeneckou sestričkou a ošetrenie pupočníka. Prvý pohľad z očí do očí sa nedá slovami opísať. Bola to nádherná, pre mňa priam mystická chvíľa. Myslím, že po polhodine prišla slabšia kontrakcia a s ňou pôrod placenty. To som už veľmi nevnímala, pretože sme sledovali tie prekrásne prirodzené deje ako si náš synček strká pästičky do úst a hľadá bradavku, vyplazuje jazýček. . Po priložení k prsníku energicky sal s prestávkami takmer celé dve hodiny. Po dvoch hodinách si Samka zobral ocko a išli sa spoločne poumývať, odvážiť, odmerať. Ja som /na moje počudovanie / bez problémov vstala, osprchovala sa. Zvládli sme to bez nástrihu a dokonca  bez akéhokoľvek poranenia. Jednoznačne za to vďačím masážam hrádze, cvičeniam s aniball, pôrodnej stoličke so šikovnými a trpezlivými rukami pôrodnej asistentky Jiřky. Plná endorfínov som si na izbe vybalila pár vecí, a to už prišli za mnou i moje lásky.. a odvtedy sme boli stále spolu… Domov sme išli tretí popôrodný deň s úžasnými pocitmi.

Nie každá žena môže, chce a dokáže porodiť prirodzene. No pre nás to bola, tá najsprávnejšia cesta. Pôrod ako i 3 dni na oddelení boli pre nás nádherné a posilňujúce chvíle. Vďačím za to mnohým ľuďom, okolnostiam, ale bezpochyby i mojej príprave, ktorú zahŕňal okrem iného i hypnopôrod.

Monika, Marek a Samko

M JVerím, že je to právo každej ženy, prežiť pôrod tak, ako si ho sama predstavuje a tak, aby sa pôrod pre ňu stal krásnym zážitkom (a nie traumatickou skúsenosťou). Tiež si myslím, že pôrod je pre ženu niečo úplne prirodzené… V dnešnej dobe sa však na tento fakt trošku zabúda, a preto je podľa môjho názoru potrebné vopred sa na pôrod pripraviť a správne sa naň naladiť. Pre mňa osobne bol kurz hypnopôrodu takým štartérom tejto prípravy, najmä aj čo sa týka výberu pôrodnice, nad čím som pred absolvovaním kurzu vôbec neuvažovala a brala som ako samozrejmosť, že pôjdem do najbližšej pôrodnice. Nakoniec sme sa na radu Silvie (ďakujeme Silvi :-)) vybrali obzrieť pôrodnice v Břeclavi a vo Vyškove a Vyškov bol pre nás nakoniec „láskou na prvý pohľad“. Vyškov na mňa zapôsobil svojou atmosférou, priestormi pôrodnice, možnosťami ubytovania po pôrode a samozrejme personálom a ich prístupom. Rozhodli sme sa preto rodiť vo Vyškove, bola som ale pripravená aj na akúkoľvek zmenu, ak by to bolo nevyhnutné. Nakoniec však všetko dopadlo presne podľa plánu. Termín som mala v sobotu, na piatok si priateľ zobral dovolenku, že si urobíme spoločne pekný deň. Začali sme s tým už vo štvrtok večer, kedy sme si užili romantickú večeru a večernú prechádzku po meste. Ja som ešte chcela stihnúť nočnú prechádzku vinohradmi, pretože mesiac bol krásne veľký po splne, ale to sa nám už nepodarilo. O pol jedenástej večer mi odtiekla voda a keďže Vyškov je trošku ďalej, rozhodli sme sa, že vyrazíme do pôrodnice hneď. Mala som slabšie kontrakcie, takže cesta nebola žiadny problém, cítila som sa tak pokojne, ľahko, šťastná a pripravená na pôrod. Mesiac som si pozrela z auta a tiež množstvo srniek, ktoré nás odprevádzali cez Pezinskú Babu :-). Do Vyškova sme prišli asi o pol druhej v piatok ráno. Na príjme bola sestrička, ktorú som už poznala z predošlej kontroly, ktorú som tam pred pôrodom absolvovala. Po vyšetrení ma nechali ešte na izbe, aby som si čo najviac oddýchla, pretože pôrod zatiaľ nebol rozbehnutý. Počúvala som hudbu, trošku som si pospala, dýchala som a robila som relaxácie a vizualizácie. Priateľ si zatiaľ pospal v aute :).  Ráno o pol ôsmej som sa presunula na pôrodný box, nechali mi nadštandardný box aj s vaňou (tú som ale nakoniec nevyužila, sprcha mi úplne stačila). Priateľ pustil hudbu, zapálili sme si vonnú lampu, dali sme fitloptu do sprchy, priateľ ma hladkal a masíroval na chrbte a takto som strávila skoro celý čas až do pôrodu. Personál bol úžasný. Pôrodná asistentka vždy len nakukla, spýtala sa, ako nám to ide, či sme v poriadku a či niečo nepotrebujeme. Tiež ma chválili a povzbudzovali, že ako nám to ide. Bolo to veľmi príjemné, cítiť takú podporu. Približne každú hodinu som musela zo sprchy vyjsť kvôli monitoru, ale mohla som pri tom sedieť, to mi dosť pomáhalo (pri ležaní na chrbte boli kontrakcie o dosť silnejšie, nedalo sa mi dobre predýchavať). O 12:20 na obed sa narodil Jakubko. Pôrodná asistentka prišla k nám a poprosila, či by som mohla vyjsť zo sprchy, aby ma vyšetrila a povedala, že „veď my už rodíme“. Prišla ešte doktorka a novorodenecká sestrička. Vyhovovalo mi, že to boli všetko ženy. Povedala som, že som cvičila s epinom v polohe naboku s nohou hore a chcela by som tak aj rodiť. Priateľ mi držal nohu a ja som tlačila, ale zistila som, že mi to tak nejde. Pani doktorka mi teda odporučila nech skúsim nejakú polohu, kde využijem gravitáciu. Tak som skúsila polohu na psíka, to sa mi ale tiež nepodarilo. Skvelé bolo, že všetci boli pokojní, nijako ma nevyrušovali, nenáhlili, nekričali alebo podobne. Pani doktorka mi len medzi kontrakciami poradila, ako mám vydýchnuť pri kontrakcii a tiež ma ubezpečovala, že bábätko je v poriadku a preto je aj ona v pohode a mám teda robiť to, čo cítim a ako to cítim. Medzi kontrakciami mi vždy na pár sekúnd priložili monitor, aby zistili, či je počuť ozvy. Keď som počula ozvy, vždy ma to upokojilo a povzbudilo snažiť sa ďalej. Priateľ bol celý čas vedľa mňa a masíroval mi kríže, čo mi v konečnej fáze pôrodu veľmi pomáhalo. Nakoniec som porodila na tri výdychy v drepe bez akýchkoľvek poranení. Personál chytal bábätko podo mnou. Meno sme mu dali až po tom, ako sa narodilo a ako sme ho uvideli. Samozrejme všetko od dotepania pupočníkovej krvi, cez bonding, priloženie atď. prebehlo, ako sme si predstavovali. Na pôrodnom boxe sme ostali cez dve hodiny sami spolu, nerušení. Potom mi priniesli obed – žemľovku – najlepšia na svete, schuti som ju zjedla a pritom sa pozerala na priateľa držiaceho naše malé, krásne, voňavé bábätko. Na pôrodnom boxe som si ešte dala sprchu a odišli sme všetci traja na izbu. Prvú noc som ostala na jednotke izbe sama, ale už na ďalší deň sa uvoľnila nadštandard izba aj pre partnera. Bolo úžasné, že sme mohli už od prvých dní spoznávať naše bábätko spoločne. Aj na oddelení šestonedelia sme boli maximálne spokojní. Vyškov môžem iba odporučiť, mne sa tam splnil môj sen o nádhernom pôrode. Želám všetkým budúcim mamičkám, nech sa ich pozitívne predstavy o pôrode naplnia a nech je pôrod pre nich krásnou spomienkou!!!!

Michala & Jakubko 🙂   

Po kurze sme mali aj s partnerom uzasny pocit zo vsetkeho, co sa pocas tych dvoch dni udialo.. Tak nejak sme si uvedomili, ze popri vsetkych starostiach, ktore mame, sme mozno aj trochu zabudli, ako velmi sa lubime a ako vieme byt jeden pre druhého oporou a mozno to bude zniet zvlastne, ale akoby sa nase puto po kurze este prehlbilo.. Boli sme minimalne dva dni ako cerstvo zalubeni;)))

Zostala som uplne v soku, s akou samzorejmostou ma podporuje v tom, co chcem a ako prijal vsetko, co sa na kurze hovorilo. Dokonca robi osvetu vo svojom okoli!;)) A tiez ma nahana robit relaxiacie – hovori mi, Zuzi, to je ako trening, ved si to pamatas, naplanuj si to kazdy den do rozvrhu!;)

Ja som mala po kurze pocit, ze tak, ako mate niekde napisane, skutocne moze niekomu zmenit zivot, len treba byt trpezlivy a konzistentny a pracovat na sebe a casom sa to ukaze.. Prvy tyzden som si vedela najst cas kazdy den na relaxacie, teraz to uz bolo horsie, ale zase sa polepsim;) Dari sa mi tak akurat pri nich vecer od unavy zaspat..

Kurz nam pomohol aj v tazkom rozhodnuti o iných veciach..

Zuzka

 

Prebudila som sa s miernymi sťahmi o 5:00 ráno 11. júna, jeden týždeň po mojom oficiálnom termíne. Deň predtým som plávala v jazere. Náhodou som mala termín na CTG poobede v Hainburgu a odporučili nám, aby sme ešte prišli na kontrolu. Keď sme dorazili, bola som otvorená na 1 1/2 cm, vlny asi každých 5-6 minút. Pôrodná asistentka ponúkla, že môžeme zostať v nemocnici alebo ísť na prechádzku alebo obed do Hainburgu. Tak sme strávili čas týmto spôsobom, išli sme na obed a do niektorých obchodov  a len som sa každých 4-5 minút zastavila, aby som sa chytila nejakého stĺpa alebo môjho partnera, keď prišla vlna.

Rozhodli sme sa vrátiť domov do Bratislavy, kde sme robili relaxáciu „let balónom“. Krátko potom, moje vlny začali byť čoraz intenzívnejšie a častejšie, a tak sme nasadli do auta. Počas cesty boli každé 3 minúty. Keď sme prišili znova do Hainburgu o 19:00, bola som otvorená na 6 cm a vlny boli veľmi silné. Relaxačná miestnosť s vaňou bola obsadená, takže po CTG ma presťahovali do pôrodnej miestnosti. Strávila som nejaký čas na pôrodnej posteli, na všetkých štyroch a krúžila som bokmi, kým praskla plodová voda. Vlny pokročili a presťahovala som sa na pôrodnú stoličku. Po 5. alebo 6. vlne, o 20:50 (dve hodiny potom čo sme prišli), sa narodil môj krásny malý Maximilian. Zamestnanci boli pokojní, netlačili nič, odporúčali mi úľavové polohy… Potom môj partner, bábätko a ja, sme strávili 2 úžasné hodiny na lôžku v relaxačnej miestnosti, kde sme mali maximálne súkromie, aby sme si malého užili a v kľude pokračovali s dojčením. Vrátili sme sa domov podvečer ďalší deň a pokračovali sme vo vzácnych okamihoch doma.

Janka

Ahojte banda 🙂

Úprimne mám po kurze strašne pozitívny pocit z celého pôrodu a naozaj ma mrzí, že musím ešte 3 mesiace čakať 🙂 z celého aktu som nebola nejako extra vystresovaná ani pred kurzom, ale ukázala si nám čo všetko zaujímavé sa počas prirodzeného pôrodu (a hlavne po pôrode!) deje, čo s čím súvisí a hlavne prečo sa to deje. Veľmi kvitujem aj spôsob vysvetlovania, bolo k veci a nebolo to nič mega alternatívne, éterické a nadprirodzené, žiadne sedenie okolo ohníka, držanie sa za ruky a vyvolávanie ženstva 🙂 manžel bol na začiatku strašne skeptický a nechápal načo sa tam má trepať, ale je tak isto super spokojný. Tie poznatky mu dávajú zmysel a vyzerá, že sa ešte popripravuje kým nastane deň D (lebo si nie je celkom istý ako by mi mal čo najlepšie pomôcť, ale ešte si k tomu sadneme). Po prvom dni sme mali hlavu ako melón, donútila si nás zamyslieť sa nad výberom pôrodnice. Obaja sme si uvedomili, že chceme mať z pôrodu krásny zážitok, nielen si to odbiť a ísť ďalej 🙂 takže ďakujeme. A relaxácie boli super, budeme aplikovať aj v bežnom živote a tak isto masáže 😉 Ďakujeme ešte raz a určite sa ešte uvidíme na stretnutiach hypnomamčí 🙂 

Jaaaj a relaxačné tróny pre matky boli mega! :)) 

Katka a Martin

 

Kurz hypnopôrodu som sa rozhodla navštíviť zo zvedavosti, ale aj na odporúčanie kamarátok. O pôrode som už nejakú predstavu mala, nakoľko som čakala už druhé dieťa. Prvá dcérka bola pomerne veľké bábätko /4kg/ a pôrod vo veľkej štátnej nemocnici nemôžem popísať ako niečo katastrofálne, ale ani nič príjemné, nakoľko som sa z pôrodných rán dávala dokopy dva mesiace.

O druhom pôrode som si urobila inú predstavu, hlavne to malo byť o tom, čo chcem ja a nie o tom, čo lekári naplánujú. Na kurze som sa dozvedela, ako je pôrod prirodzený a čo možno pre najprirodzenejší pôrod v našich podmienkach urobiť. Dobre vyškolená som sa pomaličky pripravovala na deň D.

V ten deň nastali slabé kontrakcie už ráno, no ja som celý deň ešte behala do práce a späť a vybavovala, čo sa ešte dalo. Kontrakcie stále pokračovali a až na naliehanie rodiny som sa večer o desiatej vybrala do nemocnice. Tentokrát sme rodili v súkromnej nemocnici. V dobrej nálade a s pocitom, že ma vyhnali rodiť:-) ale podľa mňa sa nič nedeje, nás prijali.

Lekárka len so žartom skonštatovala, že domov ma už určite nepustí, že som otvorená na deväť prstov a navrhla prepichnúť plodovú vodu. No ja som chcela ešte počkať či nepraskne sama. Po troch hodinách hopkania po chodbe som si nakoniec vodu pichnúť dala a to už bola rýchlosť. Najprv monitor, potom som dostala strašnú zimnicu, tak ma doktorka s mužom pustila do sprchy, nech sa ohrejem teplou vodou. Po príchode do sprchy ma na druhu kontrakciu bolesť dostala na kolená a na ďalšiu som už rodila hlavičku, teda babätko sa rodilo uplne samé, ja som ani nepotlačila. Nato muž privolal lekárku a tá ledva stihla chytiť telíčko a náš maličký bol na svete. Všehovšudy pätnásť minúť intenzívnych sťahov a pôrod na štyroch vo vode:-) a bez poranení a šitia. Doteraz sa náš malý rád kúpe:-) a myslím,že mu to ostane. Aj keď to bol trocha neštandardný pôrod, spomínam naň s láskou a lekárka zhodnotila, že tretie môžem rodiť už aj doma.
To hlavné pre mňa z kurzu bolo to, že som sa dozvedela, ako vlastne prirodzený pôrod vyzerá a aký môže byť jednoduchý a krásny a tak som vlastne aj porodila.

Dominika

 

S manželom už máme za sebou kurz hypnopôrodu, a veľmi sme si to užili. A preto sám pripája pár slov…

Ako muž som si skutočne kurz užil…Vecné a korektné informácie podané bez zbytočností a pretvárky. Maximálne kvitujem otvorenosť a energiu lektorky, ktorá pomenovala aj tie najintímnejšie veci tak, ako sú. 

Práve tento kurz vnímam ako možnosť, kde rodičia môžu skutočne pochopiť aj iné možnosti príchodu na svet ich potomstva. Následne je to na nich. Avšak po tomto kurze už nikto nemôže argumentovať, že nemal informácie.

Ďakujem za seba ako aj za všetkých ostatným, ktorým dávate túto úžasnú možnosť radostného a šťastného príchodu malých človiečikov na svet.

ĎAKUJEM

Rasťo a Monika

 

Ahojte,
veeeľmi pekne vám chce poďakovať, že som mohla porodiť našu Adelku po sekcii prirodzene 😀 

Poučená z prvého pôrodu , kedy som bola v nemocnici veľmi skoro a keďže som vedela, že po sekcií ma budú v nemocnici viac sledovať, som ponechávala odchod z domu až na vlastný vnútorný pocit.
Kontrakcie mi začali v utorok večer, poobede som bola ešte na poradni, stále otvorená na 3,50 cm. Celú noc som počúvala relaxácie, spala som veľmi málo, predstavovala som si ružu ako sa lupeň po lupeni otvára.
Kontrakcie mi pokračovali počas celej stredy, ale dokázala som navariť, napiecť, vyvešať prádlo, pri sedení na fitlopte ešte pracovať na PC. Vyslovene som si užívala možnosť ísť kedykoľvek na wc, do sprchy, dať si horúcu vaňu, dokonca si pospať 😉 

K večeru boli kontrakcie intenzívne a skracovali sa intervaly, pomáhali mi polohy hlavne na štyroch a v drepe. Volala som s pôrodníkom, ktorý mal v tú noc v nemocnici službu, to ma psychicky ukľudnilo, že je tam a nemusím ho ťahať v noci z postele. Po polnoci som zobudila manžela, že ideme. Najprv nechápal, že kam  🙂 ešte z auta som posielala lekárovi smsku.
O 01,15 hod ma Tomáš odprevadil až k dverám pôrodnice na 9 poschodí v ružinove, kontrakcie som mala každé 3-4 minúty. Personál o mne vedel, na základe sK večeru boli kontrakcie intenzívne a skracovali sa intervaly, pomáhali mi polohy hlavne na štyroch a v drepe. Volala som s pôrodníkom, ktorý mal v tú noc v nemocnici službu, to ma psychicky ukľudnilo, že je tam a nemusím ho ťahať v noci z postele. Po polnoci som zobudila manžela, že ideme. Najprv nechápal, že kam  🙂 ešte z auta som posielala lekárovi smsku.
O 01,15 hod ma Tomáš odprevadil až k dverám pôrodnice na 9 poschodí v ružinove, kontrakcie som mala každé 3-4 minúty. Personál o mne vedel, na msky, mali úplne prázdnu pôrodnicu, nikde nikoho.
Samozrejme hneď natočiť monitor, to som zvládla ležiac na boku, sestrička veľmi príjemná. Prišiel lekár, vyšetril – otvorená na 9 cm a o chvíľu rodíme. Prišla iná lekárka a veľa vecí sa vypytovala a to bol moment, kedy by som tam naozaj niekoho potrebovala na tieto odpovede.
Ale ja som sa nenechala rozhodiť, počúvala som stále MP3 prehrávač a hlavne dýchala.
Personál ma nechal samú predýchavať kontrakcie, až keď ma počuli ako sa zvukovo prejavujem (nekričala som len pri výdychu som stonala), tak sa ma prišla sestrička spýtať, čo cítim.
Neviem koľko času ubehlo ale po troch veľmi silných kontrakciách prišiel opäť lekár a poprosil ma, aby som sa otočila a vyšetril ma. Na otočenie som potrebovala veeľa času, ale nesúril ma.
Neviem posúdiť, či tým vyšetrením alebo mi samovoľne praskla voda. Bola som už na 10 cm otvorená, začali okolo mňa znášať veci, lebo ma nechceli už presúvať na pôrodnú sálu. Posteľ, na ktorej som ležala, napolohovali, nohy som mala dole len zapreté, rukami som sa mohla držať a zaprieť sa.
Začala som mať silnú potrebu tlačiť, prišla kontrakcia, tlačila som a dýchala. Na štvrtú kontrakciu sa Adelka narodila, presne o 02,40 hod miery : 3390 gr a 48cm. Dali mi ju hneď na brucho a nechali chvíľku dotepať pupočník.
A ten pocit, toľko endorfínov, vysmiata ako slniečko, ja som narástla na dva metre, cítila som sa neskutočne silná a pritom fyzicky príjemne unavená.
Placenta zo mňa vypadla (nemusela som ju tlačiť), trošku som sa natrhla, ale šitie som nevnímala, lebo som si užívala Adelku a jej prisatie sa na oba prsníky.
Mala som šťastie na príjemný personál, neskutočnú sestričku z novorodeneckého, ktorá nám nechala s Adelkou hneď po pôrode veľa spoločného času, zobrala ju len na chvíľu preč a potom sa len chodila pozerať ako saje.

Lekár mi zagratuloval k pôrodu, že nečakal, že to pôjde tak rýchlo a hlavne, že som si skoro celý pôrod prežila ja sama doma.
Ešte raz veeeľka vďaka , som nesmierne rada, že som sa dozvedela o hypnopôrode, že som bola na kurze a mohla si pôrod užiť, spríjemniť a mať pozitívne spomienky  😀 
Sašena

Ahojte Mirka a Silvi,

chcela by som sa s vami podelit o svoj porodny pribeh 🙂

Minuly pondelok na obed som mala nastupit do Kochu na pozorovanie. Vy ste mi poradili par prirodzenych sposobov na vyvolanie prirodzeneho porodu – skusila som vsetko, ale nic nezabralo a ako sa blizil vikend, poriadne som nervoznela, lebo som sa chcela vyhnut hospitalizacii na pozorovanie.

Tak som nakoniec volala este v sobotu Eve, ako sa pripady KP riesia v Hainburgu – uvazovala som, ze mozno na poslednu chvilu by som rodila predsa len tam. Eva ma dost upokojila a pytala sa, co vsetko som uz vyskusala na vyvolanie porodu a specialne sa pytala na kokteil. A ona na to, ze ma vraj este lepsi recept. Nadiktovala mi ho, a tak som si ho v nedelu vecer uvarila a v pondelok o 2:00 rano zacali prve kontrakcie – aj to som dost vahala, ci to su naozaj kontrakcie, lebo nebolo to skoro vobec bolestive, a boli od zaciatku kazde 3 minuty, co sa mi nechcelo verit. Po hodine a pol som si napustila vanu, aby som zistila ci to nahodou nie su poslickovia, lenze kontrakcie pokracovali a do pol hodiny mi odtiekla plodova voda.

Okamzite som budila priatela, ze ideme do porodnice, a zaroven som volala lekarke, ze sme na ceste. Sama bola mierne skepticka, ze po dvoch hodinach sa uz hrniem do nemocnice, ale povedala, ze startuje aj ona. O stvrtej sme teda vyrazali z domu, okolo 4:45 sme boli v Kochu, spisala papierovacky a to uz dorazila aj lekarka. Pozrela ma a prekvapivo zistila, ze som uz otvorena na 6-7 cm. Dali ma este na monitor, kym sa otvorim cela, ale po 15 minutach prisli uz dost silne tlaky a hned sa islo na salu. O 6:00 sme boli na sále a o 6:55 bola mala na svete – koncom panvovym a prirodzene.

Ja som prestastna, ze sa porod nemusel vyvolavat umelo a hlavne, ze to nebol cisarsky rez. Mala mala pri porode 3160g a 50 cm, zdrava ako buk 🙂

Mala som krasny, rychly a bezproblemovy porod, az tomu sama nemozem uverit….akosi som cakala, ze to cele bude komplikovanejsie a hlavne by ma nikdy nenapadlo, ze to prebehne tak rychlo.
A vam, Silvi a Mirka, dakujem este raz velmi pekne za skvely kurz a nahravky, ktore tiez dost pomohli, ako aj za vase rady na poslednu chvilu 🙂

Prajem vam vsetko dobre, a pevne verim, ze sa este na nejakom kurze stretneme.

Lucia

Ahote, 

tak uz mame aj my nasu princeznu doma 🙂

Vsetko bolo presne tak, ako som chcela a som za to som vdacna.
Od prichodu do Hainburgu, po moment, kedy som ju drzala v naruci presli 2,5 hodiny, co bolo super a na pocudovanie zo 4 cm na 10 cm som bola za hodinku otvorena.

Eva nesklamala a viedla ma porodom uplne neuveritelne.
Prvy krat som zazila tlak babatka v porodnych cestach a tiez porod bez nastrihu 🙂 – Eva masirovala a chránila hradzu,  ani oxytocin na placentu sa nekonal. Nechali dotepat pupocnik, mala bola na mne asi 1,5 hod – neviem -cas som nevnimala – mala som ju zabalenu v uteraku celu noc.

Stale nemozem uverit ze je Miska tu, je uplne skvela 🙂

Dakujem za podporu a za to, ze som dostala kontakt na Evu. Ze som pri vas ziskala istotu, ze veci mozem ovplyvnit.

Stanka

­­­­­Ahojte:) V prvom rade som vdacna kamoske co vyhladala Vas a Vase kurzy na nete a povedala „to si nesmies nechat ujst“. A v druhom rade dakujem Vam. Teda hlavne Silvii. Vikend, aj ked bol teply, bol pre mna absolutne zasadny. Stale nie som rozhodnuta, kt. porodnici budem doverovat a zverime sa jej, ale minimalne som zacala opat rozmyslat nad porodom v tom zmysle, kde to bude najlepsie pre moje dieta a pre mna. Netreba mi ruzove steny nadstandardnej izby, kde pristup ludi k mamam a detom je viac nez alarmujuci. Takze dakujem za to ze ste ma dostali z mojej lenivej pohodlnej zony,ze ved porodit sa da hocikde len aby to bolo blizko.(co som si doteraz myslela)Spravim pre svoje dieta maximum a ak to je iba 45 min cesta do Stiavnice tak idem do toho. To bolo prve zasadne co si z kurzu odnasam. Druhe, ale dolezitejsie ze som sa na porod tesila ale teraz som nadsena a neviem sa toho dockat.:)Vdaka Vam Silviinym zazracnym slovam, skusenostiam, jej osobnosti. Verim, ze osveta hypnoporodu pojde Slovenskom ako nakazliva vlna:)a vsetky zeny budu vyzadovat nic viac ako prirodzeny sposob narodenia svojich deti a ze sa system zmeni v dohladnej dobe. Ja budem urcite sirit myslienku hypnoporodu dalej kedze po skvelom vikende uz toho viem nemalo viacej. Dakujem za linky, kontakt na lekarov. Dakujem za vsetko.

Monika 

 

Tehulkovanie u mna skoncilo trochu predcasne:) dna 28.5. sa o 15.35 narodila nasa Natalia a ja som najstastnejsia na svete:))

Nakolko som podla posledneho vysetrenia mala menej plodovej vody, tak si ma uz u Kocha nechali na pozorovanie.  Absolvovali sme vysetrenia a ja som sa na porod este necitila, stale som dufala, ze nas pustia domov, ale nestalo sa. Velmi mi pocas tohto obdobia pomahali relaxacie, a vedomie, ze vsetko dobre dopadne, mi pomahali cele to zvladnut. Personal bol velmi mily a cely cas sa o mna ukazkovo staral aj moj lekar.

Na naliehanie lekarov sme nakoniec privolili na spustenie porodu. Cely cas som medzitym skusala techniky, aby sa to spustilo prirodzene.  K porodu som si vyziadala Dr. Ondackovu, cely cas som si pustala relaxacie plus robila cviky, co si nam naposledy ukazala a nebyt toho, ze ma vkuse davali na monitor, asi ani neviem, ze rodim:)  Dr. Ondackova navrhovala prepichnut plodove blany, ale bola velmi mila, videla, ze mam snahu o prirodzeny porod a dala mi cas, aby som si to premyslela. Nasledoval zaber ako z filmu, lebo kym som sa s muzom dohadovala, ze si  nic prepichnut nedam, spustila sa mi plodova voda sama, rovno na chodbe pred navstevami:) Potom nas uz odviedli na salu, kde som zo 4 cm pocuvajuc 3.2.1 uplne uvolnena porodila a dokonca mi to aj casovo vyslo na slova : priviedla si na svet novy zivot, mala bola uz na svete.

Bonding bol 2 hodky, malu mi hneď dali:) Ondackova sa má opýtala, akú polohu dáme, ale šlo to tak rýchlo, ze som vôbec nerozmýšľala a ostala v takom polosede, polopodrepe do tlačenia mi nik nehovoril:) PA akurát povedala, ze to bol pôrod na 1 s* a ze načo by mi aj bola epidurálka:)

Ďakujeme za úžasný kurz Hypnoporodu, podporu i laktačný kurz.

Lívia

Dakujeme krasne za skvely kurz. Cely bol velmi, velmi pozitivny, prirodzeny a som presvedcena, ze aj uzitocny. Po kurze sme boli obaja taki nadseni, ze sme mali chut ist od vas priamo do porodnice:) To sme naozaj necakali. Ako bonus nas kurz priblizil nielen k babatku, ale aj k sebe navzajom. Kurz budeme vsetkym nastavajucim rodicom vrelo odporucat. Babatka, ba aj porodu, sa uz nevieme dockat. Este raz dakujeme a urcite sa este vidime. Olinka & Mišo

Môj hypnopôrod 🙂

Veľmi rada som si počas tehotenstva čítala pôrodné príbehy, nesmierne ma povzbudzovali v tom, že aj ja to „dám“. Teraz je rad na mne, síce až po piatich mesiacoch som sa k tomu odhodlala, ale predsa 🙂

Hlienová zátka mi odtiekla vo štvrtok a kontrakcie mi začali v noci z piatka na sobotu. Ako prvorodička som spočiatku nevedela dobre rozlíšiť, či ide o „poslíčkov“ alebo či už reálne začal pôrod. Kontrakcie nemali žiadne pravidelné intervaly. Predýchavaním sa to dalo zvládnuť, ale stupňovala sa mi bolesť v oblasti krížov. Manžel vytiahol takú veľkú hrejivú náplasť, ktorú mi prilepil na kríže, čo mi čiastočne uľavilo od bolesti. Dával mi masáže, čo mi tiež pomáhalo. Najlepšie mi bolo na posteli, kde som si púšťala relaxácie a sústreďovala som sa na predýchavanie a meranie času kontrakcií. Ani po teplej vani som nemala jasno v tom, či naozaj už rodím, kontrakcie sa nejako nemenili. Moja mama už vedela, že pôrod môže nastať každým dňom (pracuje ako zdravotná sestra v gynekologickej ambulancii), takže ma kontrolovala každý deň cez telefón, čo nové. Keď mi volala v sobotu doobeda, že ako sa mám, tak som jej opísala, čo sa deje a ona, že prečo nejdem už do nemocnice, že veď rodím, že či chcem porodiť doma J No tak ma vystrašila, že sme s manželom vyrazili do nemocnice okolo pol druhej aspoň zistiť, že nakoľko som otvorená.

Do nemocnice to trvá autom cca 5 minút, takže nebol problém sa vrátiť späť, keby bolo treba. V nemocnici mi urobili CTG, ktoré bolo v poriadku. Pôrodná asistentka vyšetrením zistila, že som na 5 cm otvorená a navrhla nám, že môžeme ostať. Padlo rozhodnutie, že už ostanem v nemocnici, myslela som, že to pôjde rýchlo. Manžel sa ešte odbehol domov naobedovať a potom bol už stále pri mne, neuveriteľne ma podporoval počas celého pôrodu.

Mali sme k dispozícii pôrodnú sálu iba pre seba, chodila nás iba kontrolovať pôrodná asistentka – na brucho mi prikladala prístroj na meranie oziev srdca dieťaťa. Využila som aj pôrodnú vaňu v otváracej fáze na uvoľnenie, čo bolo super. Išli sme už do finále, bola som otvorená na 9 cm. Pôvodne som chcela pôrod do vody, ale nakoniec som sa rozhodla, že ostanem „na suchu“.

Praskla mi plodová voda a čoskoro som pocítila, že mám potrebu tlačiť. V tejto fáze to bolo dosť divoké, to som už nevedela kontrolovať moje telo, moje telo išlo samo. Hľadala som si vhodnú polohu – na pôrodnej stoličke mi bolo veľmi nepohodlne, ďalšia poloha na kolenách opretá o pôrodné kreslo mi tiež veľmi nevyhovovala. Navrhli mi ľahnúť si na bok na zem a v tejto polohe som ostala, až kým nebolo vidno hlavičku. Chcela som dieťa vydýchať, čo som si aj nacvičovala v tehotenstve, ale nakoniec mi moje telo hovorilo, že mám tlačiť. Bola som akoby v tranze, vtiahnutá do „hlavného deja“. Nemám predstavu ako dlho trvalo, kým som malého vytlačila. V závere som kľačala na kolenách zavesená na manželovi, ktorý ma povzbudzoval. Neviem, koľko zatlačení bolo ešte treba, ale ostala som hrozne prekvapená, keď mi pôrodná asistentka už malého podávala, nevedela som, kedy sa to stalo, že už zo mňa „vypadol“. Narodil sa o 21:18 hod.

Keďže som rodila v rakúskej nemocnici, nebol žiadny problém s bondingom, ktorý sme si s manželom obaja užili. Neuveriteľný pocit J Adamko chvíľu plakal, spracovával zážitok z pôrodu. Malému sme pomohli prisať sa a krásne sa kojil. Apgar skóre mal 9/10/10.

Pôrod placenty bol veľmi jednoduchý, pôrodná asistentka mi hovorí, aby som zakašľala, čo som urobila a placenta vyšla von.

Pupočník prestrihovala pôrodná asistentka asi po dvoch hodinách od pôrodu. Následne sme dali malého odmerať, odvážiť a obliecť. Vo všetkých našich požiadavkách ohľadne pôrodu nám v nemocnici bez problémov vyhoveli, takže som bola viac než spokojná. Celý pôrod bol prirodzený bez akýchkoľvek medicínskych zásahov. Katka

Môj pribeh hypnoporodu je trosku iny, je zo statnej nemocnice, kde maju rocne do 3000 porodov a predsa je krasny….Rodila som vo Fakultnej nemocnici v Nitre a bola som si plne vedoma nedostatkov a nie takeho priazniveho prostredia od A po Z, aky by si hypno a aj kazdy iny porod zasluzil. Na druhej strane je to pribeh prirodzeneho porodu a odhodlania, ze aj v nasej statnej nemocnici sa to da uvedomujuc si svoje prava a davajuc ich najavo.

Moj syncek ma uz 6 tyzdnov, vypytal sa na svet trosku skor ale v termine v 38 tt. a to tak, ze mi zacala odtekat plodova voda. Nie naraz, ale postupne. Najskor z nedele na pondelok nadranom v intervaloch asi po 2 hodinach som sa 3 x prezliekla do ineho pyzama….(este som si nebola ista, ze to je plod. voda). V ten pondelok som teda ostala doma oddychovat a cakala co bude dalej. Dalej sa nedialo nic, uz ani kvapka. 

Pokracovanie prislo v utorok vecer o 18 hod., kedy mi zacala opat, ale pomaly a nepretrzite odtekat plodova voda. Stale celu noc aj rano. Nestresovala som, vedela som ze mam cas…no na stredu som bola rano dohodnuta na beznu poradnu, tak som sla. A tusila som, ze si ma uz budu chciet nechat tam, preto som mala so sebou aj zbalene veci. Sestricka na poradni mi urobila test Jarisovym roztokom a hned ma poslala na vysetrenie uz rovno na prijem…. moj doktor na ambulancii vtedy nebol.

Bola som prijata asi okolo 9 hod rano. Podpisala som ich Informovany suhlas s tym, ze som tam pripisala – plati s mojim informovaným suhlasom po porade s Gabikou J. zo Ženskych kruhov, na co som prijimajuceho lekara aj upozornila a povedala som mu, ze som posielala svoj suhlas aj na riaditelstvo. Bol ticho, ale konzultoval so mnou aj klystir, ci chcem aj atb. (kvoli odtekaniu tej plod.vody a riziku infekcie). Atb som odmietla, tak zobral krv na crp, ze potom uvidime. Crp bolo negativne, tak som atb. nechcela a ani po uplynuti myslim dalsich 6 hodin som ziadne nedostala.

Dohodnuty porodnik nakoniec v ten den nemohol, a rodila ma sluzbukonajuca mlada lekarka. Rozdiel vsak nevnimam ziadny, az na to, ze s nim som bola dohodnuta, ze aspon v polohe na boku mozem rodit, no ona (zrejme nedostatok skusenosti) mi to neumoznila, hoci ma to tak prirodzene nutkalo na bok, porodila som v polosede so zdvihnutym chrbatom.

Po prijati som sa presunula na hromadnu izbu pre rodicky (tzv. vzdycharen) a ocakavala naozaj s usmevom kontrakcie. Bola tam jedna rodicka, ticha nenapadna…Kontrakcie zacali az okolo 15 hod. a samovolne. Pisem muzovi, ze kontrakcie su konecne tu huraaa. Na vzdycharni som bola od 14 hodiny sama, na usiach takmer stale relaxacie z kurzu hypnoporod, takze som sa snazila byt max. uvolnena. Musim povedat, ze to naozaj malo svoj vyznam, relaxacie a aj vedomie vsetkeho o com sme na kurze hovorili….vedomie, ze zena je na porod stvorena, dava novy zivot a sebe novy rozmer …. Ani neviem ako sa kontrakcie stupnovali, bola som vo svojom svete vln a sumenia, otvarajuceho sa kvetu a stacania kolieska hlasitosti z 10 na 1, co mi pri tych silnejsich kontrakciach velmi dobre fungovalo…. vobec som nepozerala na cas aka je ich intenzita. Vyrusit ma prisla sem tam sestra s CTG a sem tam lekarka s vysetrenim. Asi okolo 19 hod lekarka navrhla tiez po konzultacii so mnou dva cipky a po asi hodine a pol Nospu na uvolnenie branky (hlavicka tlacila na pevnu branku) s tym, ze pojdem do sprchy a potom zavolam manzelovi kedy moze prist. V sprche ma samovolne chytilo dychanie nadol a tlaky nadol, co som si uvedomila po chvili, ze aha uz je tu asi zaver…Po sprche ma vysetrili ale ledva som uz odtial zavesená na nizsej lekarke dosla oproti na porodny sal a o 5 min. bol maly Lukas Jozef vonku. Sama som sa pozerala ako zo mna vyletel a fakt som bola plna energie. A ani po 2 hodinach sa mi na izbe spat nechcelo… Zaver bol teda fakt rychly, manzel nestihol dobehnut ani na salu. Pani doktorka nechala dotepat pupocnik… a maleho som mala na sebe – hned po prestrihnuti pupocnika na par minut a po osetreni (cca 5min.) na cele 2 hodiny, co je este v Nitre dost v plienkach. Prikryli ho mojim uterakom a dekou, ktoru nahriali aj s ciapockou a samozrejme nam dali podpisat papier na ich ochranu. Celkovo musim povedat, ze vsetci, co so mnou prisli do styku v ramci porodu a sestonedelia so mnou konzultovali jednotlivé kroky a zasahy, co bolo super. Urcite odporucam takyto postup aj dalsim maminam aj ked maju na stranke hodnotenia nemocnic napisane, ze porodne plany neprijimaju.

Ale doba ide dalej a podla mna si museli byt vedomi mojich prav, ked konzultovali ….takze cim viac nas bude tym lepsie. Nech neberu automaticky kazdu ako pacientku, ale zenu, ktora tam prisla s doverou normalne porodit. Janka

Ahoj, dakujem za super vikend, som plna energie, zrelaxovana a hlavne sa tesim na porod a na to, ako si maleho prvy krat prilozim na brusko:-) kurz budem urcite odporucat, citila som sa prijemne a som obohatena o vela novych a uzitocnych info…super, ze sme dostali ku kurzu letaciky, kde si mozem este raz vsetko zopakovat. V neposlednom rade chvalim lektorku, ktora mala temu zvladnutu na 150% 🙂  a dokazala po cely cas udrzat prijemnu armosferu. budem sa snazit co najviac relaxovat pripravovat sa na ten den D. este raz dakujem, Barbora

Ono to funguje! alebo Druhý krát to môže byť aj inak!

  Federika je naša druhá dcéra. Príbeh jej pôrodu začina pôrodom tej prvej. Prvá, Kristína, sa narodila v auguste 2012 a už vtedy sme s manželom vedeli, že chceme pre naše deti iné pôrodne zážitky a výchovu, ako je u nás bežný štandard. Aj preto sme začali už vtedy hľadať miesto, kde by som mohla porodiť podľa našich predstáv. Vybrali sme Štiavnicu, kde so mnou pán primár ochotne prediskutoval pôrodný plán a až na oxytocín na pôrod placenty, sme sa zhodli a malo nám byť umožnené, všetko o čo sme mali záujem (voľný pohyb, prispôsobená poloha, dotepanie pupočníka, bonding, bez nástrihu, žiadne lieky).

Realita však bola úplne iná. Pri CTG som musela ležať na boku, dostala som klistír a žiletku z 84teho nech sa pekne vyholím. Neskôr mi zakázali byť na štyroch na zemi a odporučili už iba pôrodné kreslo, vodu mi praskli, keď pôrod nepostupoval, pichli mi umelý oxytocín, hrádzu mi nastrihli, kritizovali ma za to ako zle tlačím a na finále si mi primár lahol na brucho. Keď bola Kristína vonku, hneď som na nich všetkých (a bolo ich tam zrazu ako maku) kričala, nech mi ju dajú. „Nie je na tom dobre!” Pupočník teda odstrihli hneď, zobrali ju a vrátili mi ju až za 10 minút, vyšetrenú, vykúpanú a zabalenú v perinke. Až z prepúšťacej správy sme sa dozvedeli, že už prvé apgar skóre mala 10/10. Takže argument, že na tom nie je tak dobre, bol iba prostriedok ako ma umlčať.

Keď som otehotnela po druhý krát, hneď od začiatku som vedela, že tentokrát budem musieť zapracovať predovšetkým na sebe a byť naozaj pripravená.

Začali sme výberom miesta, kde mi bude dovolené rodiť prirodzene a kde nebudeme musieť bojovať s personálom. Pokračovali sme kurzom Hypnopôrodu, ktorý nás iba utvrdil vo všetkých presvedčeniach a dal mi do ruky nástroje, ako byť na pôrod naozaj pripravená.

Pôrodný plán som si spísala a tentokrát som nedokázala ani len na papier priznať nejaké iné alternatívy, ako prirodzený pôrod. Nešlo mi napísať ani jednu formulku typu „v prípade nežiaducích okolnosti, súhlasím s….“. Na krátkom stretnutí s Evou Bauer sme do plánu len tak nakukli, ale nebolo potrebné ho detailne preberať. Ona nám rozumela aj bez papierov.

Fede si nakoniec vybrala krásny dátum 25.2.2015. V stredu ráno, po nepokojnej noci, kedy som si už nevedela nájsť žiadnu pohodlnú polohu, som vstala tesne pred 6tou, že idem na WC a zacitila som ako mi odišlo trochu vody. Potom začali kontrakcie v spodnej časti brucha. Ešte som sa raz posnažila nájsť si polohu na gauči, nech si ešte oddýchnem, však som skoro nespala, ale už som si nevedela ani len sadnúť. Zobudila som manžela a napustila si teplú vanu. Vo vani som mala kontrakcie pomaly každé 2-3 minúty, až sa mi nechcelo veriť, že to môže ísť hneď tak rýchlo.

Dúfam, že nikdy nezabudnem na tú scénku, keď sa zobudila Kristínka. Prišla do kúpelne, vypýtala sa na WC a kým tam sedela, pri svetle sviečok sme riešili prečo je vlastne maminka naložená vo vani hneď ráno a čo sa to deje s bábätkom v brušku. Rodinná pohoda.

Potom sme zavolali mojich rodičov a začali baliť. Ja som bola celú dobu na lopte, v dobrej nálade som inštruovala všetkých navôkol, čo zabaliť, čo ešte pripraviť a vyriešiť – predsa len nás trochu Fede prekvapila. Vždy keď prišla kontrakcia celá som vypla. Ovisla som ako panáčik, hlboko dýchala a potichúčku si hovorila „ooooopen, oooopen“. Hneď ako sťah prešiel, opať som bola naštartovaná a pri plnom vedomí sa vedela venovať okoliu. Môj otec na mňa neveriacky pozeral. „To môže vyzerať aj takto? Si si istá, že rodíš?“ Búrala som jeho mylné, vystresovanými, ukričanými filmovými scénami potvrdené predstavy o priebehu pôrodu. S Evou sme sa dohodli, že prídeme okolo 9tej do Hainburgu. S Kristínkou sme sa rozlučili, že si pekne užije doobedie s dedom a babkou a keď sa zobudí z poobedného spánku, všetci prídu do nemocnice a maminka už nebude mať veľké bruško, ale Federiku v náručí.

Vydali sme sa na cestu. Manžel tašky a ja loptu v ruke. Už na chodbe pri výťahu som si musela pri kontrakcii na ňu sadnúť a v klude rozdýchať. A tak to bolo aj vo výťahu, niekoľko krát v garáži, pred nemocnicou, na chodbe,… Eva nás privítala a zaviedla do pôrodnej miestnosti s vaňou. Spýtala sa ma, či mi môže spraviť CTG, tak som súhlasila, ale iba tak, že ostanem na lopte. Ona si zatial išla vybaviť nejake papiere. Sedela som na lopte, rozprávala a vtipkovala som s manželom, CTG sa načítavalo, prihovárala som sa Federike a pri každej ďalšej kontrakcii som sa opäť jednoducho vypla. Podchvíľou sa mi z očí rinuly slzy. Čisté šťastie, pokoj a očakávanie. Kontrakcie som vôbec nevnímala ako bolesť. Každá jedna nás posunula o niečo bližšie k prvému stretnutiu tvárou v tvár. A po každej pokojne predýchanej kontrakcii ma zavalil pocit hrdosti a šťastia. Ono to funguje! Moje telo je naozaj múdre.

Okolo 10tej som si vypýtala vaňu. Prvý krát ma Eva skontrolovala hmatom vo vani. Bola som otvorená na 8Federika cm. Ešte zopár predýchaných sťahov a vraj keď to tak budem cítiť môžem začať tlačiť. Eva sa mi prihovárala kludným tichým hlasom, zaťiaľ čo mi zozadu masírovala kríže a hrádzu. Vtedy sa ma na chvíľu zmocnil strach. Mala som pocit, že kontrakcie ešte viem predýchať, ale zároveň som miestami mala chuť tlačiť. Začala som sa ľutovať a opäť raz som sa chcela spoliehať na okolie, keď som sa Evy spýtala, koľko krát ešte? Neviem, čo mi presne povedala, ale rýchlo som sa zresetovala. Dva krát som tak naozaj zatlačila, bez kriku, bez dychu, hrádza pálila a Federika bola na svete. Eva mi vraví: „Chyť si ju.“ Nikdy nezabudnem na ten pohľad, keď sa mi v zakalenej vode zjavilo to malé teličko, čo som si sama podobrala a zobrala na hruď…. štastie. Bolo 10:41, necelých 5 hodín od momentu, čo som si uvedomila, že to asi bude dnes. Tak ako som si to celé tehotenstvo predstavovala. Nechcela som superrýchly pôrod, že si ho ani nestihnem uvedomiť a užiť.

image-2Ešte chvíľu sme si tak hoveli vo vani, mazlavé, voňavé spokojné babätko a ja, s tatom v objatí. Potom sa ma Eva spýtala, či chcem aj placentu porodiť do vody. Rozhodla som sa vyjsť von. Ešte stále spojené, pupočník tepal, v ruke som to citíla. Prešla som tie 3 kroky na postel. Vtedy už prítomný doktor, slovák, chytil do ruky injekciu, že mi ide dať umelý oxytocín. Tak som mu len s úsmevom povedala, že netreba, už ide kontrakcia a placentu vytlačím. Oxytocín mi v tých chvílach musel ísť ušami 🙂 A tak aj bolo. Placentu nám zabalili a teraz je u svokrovcov v mrazáku, čaka na svoj deň, keď ju vrátime prírode a zakopeme ju niekde veľmi hlboko.

Šitie som nepotrebovala, tak nás pekne nechali na izbe a mohli sme sa v kľude mojkať, spoznávať a oznamovať novinu svetu :). Miery sme sa dozvedeli až oveľa neskôr, keď Federike spravili základne vyšetrenia za prítomnosti manžela. Mala presných 3600g. Naozaj ma počúvala 🙂

Teraz ma Federika týždeň a vlastne ešte neplakala. Ja som spomalila a naplno si užívam svoju novú rodinu.

Obrovská vďaka patrí samozrejme Eve Bauer. Je to výnimočná žena, no myslím, že je škoda, že je u nás povýšená na niečo ako legendu. Išlo by to aj na Slovensku. Veď je to tak jednoduché, stačí trochu citu, nechať svoje ego doma a veriť žene, ktorá rodí, že pozná svoje telo najlepšie a vie čo potrebuje.

Ďakujem aj Silvii Kuzmovej z hypno-porod.sk za príjemne strávený vikend pri kurze Hypnopôrodu, ktorý ako som spomínala nás utvrdil vo všetkých presvedčeniach a veľmi silno naštartoval moju psychickú prípravu na pôrod. Prajem Silvii aj Mirke Peťkovej z hypno-porod.sk aby ich táto práca naďalej napĺňala a tešila. Je to cesta, ako zlepšiť náš svet k lepšiemu 🙂

No a v neposlednej rade chcem touto cestou poďakovať aj Silvii Galátovej z mamila.sk, za informácie počas semináru o dojčení, ktorý som absolvovala ako bonus ku kuzu hypnopôrodu. Išla som tam s nulovými očakávaniami, s predstavou, že sa toho asi nového veľa nedozviem, kedže som už mala „oddojčené“ dva roky. Ako veľmi som sa mýlila. Myslím, že Fede je taká spokojná a úžasná aj vďaka informáciam zo semináru, ktoré teraz naplno využvam. Dojčím často, v polohe, ktorú som predtým nepoznala a všetko funguje bezpolestne tak, ako to má byť. Takže vďaka za to, čo v mamila.sk robíte.

Prajem všetkým ženám, aby sa spoznali natoľko, že uvidia a nebudú spochybňovať svoju obrovskú silu a schopnosť prinášať nový život na tento svet bezpolestne, pokojne a s láskou.

Monika

Popri novych povinnostiach som sa konecne dostala k tomu napisat aj moj porodny pribeh ako som slubila. Spolu s manzelom sme sa zhodli, ze to pre nas oboch bol ten najsilnejsi zazitok, aky sme doteraz zazili a asi tyzden po porode sme si povedali, ze skoda ze je to uz za nami …kludne este parkrat .

Maly Matko sa narodil krasnym prirodzenym porodom podla mna najma vdaka vasmu kurzu. 

Maťko

Maťko

Ze sa asi nieco deje som si zacala uvedomovat okolo 11:00 pri zehleni no nebola som si ista, nakolko poslickovia chodili uz asi 2 tyzdne. Tak som si lahla do postele a pustila relaxaciu a skusala pocitat. No nie vsetky sa mi podarilo zachytit nakolko som nevedela presne povedat ci to je ono alebo nie . Tak sme si aj s manzelom povedali ze ideme teda vyskusat vanu ci tie stahy prestanu alebo nie…a neprestali , naopak zintenzivnili sa takze sme vedeli ze je to tu (bola som 38+5). Napisali sme našej pani doktorke a dohodli sme sa ze este ostaneme doma a budeme si kazdu cca hodinku pisat ako to pokracuje. Po vani, kde kontrakcie boli uz kazdych 4-5 minut, som si este chvilu polezala v posteli a tam sa to trochu spomalilo, no voda mi robila strasne dobre, tak sme isli naspät ale uz len do sprchy. Okolo stvrtej poobede uz boli kontrakcie dost intenzivne a tak sme sa rozhodli ist do porodnice.

Pani doktorka nas cakala a pri vstupnej prehliadne sme mali uz krasnych 6 cm takze rovno na cakacku a na monitor. Ten sme po dohode so sestrickou absolvovali v stoji opreta o postel a cele to trvalo tak 20 minut. Potom som sa vyzliekla a rovno na fitloptu pod sprchu . Tam sme skackali spolu s manzelom a spievali sme (teda v mojom pripade hmmmmkali) na IMT Smile . Asi po hodine od prichodu ma lekarka zase skontrolovala a mali sme uz krasnych 8-9 cm (bez prasknutej vody zatial). Tu chcem podakovat pani doktorke ze ona sama ma poslala spat skackat na fitloptu, vobec neprisiel navrh na prasknutie vody. Takze spat do sprchy a dalsia polhodina skackania a spievania …nedalo mi relaxovat. Maly zacal byt dost nedobytny a citila som ako je uz nizko a tlačí sa von. Ked som to povedala doktorke tak ma skontrolovala a boli sme uz na 10 cm, no voda este stale neodtiekla, tak po dohode sme sa rozhodli ju prasknut. Po odteceni vody bol maly na svete do 10 minut

Maleho som hned dostala na prsia a tak sme boli spolu asi pol hodinku.

Prve vysetrenie absolvoval na mne, potom ho zobrali na prevazenie a meranie aj spolu s manzelom a priniesli ho spat a zase prilozili….odvtedy sme spolu az doteraz.
Osobne si myslim ze to vsetko, ako nas porod prebiehal bolo vdaka vasmu kurzu a vrelo ho odporucam vsetkym mojim tehotnym kamaratkam. Kurz mi pomohol s celou pripravou a s pozitivnym pohladom na porod a mozem povedat, ze relaxacie mi pomahaju este aj teraz, aby som sa rychlo uvolnila a napriklad rychlo zaspala, ked vstavam k malemu .

Takze este raz dakujem. Martina

Môj pôrod bol tak rýchly, že mám pocit, akoby som ho ani nemala ešte za sebou. Manžel hovoril, že ešte mu ani motor v aute nevychladol a naša Emily bola na svete 🙂  

Emily

Emily

Keď sme išli s manželom do pôrodnice v Breclavi, ja som ani nevedela, či tie kŕče, ktoré mám sú ozaj už kontrakcie alebo len poslíčkovia, povedali sme si s manželom, že radšej ideme do pôrodnice, nech nám potvrdia falošný poplach a môžem kľudne spať, že sa nič nedeje. Cestou do Breclavi však tie kŕče už boli silnejšie a silnejšie, tak som si povedala, že to asi budú ozaj už tie kontrakcie, tak som sa snažila predýchať ich, nebolo to nič hrozné, manžel prihrial stoličku, na ktorej som sedela, že nech mi je teplejšie. Keď som prišla do pôrodnice, lekárka mi povedala, že som otvorená na 8 cm, čo ma veľmi prekvapilo a bolo mi jasné, že tak toto falošný poplach nie je, že idem maličkú porodiť.

Zobrali ma na pôrodnú sálu, bolo okolo 21.00 a maličká vyšla von 21.36.

Nemali žiaden problém s tým, aby bolo bábätko na mne po dobu, ktorú požadujem, keď som čítala pôrodný plán doktorovi, tak mi povedal: bábätko môžeme vyšetrovať aj na brušku otecka, keď chcete. Dali mi ho ihneď na bruško, bolo na mne hodinu a potom sa ma spýtali, čo ho môžu vyšetriť, tak som súhlasila a potom mi ho vrátili.

Bola som prekvapená, že vlastne odkedy som si uvedomila, že idem rodiť prešlo len niekoľko minút a malá bola na svete. Všetci mi totiž hovorili vrátane hematologičky, že prvorodička rodí tak 12 hodín, ja som si bola vedomá, že rodím ozaj len v minútach. Jemnú bolesť som cítila posledných 15 minút, o 2 hodiny po pôrode som už chodila a v noci som sa s maličkou prechádzala, lebo sa jej to tak páči.

V Breclavi nemali problém s mojím pôrodným plánom, akurát mi hovorili, že viacej bodov som ani nestihla, keďže som prišla už otvorená na 8 cm, nebolo čas na trávenie času vo vani, relaxovanie a podobne.

Myslím, že ak by som nebola na kurze hypnopôrodu, prišla by som do pôrodnice vystrašená a iba  Boh vie, koľko by som sa trápila na pôrodnej sále, ako dlho by som sa otvárala a či by som sa vôbec otvorila a podobne, mama mala veľmi ťažký pôrod, viac ako poldňový, tak pôrod bol pre mňa strašiak, počúvanie nahrávok : dúhová relaxácia, nahrávky od Mirky ma strachu zbavili, jednoducho sa mi dostal do podvedomia rýchly pôrod a bol ozaj rýchly. Ja stále aj pracujem – na dohodu 10 hod týždenne a v práci mali problém uveriť, že ja som ešte 16.30. pripravila úhrady miezd a že v ten istý deň som 21.36 už mala odrodené.

Ešte raz ďakujeme, za všetko, čo sme sa dozvedeli na hypnopôrode, ten kurz úplne zmenil môj pohľad na pôrod

Simona

Zacalo sa to na novy rok rano o 5h. Mala som poslickov. Pokracovala som v spani. Asi o pol 8 sa to zintenzivnelo, stale som oddychovala. Potom mi zacali nastupovat pravidelne- nepravidelne vlny,ktore som si predstavovala ze budu menej intenzivne,teda aspon na zaciatku. Snazila som sa relaxovat medzi nimi. Vlny boli hned na zaciatku raz kazdych 5 min, 3, 8 alebo 6 minut. Dlzka bola tiez velmi nepravidelna – 20,30 no max 45 sekund. Ani po kupeli sa to nestalo pravidelnym. Velmi skoro ma to nutilo dychat do bruska. Podla mna som to velmi nevedela, aj ked som to doma cvicila. Cely den to bolo take neiste, az nakoniec sme vyrazili do nemocnice. Zo Senca do Breclavi sme odchadzali  o 17:10. Ked sme prechadzali Bratislavou, praskla mi plodova voda. Celou cestou som si opakovala frazy z nahravky o porode a afirmaciach, ze vsetko dobre dopadne a bude to prirodzeny porod. O 18:20 sme dorazili do nemocnice, este stale som si nebola 100% ista, ze fakt rodim a ci som dostatocne otvorena. Ked ma prijimali, zacalo ma to nutit na tlacenie, pozreli ma a povedali, ze uz idem tlacit. Na oblecenie porodnej hypno kosielky a rozoberanie porodneho planu nebol cas, ale zakladne body (kostrc volna, bez nastrihu, dotepanie pupocnika, bonding) sme si povedali v priebehu. Instruovali ma tlacit, skusala som to predychat, manzel ma cely cas hladkal a upokojoval. Mala som pocit, ze to tlacenim urychlim, tak som par krat (manzel hovori, ze iba 4x) zatlacila a o 18:46 bol maly vonku, mal omotany pupocnik okolo krku. Pani doktorka ho sikovne uvolnila. Nechali ho dotepat, mazel ho skontroloval, ze naozaj uz netepe a potom ho prestrihol. Potom mi maleho dali na hrud – koza na kozu na vyse 2h. Sestricka poznamenala, ze je to kludne miminko :-). Len na chvilu mi ho vzali na vazenie, meranie a umytie cistou vodou, manzel bol cely cas s nim. Porod prebehol prirodzene bez nastrihu. Vdaka hypnoporodu sme to zvladli velmi dobre a vsetko dopadlo najlepsie ako len mohlo. Po asi dvoch hodinach som musela ist na toaletu. Medzitym si manzel polozil dieta na holu hrud a zakryl znova cervenym uterakom. Marcel ostal aj vdaka tomu cely cas pokojny.

Este raz dakujem za vsetko a tvoju pomoc.

S pozdravom Mirka

Moj hypno-pribeh 🙂

V den predpokladaneho terminu porodu mi zacali kontrakcie po tom, ako sme si sli lahnut o 22 hod. Citila som ich ako jemne vlny, ktore prichadzali kazdych cca 20 minut. Lezala som uvolnena na lavom boku, pustila som si mp3 -najradsej som mala afirmacie s relaxacnou hudbou a pokojne som dychala,.

Okolo 2 rano som sa zobudila na to, ze ma oblial studeny pot a ze mi je strasna zima. Sla som si obliect sveter a zupan a presunula som sa zo spalne do obyvacky. Tam som si sadla na fit loptu, ale hned som z nej zliezla, lebo mi na nej nebolo vobec prijemne. Vlny prichadzali castejsie, asi kazdych 6-7 minut, najlepsie som ich zvladala poleziacky (lavy bok) resp.na styroch so sklonenou hlavou.

Okolo 3:30 som zavolala zazmluvnenej porodnicke a dohodli sme sa, ze o hodinu sa stretneme v porodnici. Okolo 4 som zobudila priatela a poslala som ho vyvencit psika. Kym sa vratil, vlny zosilneli a trvali dlhsie, bolo ich narocnejsie zvladat. Predstavovala som si vlny, na ktorych surfuje nase babatko.

Pomahalo mi opriet sa o zarubnu dveri a asi najpohodlnejsie mi bolo posediacky na toalete, s hlavou opretou o male umyvadlo 🙂 Zrazu som zacitila zvlastny pocit, uvedomila som si, ze ja uz vlastne tlacim 🙂 Neslo mi to do hlavy, lebo som ratala, ze prva doba porodna u prvorodiciek trva 10-12 hodin a ja som bola iba 5 hodin po prvych naznakoch kontrakcii… Tak som sa hodila na styri, aby som to spomalila a povedala som priatelovi, aby zavolal porodnicke, ze som na styroch a uz tlacim 🙂

Porodnicka mu povedala, aby ma urychlene dostal do porodnice. Tlaky na mna prichadzali v intervaloch, medzi ktorymi som sa dokazala obliect a vybehnut do auta – hodila som sa na zadne sedadlo, na styri. Vtedy som si pomyslela, ze uz chapem zeny, ktore rodia doma – nemusia sa nikam trepat do nemocnice 🙂

Okolo 4:40 sme dorazili do porodnice, kde ma uz cakala doktorka. Sli sme do ordinacie, aby skontrolovala, na kolko som otvorena. V tom na mna zas prisli tlaky, tak som sa v ordinacii hodila zas na styri a predychala to. Doktorka mi povedala, ze som uplne otvorena a ideme hned roditJ

Tak sme vybehli na 1.poschodie do porodnej saly, ja iba v svetriku a ponozkach – v tych som bola po cely cas, nebol cas sa prezliectJ. Tam mi hlavna sestra kazala vyliezt na postel a lahnut si na chrbat. Ja som jej s kludom odpovedala, ze ja na chrbat nejdem. Porodnicka mi povedala, nech sa dam do polohy, na ktoru sa citim. Tak som si lahla zas na lavy bok, sestra prilozila monitor na moje brucho.

Potom to uz slo rychlo. Medzi kontrakciami sa ma doktorka pytala, ci citim bolest. Nechapavo som na nu pozrela, lebo som citila iba nutkanie tlacit a medzi tym nic. Tak ticho poznamenala, ze mam asi vysoky prah bolesti podla toho, co videla na monitore.

Nasa Laura prisla na svet o 5:08, po 20 minutach na sale, a 3 zatlaceniach, bez nastrihu a bez akychkolvek poraneni. Po porode som sa citila byt oddychnuta a plna energie.

Som nesmierne stastna, ze som mala krasny, bezbolestny porod bez akychkolvek umelych zasahov. Po cely cas som bola kludna, zrelaxovana. Je neuveritelne, aka sila je v nasej psychike. Mirka, dakujem 🙂  Katka

Ahoj Mirka a pozdravujem aj všetkých, ktorí patria k hypnopôrodnému tímu:)

Chcem sa poďakovať za Tvoj kurz, na ktorom som bola ešte v máji…Píšem až teraz, hoci sa náš Samko narodil už 27.9. Dnes má teda 6 týždňov a aj vďaka úžasným relaxáciám od teba sa môžeme doma tešiť zo spokojného bábatka a s radosťou spomínať na pôrod.

Narodil sa v Kyjove, po hodine pravidelných 5 min. kontrakcií sme sa vydali na cestu, bola načasovaná parádne – vypočula som práve dúhovú relax. a ocean solo a boli sme v porodnici. Každú kontrakciu som si užívala ako ma posúvala k babatku, bola to pre mna len úžasná sila…Po 2 a pol hodine po príchode do nemocnice bol Samko na svete, hoci záverečná fáza nebola celkom podľa mojich predstáv /poloha a tlačenie/, vynahradil mi to čas, ktorí sme nerušene trávili s babatkom holým na brušku:)))) Po pôrode som sa veľmi rýchlo zotavila…kojenie nám funguje hneď od začiatku…a nemám pocit, že pôrod je niečo, čo zásadne mení vzťah k dieťatku, ale že je to jeho plynulé pokračovanie…čo viac si možno pri pôrode priať?

Ešte raz veľká vďaka za Tvoju prácu a prajem Mirka veeeeľa úspechov a splnených prianí v živote… Zuzka

Náš príbeh sa začína mojim prvým pôrodom v popradskej nemocnici v júli r. 2011. Klasický priebeh – podanie oxytocínu , tlačenie na brucho, nástrih, odlúčenie synčeka… Mnohé z nás to poznajú. Ja som sa preto rozhodla, že druhýkrát chcem určite rodiť úplne inak. Vďaka FB som sa dočítala o Hypnopôrode a zúčastnila sa kurzu, ktorý viedla Silvia. V novembri 2014 som porodila druhého synčeka v pôrodnici na Antolskej, pri pôrode ma sprevádzala Silvia, za čo jej som a budem vždy vďačná. 12 dní pred termínom pôrodu mi večer o 21:30 hod. odtiekla plodová voda. Kontrakcie ktoré začali hodinu po odtečení vody som predýchavala s pomocou nahrávok relaxácii doma, až kým neboli také intenzívne a časté, ako mi povedala Silvia. Do pôrodnice sme vyrazili až niečo pred 3:00 hod. ráno. V aute som ešte volala doktorke, ktorá mala prísť k pôrodu s tým, že už sme na ceste. Nebyť toho, že upozornila kolegov, aby ma čakali pri vchode do nemocnice, asi porodím na nemocničnej chodbe… Našťastie stihli sme prísť na pôrodnícke oddelenie, kde ma ešte stihli vyšetriť a hneď ma brali na pôrodnú sálu, kde som o 3:28 hod. ráno porodila svojho druhého synčeka. Hneď po narodení mi ho položili na brucho, pupočnú šnúru neprestrihli hneď, ale nenechali ani úplne dotepať, samozrejme, vzali ho na pár minút preč na vyšetrenie a zabaleného mi ho priniesli. Aj keď som si mala tlačiť na brucho kvôli zavinutiu maternice, na brucho som si položila jeho nahého a umožnila mu dojčiť sa z jedného aj druhého prsníka, oba krásne chytil a dojčil sa. Odvtedy som ho mala stále pri sebe, dokonca sme na izbe spali spolu. Nehovorím, že pôrod prebehol úplne bez bolestí (veď ktorá z nás by sa vedela uvoľniť v aute uháňajúcom do pôrodnice na poslednú chvíľu? 🙂 ) ani že bol jeho priebeh 100%tný. Viem ale, že bol úplne prirodzený, presne taký, ako som ho chcela. Za to patrí moja vďaka v prvom rade Silvii, personálu nemocnice a v neposlednom rade manželovi. Ktovie, možno na tretí pokus to zvládneme ešte lepšie, aj keď budeme pravdepodobne zase rodiť u nás doma, na Slovensku. Aj tu sa dá porodiť krásne 🙂 ak natrafíte na personál naklonený prirodzeným pôrodom. Verím, že to za pár rokov bude ešte lepšie.

Ahojte,

tak už to mám za sebou aj ja – 12. septembra sa nám narodila dcérka Nela 🙂 Niekedy mi je až ľúto, že si nemôžem tento pôrod zopakovať, tak som si ho užila.

Po príchode do Hainburgu o 7:00 ráno nás už naša pôrodná asistentka Eva usmiato čaká. CTG ukazuje, že malá je v poriadku, a mne kontrakcie prestávajú. Dobrá správa je, že niečo sa určite rozbieha, keďže som na 3 cm otvorená. Eva nám povie, že kľudne môžeme ísť ešte domov, pretože to môže trvať pár hodín, alebo aj deň kým sa to pohne ďalej. Sme plne zbalení, čo sa týka techník hypnopôrodu 🙂 (v taške reproduktory, v mobile hudba a relaxácie, vankúše, karimatka, priateľ pripravený masírovať), ale rozhodneme sa ísť domov, keďže to máme len 15 minút autom. Ja ešte volám kamarátke a dohadujem si s ňou akupunktúru na urýchlenie pôrodu.

Našťastie (!) sa pred odjazdom zastavíme naraňajkovať v nemocničnom bufete – tam mi po pár sústach zrazu začnú silné sťahy, prichádzajúce každé dve minúty. Je niečo po 8 hodine ráno. Odchod domov zavrhujeme, pretože pri sťahoch neviem sedieť, musím len stáť. Volám Eve, že ostávame. Tak sa Eva otáča a vracia sa tiež späť do nemocnice 🙂

Kým čakáme na chodbe na Evu, sťahy sú stále silnejšie, musím stáť, prechádzať sa, alebo opierať o stenu a krútiť panvou. Snažím sa dýchať zhlboka do brucha a uvoľniť sa, ale je to ťažké. Priateľ mi pripomína, že sa mám usmievať a naozaj to pomáha (toto sme si nacvičili už pred pôrodom – zistila som, že každá bolesť sa lepšie zvláda s úsmevom, aj keď umelým). Eva je zachvíľu opäť prinás, napája ma na CTG, ja si ľahám na bok, prikrývam sa dekou, uvoľňujem a hneď mi je lepšie. Vyšetrenie ukazuje, že som otvorená už na 5 cm. Vyzerá to tak, že v nemocnici už ostaneme 🙂

Priateľ zatiaľ vybieha vyriešiť organizačné veci s ďalšou hebamme, zatiaľ čo ja sa bavím s Evou, či chcem ísť do vane a pod., a snažím sa predychávať sťahy. Je to ale čoraz ťažšie, nedokážem už dýchať zhlboka do brucha, Eva mi pripomína, že sa musím o to snažiť, aby malo dieťa dostatok kyslíku. Ja jej na to zrazu, že mám potrebu tlačiť…Eva sa zarazí, pretože od vyšetrenia kde som bola otvorená na 5cm ubehlo len možno 20-30 minút, ale vyšetrí ma pre istotu zase, a neverí…som úplne otvorená a pri ďalšej kontrakcii cíti hlavičku tlačiť sa dole! Potom už ide všetko rýchlo 🙂 Obe sme stále v „civile“, len sa pretočím na druhý bok, Eva ešte vraví: „To sú tie hypnopôrody :)“ a pri ďalšej kontrakcii už tlačím a mimo kontrakcií sa snažím dýchať (na predychávanie smerom dole moje telo chuť nemá, takže ho počúvam). Priateľ vbieha dovnútra, opýtať sa, čo chcem na večeru a tiež neverí, že už priamo rodíme.

Prichádza ešte mladá lekárka, ale len stojí pri nás a nezasahuje. Hlavička sa posúva von krásne rýchlo. Cítim tlak ale nie bolesť. Možno 3-4 kontrakcie, moje zatlačenia a malá je vonku! Malý ružový balíček, ktorý si hneď trochu aj zakričí, ale následne sa na mne upokojuje. Hneď mi ju prikladajú na hruď (možno i vďaka tomu placenta vychádza sama, len 6 minút po pôrode), kde ju aj vyšetria, pupočník necháme dotepať a o cca 20 minút ju Eva v tej istej miestnosti odváži, zmeria (3320 g a 48 cm) a vracia mi ju. Takto, koža na kožu sme stále, aj pri prevoze na family izbu, kde nás nechajú všetkých troch nerušene spolu. Až do nasledujúceho rána, kedy sa bábätká berú na krátke váženie a meranie teploty. Nela je od začiatku prevažne pokojné a spokojné bábätko, s pohodovým pôrodom a Apgarom 10 sa jej ani nečudujeme 🙂

Stále nemôžeme uveriť tomu, aký rýchly spád môj pôrod nabral, o 8:00 sme ešte raňajkovali v bufete, o 9:36 už bola naša malá Nela na svete. Rýchlo a hladko, bez použitia akýchkoľvek medikamentov, bez nastrihnutia či natrhnutia hrádze. Ja som už v ten deň chodila a na druhý deň sa cítila akoby som ani nerodila 🙂 Som si istá, že práve predpôrodný tréning pomohol a teraz už nahlas hovorím to, v čo som pred pôrodom dúfala, ale veľa lekárov, priateľov a známych si myslelo svoje. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku, aj prvorodička môže porodiť rýchlo, bez medikamentov a zranení.

Relaxácie, uvoľnenie sa, naozajstné tešenie sa na pôrod už od začiatku tehotenstva, žiaden strach a nepripúšťanie si komplikácií, príjemné a kľudné prostredie počas pôrodu…

Dúfam tiež, že keď budem rodiť druhý krát, už nebudem musieť odbiehať za hranice, ale že podmienky sa zmenia i u nás a bude to podobné.

Ďakujem vám, že mi kurz hypnopôrodu rozšíril obzory, a posilnil vedomie, že rodiť sa dá prirodzene a že pôrod naozaj môže byť krásnym zážitkom. Teraz to už rozhlasujem aj ja, všetkým ktorí sa ma pýtajú, aký bol pôrod a či sa cítim už v poriadku 😀 (áno, už na druhý deň som mala pocit, že som ani nerodila a mohla si to zopakovať znovu)

Želám veľa úspechov v rozširovaní počtu spokojných hypnomamičiek 🙂

Katka

Ahoj Mirka a Silvinka

Tak kedze uz mame maleho synceka doma, napisem par riadkov o tom ako to cele prebiehalo…

Po prvom porode som sa velmi bala toho druheho, ktory ma cakal. Nahodou som sa vsak dostala prave k Vasemu kurzu a ani som si nestihla uvedomit ako krasne a plynulo sa moje nastavenie a postoj zacali menit. Zrazu som sa zacala tesit na porod, uzivat si tehotenstvo, tesit sa na babatko a bola neuveritelne pozitivne nastavena. Samozrejme raz za cas sa tam nasla nejaka obava, strach, ktory vyplaval z nicoho nic na povrch, no citila som, ze ak sa budem vsetkemu poriadne venovat a nenecham len tak nieco zahrabat pod koberec, tak sa mi to moze podarit a mozem prezit krasny a plnohodnotny porod. Teraz uz mozem povedat, ze sa mi to podarilo :)))

Priala som si uplne naturalny porod. Na porod som sa pripravovala este aj s pomocou homeopatik, ktore mi predpisala moja osobna homeopaticka, a vdaka celej tej pripave, som mala uplne prirodzeny, pomerne rychly a naozaj krasny porod 🙂 Teraz priamo k tomu dnu D.

Okolo 10 vecer som zacala citit prve kontrakcie. Kontrakcie boli celkom silne uz od zaciatku, islo to vsetko velmi rychlo…Pocuvala som relaxacie a afirmacie a citila som ako sa moje telo uplne uvolnuje….dychala som cely cas relaxacnym dychom a bolo mi pri nom najlepsie….partner si zatial spravil veceru, trosku si aj pospal :)) a ja som zatial celkom uspesne relaxovala aj ked s pomerne castymi a intenzivnymi stahmi.

Povedala som si, ze ostanem doma co najdlhsie a nespravim rovnaku chybu ako pri prvom porode, ze hned po prvych pravidelnych kontrakciach utekam do nemocnice. A tak som cakala. Porodna asistentka mi predtym povedala, ze budem vediet, ked je cas ist do porodnice, tak som to moc neriesila. Nechala som to volne plynut. Vsetko som krasne zvladala, zostavala som uvolnena, nepanikarila som, predychavala som kontrakcie stale relaxacnym dychom…

Ked sme prisli do nemocnice, oproti nam uz isla nasa uzasna porodna asistentka, ktoru ked som zbadala, tak sa mi nejako ulavilo, vedela som, ze v nej budem mat podporu. Povedala, ze ma vysetri a uvidime, na com sme….no a boli sme na tom tak, ze povedala, ze uz som skoro v zavere a ze staci par krat potlacit a baby je out. Tak som ju posluchla, neviem ci by som to zvladla vydychat, ale bolo mi to uplne jedno…kricala som, vrcala som, bolo to naozaj velmi zivocisne 🙂 otocila som sa na bok zdvihla nohu a s druhou konktrakciou bola hlavicka vonku…citila som ako je to dole cele plne a roztvorene, vedela som, ze malicky uz je na polceste, partner ma medzitym ukludnoval, aby som sa zrelaxovala, nesla do krcu a len s dychom zatlacila :)…nakoniec som ho posluchla a malicky bol vonku. Z povodne planovaneho porodu do vody, ostalo nic 🙂 voda sa stihla napustit do 5 cm, takze vana sa nekonala.

Maly sa narodil v priebehu par minut od prichodu na izbu…cely porod od prvej kontrakcie trval asi 4,5 hodiny, co je pre mna stale uzasne prekvapenie, kedze moj prvy porod bol 25 hodin.

Malickeho mi prilozili na telo, na ten pocit som cakala naozaj s nazhavenim a bolo to krasne. U prveho sa mi to bohuzial nepodarilo, tak teraz som to uzivala o to silnejsie a radostnejsie. Cely cas som sa smiala a dakovala, ze sa to vsetko takto krasne podarilo, bola som ako na drogach…bola to naozaj cista radost, citit tych par kil na svojej hrudi, pretoze tam bolo presne to jedine miesto, kam ten maly cloviecik patril. Pupocnik medzitym dopulzoval, otecko odstrihol a malicky zacal sam bez mojej pomoci dychat. Bol uplne kludny, vobec neplakal, len si nas tak pomaly obzeral a natahoval rucicku po mojom prse. Bol to neuveritelne silny zazitok.  Placenta vysla asi po par minutach, par krat som zatlacila a bola vonku. Az potom dobehol doktor s oxitocinom v ruke :)), ze ideme rodit placentu, no nastastie uz nemal do coho zasahovat, vsetko bolo uz ukoncene a krasne. Mala som ho polozeneho na sebe, prikryvala uterakom a nikomu by som ho v tej chvili nedala. Bola som plna euforie a tento pocit nadalej trva aj par dni po porode :). aj mama mi povedala, ze som po porode nejako opeknela :), no to je predsa jasne, ked clovek dostanete taku mega davku endorfinov:))). V ten den ziaden iny porod nemali, tak sme ostali na izbe az do vecera, partner si pospal, odisiel vybavit nejake formality a ja som bola plna energie, nemala som skoro vobec potrebu spat. Citila som sa silna, nic ma nikde nebolelo, ziaden nastrih, vsetko tak ako ma byt 🙂 malicky si prijemne odfukoval vedla mna na posteli a ja som sa citila skvelo :)). Cele to bolo uzasne, stale sa usmievam, ked na to spominam. Myslim, ze tak by to malo byt vzdy.

Ked sa rozsirili informacie o narodeni malickeho cez Facebook, kazda druha zena mi priala rychle zotavenie. Nevedela som to pochopit, ake zotavenie? z coho? ved ja som nikdy predtym necitila viac sily ako teraz….Vtedy som mala chut vykricat, ze ved nie je sa z coho zotavovat, ze porod je predsa uzasny a skor je treba si ten pocit v sebe co najdlhsie uchovat. Bohuzial na svk, je to zatial tak… no verim, ze pre dalsie babatko uz nebudem musiet utekat za hranice, aby som mohla mat opat tak silny, pozitivny a naplnujuci zazitok…

Tak baby, nakoniec to nebolo par riadkov, no je to tak silny zazitok, ze sa to proste pisalo uplne same :))

Drzim palce a verim, ze sa coskoro stretneme a budem sa Vam moct osobne podakovat 🙂

Katka s rodinkou 🙂

Preji krásný den celému skvelému týmu Hypnoporodu 🙂

Budu mluvit za nás oba s manzelem. Moc dekujeme za nádherný kurz, který jsme si s Vámi prozili tento víkend. Bylo to neco jedinecného, krásného, dojemného.. 

Manzel na kurz odjízdel s tím, ze to delá kvuli me, ze o tom úplne presvedcený není.. Po kurzu (tedy uz v prubehu kurzu) mluvil úplne jinak, ted je presvedcený o tom, ze udelal moc dobre, ze jel se mnou a ze spolu nasemu synovi umozníme ten nejkrásnejsí vstup do zivota. Myslím, ze se prohloubil díky Vasemu kurzu i vztah mezi námi, a i jeho vztah k nasemu detátku.

Nyní nás ceká jeste pár mesícu (i kdyz asi rychle utecou), nez se nás syn narodí, které chceme s manzelem vyuzít k co nejlepsí príprave na porod. Uz dnes jsem poslouchala Vámi poslané relaxace a afirmace (moc dekujeme!!!) 

Jeste jednou Vám vsem dekujeme za to, jak skvele deláte svojí práci a pomáháte takto rodinám prozít krásné tehotenství a porod, jsme Vám moc vdecní! 

S pozdravem, at se Vám darí, Martina a Lubo (a Matej) K.

Velmi som rada, ze sme boli na Tvojom kurze, mne to zmenilo vnimanie o 180°, bola som fakt nadsena, pozitivne naladena, kazdy den som si naplno uzila a vobec som sa nebala porodu. Predtym som nadsene rozpravala historky o nasich dovolenkach, teraz kazdemu rozpravam o mojom porode:-) a vsetci neveriacky krutia hlavami 🙂 Mirka, este raz dakujem za to, co robis. Robis to perfektne a uz vela maminiek si pozitivne ovplyvnila. Mna urcite a ja sa zas snazim pozitivne vplyvat na tehulky v mojom okoli. Moja porodnicka tiez poznamenala, ze by chcela mat taky porod ako som mala ja:) to hovori za vsetko..Katka H. Bratislava

Ahoj Mirka,

tak som si konecne nasla trosku casu a sadla si ku kompu. Rada by som sa podelila o svoj zazitok z Hypnoporodu.

Tvoj kurz som absolvovala v maji. Velmi som sa na porod tesila a bola som presvedcena, ze sa mi splni sen a ja porodim krasne a zdrave babatko tak, ako som si to vzdy predstavovala. Islo o moj druhy porod a velmi som si zelala, aby bol iny ako ten prvy.

A SPLNILO SA MI TO 🙂

Ten den D prisiel 11.7. len par dni po „oficialnom termine“ ked uz som pocitovala natlak okolia. Cely den bol skvely, uzivala som si ho s mojim starsim 2rocnym syncekom.

O 23:45 som sa zobudila spotena na pravidelne, po 5 minutach opakujuce sa velmi mierne stahy. Sla som do obyvacky,prechadzala sa hore dole a rozmyslala, ci by som nemala zavolat uz dulu a PA. Nakoniec som si este oddychla a okolo jednej zavolala obe, ze uz to asi zacalo 🙂 Obe povedali, ze sadaju do auta a idu ku mne. Manzela so syncekom som nechala spat. Ked prisla PA, skontrolovala ma a zistila, ze som otvorena na 2 prsty. Ze je vsetko vporiadku a porod sa pomaly rozbieha. Napustila som si vanu a relaxovala. Vo vani uz boli stahy kazde 3 minuty,ale stale sa mi zdali velmi mierne 🙂 Asi okolo tretej ma PA zas skontrolovala, bola som otvorena na 3 cm. Babatko sa nikam neponahlalo,mne bolo prijemne, vyuzivala som pokojne dychanie. Nasla som si vybornu polohu. Sadla som si na zem, nohy vystrete, oprela som sa o postel, hlavu spustila na za mnou naskladane vankuse a pocuvala som duhovu relaxaciu. Zrazu som si uvedomila, ze sa stahy zintenzivnili a ja som plynule presla do hlbokeho dychania. Stale som si opakovala slova „ako handrova babika“. Vtom som si uvedomila pocit, ako by sa pauzy medzi jednotlivymi stahmi predlzovali. Trosku som sa zlakla, ci sa porod nezastavuje, ale ked som si merala prestavky na hodinkach, zistila som, ze su stale kazde 3 minuty ako predtym.Bol to neskutocny pocit. Uvedomila som si, ze som tak zrelaxovana, ze mam pocit ako by boli tie pauzy medzi stahmi 10 minutove 🙂 Ked stahy zas zintenzivneli, lahla som si na lavy bok a pomaly dychala. Dula bola pri mne a hladila ma jemne po ruke. V tom sa vo dverach objavil moj manzel, nakukol a odisiel.Nechcel rusit. Ja som vtedy ale velmi zatuzila po jeho pritomnosti. Dula to akoby vycitila a spytala sa ma, ci by som chcela,aby ho zavolala. Ked prisiel a nasal tu pokojnu atmosferu, ktora v izbe bola(mala som pustenu relaxacnu hudbu) pritisol sa ku mne a ja som citila jeho slzy na svojom krku. Vstala som a zavesila sa na neho. Bozkaval ma, objimal, sepkal mi do ucha ako velmi ma miluje. 

Zrazu prisli siiiiiiiiiiiiilne tlaky. Ale naozaj len tlaky, a ja som uz citila, ze dychanie prechadza do tlacenia. do 10 minut bol syncek vonku. Vraj isiel na „supermana“ 😀 Zrazu som mala ten maly krasny uzlicek na bruchu. Vykaslal hlieny, mrmcal, ale vobec neplakal. Zacal sa posuvat nozickami ku mne, ale mala som kratky pupocnik, tak sa vyssie chudacik nemohol dostat 🙂 Aby sa mohol prisat, zvolila som prestrihnutie pupocnika po asi 15 minutach. Krasne sa pricucol a pil a pil. A ja bez nastrihu len s malym poanenim, ktore nebolo ani potrebne sit som sa citila uzasne. Dosiel manzel aj so starsim syncekom a vsetci sme si uzivali jeden druheho. Do hodiny a pol som porodila placentu, sla sa osprchovat, synceka mal na rukach zatial manzel. Potom sme si ho obliekli a vratili sa do postele. 

Ked som sa potom o celom priebehu porodu rozpravala s mojou dulou, vravela, ze je velka skoda, ze to nik nenatacal, pretoze taky krasny porod ona este nezazila. Ze som bola tak zrelaxovana, ze az nemala chut ma rusit svojou pritomnostou 🙂

Tak to je moj krasny porodny pribeh, ktory by som mohla nazvat aj: „Ako mi laska skratila dobu porodu“ 🙂

Mirka, som velmi rada, ze som tvoj kurz Hypnoporodu objavila. Odporucam ho odvtedy kazdej kamaratke. Aj ty mas zasluhu na tom, ze som svoje babatko mohla priviest na svet v laske a pokoji a za to si zasluzis este jedno velke DAKUJEM! M.

Ďakujeme za pekný víkend. Týmto kurzom sa ešte viac zosilnela radosť na naše dieťatko, dalo nám to veľa, takže ešte raz Ti patrí uprímná vďaka. Človek sa cíti na kurzoch naozaj príjmne…Majka S. Bratislava

‚Môj pôrod bol zazitok, na ktory budem rada spominat.
Nieco podobne ako Magdalénka opisovala, aj mne to išlo veľmi rýchlo. Robila som to tak, ako mi priroda hovorila, ale vsetko v klude a pokoji, so sebavedomim. Porod od silných stahov trval sest hodin, ked sme prisli do nemocnice, tak za dve hodinky bola na svete, bolo to neuveritelne rychle. Co som si vsimla, ze akonahle sme len vyskusali hypnoporodne metody ako relaxacia, meditacia, vsetko sa niekolkonasobne zrychlilo a umocnilo.

Dnes mi moja porodná asistentka, ktorá mi pomáhala s pôrodom povedala, že takýto pôrod je pre ňu dar, že všetko som robila sama, ona sa len pozerala, dohodli sme sa, že aj nabudúce. Presne to, čo sa vlastne písalo aj v knihe hypnopôrodu, že k takýmto pôrodom by vstavali pôrodníci hoc aj každý deň. 

Pomaly zacinam spracovavat ten zazitok porodu a som z neho nadsena. Inak Linuska je presne ten typ hypnoporodneho dietata, pokojne, cely den ju nepocut (samozrejme, ze sa jej vsetky potreby snazim splnit este predtym, ako zacnu byt pre nu akutne). Jasne, ze za to moze aj moje naladenie pocas celeho tehotenstva. A velmi som sa do Linusky zalubila, to je uzasne na tom porode, ze ziadna postporodna depka.‘Monika, Linuška a Robi, Bratislava

Kurz Hypnopôrodu – čakala som, ze bude viac o meditovani a tychto „duchovnych“ veciach, takze ma velmi prijemne prekvapilo, ze to nebolo len o tomto, ale ze tam bol kopec zaujimavych informacii (o oxytocine a pod.). napriklad moj manzel je z lekarskej rodiny, takze on skutocne nie je zastancom alternativnej mediciny a pod., ale aj on bol tymito vecami prijemne prekvapeny a presvedceny a zhodli sme sa, ze ich „aplikujeme“ na nasu porodnicku. Čo sa tyka Teba ako skolitelky, opat, bol to dojem oboch, ze si clovek na svojom mieste, velmi vidno, ze Ta bavi to, co robis, takze my sme z teba mali velmi fajn pocit, nebolo tam nic, co by som vytkla, aj sa nam pacilo miesto, kde sa to konalo. z desiatich bodov by som dala desat. Kristínka D. Bratislava

Ahoj Mirka, rada som sa zučastnila tvojho hypnokurzu a stravila prijemny vikend. Ten čas naozaj velmi rychlo prešiel, asi tym že bolo fajn. Budem sa snažit v den D vyuzit co najviac toho co si nas naučila, verim v silu mysle, a v afirmacie a som presvedcena ze vsetko bude fajn, rychlo a nezabudutelne. Som pozitivna voci vsetkemu co nas caka, mna aj nasho drobca. Dakujem este raz za super vikend. Burbuque K. Bratislava

Tak uz mame nas poklad doma aj my. Matisek sa narodil 28.9. o 22.15 h (3350 kg a 50 cm). Na pôrod som sa velmi tesila, s kludom a pokojom prezivala a krasne predychavala kontrakcie.

Mirka, dakujem moc za kurz a vsetky rady. Mnohe z nich som vyuzila a na porod som sa naozaj tesila. Bola som velmi kludna a stale som si opakovala moju formulku – lahky, plynuly a prirodzeny porod. Kontrakcie som zvladala myslim uplne v pohode, predychavala. Odporucam tiez dulu pri porode. So mnou bola Gabika, ktora mi velmi pomohla nielen masazami, ale aj psychickou podporou a pri uzvazovani dalsieho priebehu porodu. 

Som tiez rada, ze sme si zvolili porodnicu v Breclavi. Doktorka (slovenka), porodne asistentky a ostatni boli velmi mili, ustretovi, respektovali nase priania a vsetko s nami trpezlivo a vopred prediskutovali. Marcelka Š., Bratislava

Ahoj Miruska, tak konecne som sa dostala k tomu ti napisat, vsetko je teraz take nove, trochu chaoticke, prve babo, este neviem poriadne co a ako … chcem ti napisat, aky bol porod, malinka mi tu visi na prse a relaxuje s comfort zone music..

Takze k porodu, potom co mi odtiekla voda, sa mi krcok otvaral ale pomaly, este o 9 vecer bol stale iba na 2 cm, pozreli mi ho, lebo ja uz som myslela ze musi byt aspon na 20 cm. takze 2cm ale ze bol uplne ztenseny a makky. kontrakcie som mala snad kazde 3 minuty, asi po hodine (ale vtedy som ani cas nevnimala) som citila, ze mala sa už tlacila von a ja taka ani obraz ani zvuk som horko tazko zazvonila ze uz rodim. zobrali ma teda na porodnu salu ale hovorili ze to este nebude, ze pred chvilou som bola otvorena na 2 cm, tak ma dali na monitor a nechali ma tam.

Tam mi bolo dobre, samej, v takom pritmi, lezala som ako som chcela, a ked sa vratili pozret ma tak teda zistili ze uz naozaj rodim, sama, a boli hrozne prekvapene. To som uz pouzivala porodne dychanie a bola som taka uvolnena ze som bola totalne mimo, nic ma nebolelo, bolo to celkom prijemne a take silne a zaujimave. proste som vedela co mam robit, to dychanie vlastne tlaci babo von s pomocou maternice alebo maternica s pomocou dychania a vsetkych tych panvovych svalov, vsetko to bolo pekne v harmonii, nic mi nemuseli hovorit, teda ja som ich ani nebola schopna pocuvat, islo to samo.. malinka isla von hlavickou a rucickou, tak som ju uz drzala za ruku jak sa rodila. za 20 minut bolo hotovo, midwife (pôrodná asistentka) musela volat priatelovi lebo ja som nebola schopna a on este dobehol na konci a prestrihol pupočník. Poslali ho predtym domov asi o 9 ze to tak skoro nebude, ze mozno az rano, ale o 10:30 bolo po vsetkom. ani som sa neroztrhla, ani ma nemuseli strihat, malinka ani neplakala…

Mirka je to fakt silny zazitok, nikdy na to nezabudnem, ani nechcem zabudnut, dakujem ti za pripravu a za pomoc, tolkym si nam pomohla aby to bolo fakt pekne, normalne a take magicke..
Stale nemozem verit ze mam doma noveho cloviecika co zo mna vysiel, teraz mrauci zo spanku jak male maciatko a stale ju musim bozkavat a vonat a pozerat na nu..

Mirka maj sa krasne a opatruj sa, ked este niekedy budem rodit tak urcite v tvojom centre prirodzeneho porodu. Lucka O., Írsko

Kurz bol pre mňa veľmi príjemný, dozvedela som sa nové veci, spoznala skvelých ľudí. Po jeho ukončení som bola presvedčená, že pôrod pôjde rýchlo a hladko. A tak aj bolo. Naplnil ma veľkou dávkou pozitívnej energie. Sila myšlienok je veľmi dôležitá, ak človek verí v niečo, tak sa mu to splní presne podľa jeho predstáv.

Keďže termín pôrodu už bol dávno za nami a bábätku sa na svet moc nechcelo, prijali ma do nemocnice, kvôli prípadnému vyvolaniu pôrodu. Našťastie v deň prijatia boli obsadené operačné sály a tak so mnou nič nerobili.

Nasledujúce ráno som sa zobudila plná elánu a samozrejme bez náznaku začatia nášho veľkého dňa. A však po rannej sprche prišli prvé náznaky. O chvíľku ma už poslali na pôrodnicu. V prípravnej miestnosti som si ešte zopakovala afirmácie, predýchala pár kontrakcií a presunula som sa na pôrodný box. Hneď po príchode sa to začalo. Ledva stihol ocino doraziť a už bol náš druhorodený Tomáško (20.9. ráno 9:36, 4060g/52cm) na svete. Celé sa to zbehlo veľmi rýchlo (2 hodinky od prvej kontrakcie a 10 minút od príchodu na pôrodný box), že mi ani doktora nestihli zavolať.

Po prevezení na šestonedelie mi nechceli veriť, že som práve porodila, pretože po hodine oddychu som už behala po oddelení ako by ma ani z pôrodnice nepriviezli.

Hypnopôrodu a hlavne samozrejme Mirke vďačím za veľa, naučila som sa úplne si uvoľniť telo, aby som zvládla priviesť na svet takého obríka ako je náš Tomáško. Určite ho odporúčam aj ostatným rodičom, pretože sa naučia vidieť pôrod aj z úplne iného svetla. Ako krásny moment v našom živote.Peťka, BA

Po kurze sa citim perfektne – dal mi velmi vela – HYPNOPOROD METODA JE FANTASTICKAAAA AKO VSETKO CO JE OD PRIRODY. Kurz bol uzasny- vyborny v Tvojom podani, za co ti chcem UPRIMNE – SRDECNE PODAKOVAT. Naozaj vidno, ze je to tvoje skutocne poslanie a hlavne, ze to vsetko robis zo srdiecka.. Velmi si prajem a teda ti zelam, aby sa ti tato krasna praca stale tak darila a ja aj silno verim, ze sa to coskoro kooonecne pekne rozbehne i na Slovensku a budes mat pozitivne a dakovne odozvy od coraz viac a viac spokojnych mamiciek.Zuzka H., Žilina

Ahoj Mirka, 4.9. som priviedla na svet dcerku Kristinku. Porod bol spontanny a dost rychly. Celu prvu dobu porodnu som bola doma. A snazila som sa pekne dychat. Hypnoporod mi velmi pomohol, najma to, ze som bola viac-menej pripravena na jednotlive fazy. Snazila som sa robit dychove cvicenia, bolesti som sa uplne nevyhla, ale ani som nekricala. Prezila som to vsetko v pohodli domova, mohla som sa pohybovat, menit polohy, dala som si sprchu. Medzi jednotlivymi kontrakciami som sa snazila oddychovat a nacerpat nove sily. je to naozaj velmi dolezite. Potom to uz islo vsetko rychlo. Do nemocnice sme prisli pred 9 rano a o 10.20 uz bola nasa mala princezna na svete Moj manzel bol cely cas pri mne a bolo to super. Upokojoval ma, hladkal a hovoril mi co mam robit, ked som uz bola v mensom deliriu. Hned mi ju dali na telo a ostala pri mne pocas celej doby ako som bola na porodnej sale. Od zaciatku bola malicka so mnou na izbe. pekne to zvladame, kojime a rastieme.
Janka J., Košice

Ahoj Mirka, ďakujem za krásny víkend, už veľmi dávno som si tak dobre neoddýchla. Veľmi som bola milo prekvapená z celého priebehu. Určite ťa budem odporúčať všetkým tehuľkám, ktoré poznám. Len škoda, že si tak ďaleko. Ale to ti píše asi každá maminka, lebo si veľmi príjemná a sympatická osôbka.. Peťa C., Bratislava

Máme po kurze …a chcela by som takto oficiálne poďakovať za krásne dva dni strávené v pohode, a super atmosphere. Kurz bol tak uvolnený, že ten čas priam letel. Vďaka za to, že sme Ťa mohli trošku spoznať, ide z Teba úžasný pokoj a čo je najpodstatnejšie, že si človiečik s veľkým srdiečkom, veľká optimistka a robíš „to“ – čo Ťa baví. To človek cíti, že to robíš s láskou, a tak by to malo byť u každého človiečika. Martina P., Martin

‚Ahojte, takze uz mame doma vonavy balicek menom Timur. Rodila som minulý piatok, 13dni pred terminom. Porod bol pre mna aj manzela uzasny zazitok. O siedmej zacali slabe kontrakcie, v pohode som si predychavala, pohybovala sa a napustila si doma vanu. O 11:00 sme dorazili do porodnice, bola som otvorena na 5cm. Rozhodla som sa pre klystyr, urobil mi velmi dobre, odisla hlienova zatka a zacali silne kontrakcie. Najviac mi vyhovovala na predychavanie poloha v stoji a vzdy ked prisla vlna som sa oprela o ruky a pekne predychala. Neskor, ked uz sa zacala tlacit hlavicka, vyuzivala som podrep o rebriny. Manzel mi pritom osviezoval tvar a robil masaz. Na pozadi nam hrala hudba a rozvoniaval vonny olej z levandule. Maly sa narodil o 14:04 bez pouzitia akejkolvek chemie a bez nastrihu. Vsetko z hypnoporodu som aplikovala, akurat v zavere som musela par krat zatlacit s kontrakciou. Finalnu polohu som zvolila sice na chrbte, ale s panvou vo vzduchu, takze sa mi kostrc pekne otvorila a malicky mal dostatok miesta na svoju cestu. Po porode mi prilozili maleho na nahe telo aj s pupocnikom, manzel ho po dotepani prestrihol. A odvtedy sme stale spolu. Pekne papkame a rastieme. Tak ako cele tehotenstvo vdaka hypnoporodu panovala u nas krasna pokojna atmosfera bez strachu a napatia, prebehol aj porod a pokracuju aj nase dni. Velka vdaka Mirke za tuto moznost, komunikaciu a poradenstvo.‘  Silvia K. Bratislava

‚Som veľmi vďačná za to, že som sa dostala k infomácii, ktorá ma priviedla na kurz a že sme ho absolvovali. Relaxačné dýchanie aplikujem pravidelne pred spaním a je to super! Bola som (a myslím že manžel tiež) veľmi príjemne prekvapená. Jednak tým nožstvom informácií a jednak Tvojim prístupom. A ten relax, to bola úplná báseň. Klasika – človek čaká také všeobecné ..musíte to robiť tak a tak, toto nemôžete…atď….a nič také nebolo, takže super. Bolo fajn, že si všetko podložila vysvetlením, napr. tým ako svalstvo maternice pri pôrode funguje (lebo toto fakt v tých knihách nie je, hoci nákresov je tam dosť) alebo tým ako sa dá pomôcť bábätku, aby s natočilo do správnej polohy a tým že napr. pre mňa je podstatné vidieť veci racionálne a mať ich vysvetlené a až potom sa napr. venovať relaxu a cvičeniam, bol kurz ideálny. A v neposlednom rade, keď vidím, že sa manžel konečne ukľudnil a že verí, že to zvládneme v kľude a bez stresov, je pre mňa veľké plus, pretože to ukľudnilo aj mňa. A celkovo aj kolektív bol perfektný, obedíky a zmrzlina samozrejme. Takže ešte raz ďakujeme, zostávame v kontakte, prajeme veľa úspechov a spokojných rodičov, havne šťastných mamičiek, ktoré budú rodiť bez stresov!!!‘Martina P., Bratislava

Ahoj Mirka. Ja som bola veľmi nadšená Tvojim kurzom. Konečne som sa zbavila strachu z pôrodu. Vrele Ťa všade odporúčam. No myslim, že niektoré maminky mi uveria, až keď odrodim. Je to sila, aká je táto spolocnosť domotaná a odmietavá ku všetkému čo je dobré a prirodzené. Teším sa, že moja dcérka, ktorá teraz v brušku pokopkáva, nebude musieť zažiť také veci ako ja a bude mocť byť od malička šťastná, že je žena. Ja som sa tak začala citit až po Tvojom kurze. Ďakujem.‘ Marcela B., B.Bystrica

‚Na kurze bolo úžasne, každý týždeň by som chodila 🙂Andrea B., Bratislava

‚21.6. sa mi narodila dcérka Simonka, tak už máme doma veselo. Rodila som v Topoľčanoch, rozhodla som sa pre to celkom na poslednú chvílu, no bola som tam veľmi spokojná. Pôrod bol krásný, takmer žiadné bolesti, celú dobu som mala super náladu a ani mi neprišlo, že už naozaj idem rodiť svoje bábätko. Rodila som do vody a aj keď som sa síce nevyhla tlačeniu, bolo to OK. Hlavne to, keď som zbadala hlavičku, keď som ju mohla pochytať a bábo som si z vody sama vybrala von a položila na seba-neopísatelný pocit, nedá sa zabudnúť. Nedostala som žiadné lieky, nebola som nastrihnutá, mám len malinké natrhnutie a maličká bola od pôrodu stále so mnou, aj keď sestričky naliehali, že si mám odpočinúť, ale ochotne mi ju nechali a celkovo boli ústretové. Odpočinok som nepotrebovala, energie som mala takmer na rozdávanie. Celkový dojem z pôrodu je taký, že by som si to kedykoľvek zopakovala.‘ Stanka B., Trnava

‚Kedze poznam silu myslienky, hned, ako som otehotnela, zacala som hladat alternativu k typicky
 slovenskemu porodu. Pri browsovani internetom som nasla pojem „hypnoporod“ a zacala patrat dalej. To, co som zistila, ma nadchlo, takze som sa rozhodla, ze sa spolu s manzelom zucastnime hypnoporodneho kurzu. Kurz bol vo velmi prijemnej atmosfere, uvolneny, s mnozstvom relaxacii, ktore som neskor vyuzivala nielen pri svojom porode, ale aj pocas vsednych dni, napr. pri zaspavani alebo zbavovani sa stresu. Lektorka Mirka bola schopna dodat nove informacie este aj mne, ktora mala teda o porode nastudovane skutocne ohromne mnozstvo literatury. Vyborny je tento kurz aj pre partnerov, ktori na citanie nemaju cas, takze ich dokaze pripravit na to, co ich caka.

Strach z porodu som vlastne nemala ani predtym, ale niekde hlboko v mojom podvedomi driemal maly cervicek pochybnosti: „Co ak to nezvladnem?“ Aj tomuto cervickovi sa na kurze venovala pozornost. Tym padom som sa na svoj porod pozerala len so zvedavostou. Strach bol prec.

Kedze prva uloha bola splnena, cakala nas dalsia, nie menej dolezita: „Kam ist rodit?“ Navstivili sme (podla hodnoteni) najlepsiu slovensku porodnicu, ale akonahle som zistila, ze si nemozem zvolit vlastnu polohu na rodenie, co vnimam ako velmi dolezitu podmienku dobreho porodu, tak sme to so slovenskymi porodnicami vzdali. Dalsia na zozname bola rakuska porodnica v Hainburgu. Po stretnuti s primarom som vedela – tu chcem rodit. Ten pristup ku pacientovi bol uzasny – nebol to totiz pristup k pacientovi, ale k cloveku. Co je uzasne, v Rakusku nerodi gynekolog, ale porodna asistentka, lekar je privolany len v pripade komplikacii.
Musela som vsak splnit jedinu podmienku – najst si porodnu asistentku, ktora bude chodit po porode kontrolovat moj stav. Planovala som totiz ambulantny porod, ktory statisticky vedie ku spokojnejsim babatkam i rodickam. Teda, sest hodin po porode som v pripade, ak vsetko prebehne bez komplikacii, odisla i s babatkom domov. Slovenske porodne asistentky vsak boli velmi zaneprazdnene. Zacala som byt zufala, zdalo sa mi, ze sa s ambulantnym porodom budem musiet rozlucit. V hainburgskej porodnici som vsak stretla velmi sympaticku porodnu asistentu Evu. Ta ma zachranila a slubila mi poporodnu starostlivost.

Cas porodneho terminu pomaly prichadzal. Tri dni pred terminom som dostala velmi slabe stahy. Az po polnoci prisli silnejsie. Konecne som si po deviatich mesiacoch napustila vanu plnu horucej vody a zapalila sviecky. Uplne uvolnena som zacala pocitat kontrakcie. Akonahle sme spolu s manzelom vyuzili niektoru s hypnoporodnych metod, tak sa cely priebeh porodu urychlil a zintenzivnil. Po troch hodinach som citila, ze uz doma nevydrzim. Bolo skoro rano, cesty prazdne – dobry cas si vybralo nase dietatko. Cesta bola rychla, cas medzi stahmi sa skracoval, ale krasne sa dali predychat dychacimi metodami hypnoporodu. Stacilo sa len stiahnut do seba.

Po prichode do porodnice nam otvorila na moju obrovsku radost Eva, so slovami, ze nas ocakavala uz den predtym. Mala dve hodiny do konca sluzby, tak som jej slubila, ze to stihame dovtedy. Najprv som sa ocitla na CTG, tam som vydrzala tak desat minut. Poprosila som Evu, aby napustila porodnu vanu, ze uz rodin, citim, ako sa babenko ruti nadol porodnymi cestami.

Vana bola uzasna, chvilu som sa len tak nadnasala a potom zacala hladat porodnu polohu. Stiahla som sa hlboko do inteligencie svojho tela, ciastocne prestala vnimat, co sa dialo naokolo. Babatko sa narodilo po hodine a 51 minute po prichode do porodnice. Bolo to velmi rychle. Eva i manzel boli uzasnou pomocou, do procesu zasahovali len minimalne.

V porodnici sme zostali este osem hodin po porode a potom nalozili babatko do auta a isli domov. Doma bolo vyborne, ziadne dalsie rodicky na izbe, vlastny zachod, vlastna strava.

Mala som krasny porod – neskor mi Eva povedala, ze bol pre nu dar, ktory by chcela dostavat castejsie. S porodom, ktory je uplne bez komplikacii a kedy ona nemusi robit skoro nic, len cakat na babenko, sa nestretava casto. Stale som s nou kontakte a stale o tom basni. O priebehu uz porozpravala hadam kazdemu, koho stretla.‘ Monika K., Bratislava

‚Naozaj každý boží deň myslím na náš kurz, s manželom sme boli plní energie a úplne sme boli unesení. Hlavne sme sa mnoho dozvedeli.
Bol to krásny kurz, mala som také silné pocity, že som chcela na druhý deň rodit. Veľmi sa teším na knižku, a šírim už osvetu hypno pôrodu ☺ Je to naozaj potrebné, lebo nie je zdravé, keď sa mamička a otecko tešia na svoje zlatíčko, no mamička má úplnú paniku z pôrodu. Každá žena sa bojí pôrodu, aj ja som sa bála, až tak, že som sa snažila na to nemysliet a povedala som si, že veď to nejako zvládneme. No po kurze sa už ani nebojím a priam sa tešim na neho. Mám veľký rešpekt pre týmto stavom, ale radosť mám väčšiu. Veľmi ma teší, že sme sa spoznali. Ste veľmi empatická a príjemná osoba a máte krásne poslanie. verím, že sa Vám podari metódu hypno pôrodu rozšírit vesmírnou rýchlosťou po celom Slovenku a aj vo svete. 
Katka, Bratislava

’12. marca nadránom sme porodili nášho maličkého Alexeja (4160 g, 51 cm), všetko prebehlo nádherne, oslavne, dôstojne a orgazmicky. Pôrod prebiehal podla môjho názoru velmi rýchle a intenzívne, dietatko sa tešilo na svet, tak ako my na neho.

Pôrod začal niekedy medzi osmou, deviatou vecer. Trosku som nemohla nabehnut naplno na hypnoporod, pretoze som mala upchate dutiny a bolo okolo dost ludi, a stale sa nieco pytali…
Ale v tomto momente slo predychavat kontrakcie krasne, do bruska, uvolnit a dokola…. vizualizacie, davam vsetko babatku, pri vydychu, ide to von.

Ked prisiel Marek cca o dve hodiny, kontrakcie uz boli asi po dvoch minutach (stihla som zmerat asi tri), vtedy som ho velmi chcela k sebe. Sepkal mi do ucha afirmacie, hladil ma a pomahal mi najst stratenu nit pri dychani.

Asi za dalsie dve hodiny som uz bola otvorena na 8-9 cm.
Ked babatko zacalo schadzat nizsie, tak kontrakcie zacali byt tak intenzivne, ze viacmenej som sa uz nevedela napojit na dychanie. To sa dialo asi dalsiu hodinku.
Kontrakcie mali charakter „taho-tlaku“, vtedy som si tak s usmevom pomyslela, ze to je za to, ze pri relaxacii na kurze som sa nevedela sustredit, co chcem viac, ci tah, alebo tlak…
Behom dalsej hodinky som porod skor zdrziavala, nez som sa otvorila naplno, mala som dojem, ze sa rozletim na atomy. Vydychat babatko – to vobec neslo, babatko sa rutilo porodnymi cestami ako strela a nestihla som vizualizovat ani otvarajuci sa kvietok, to vsetko bolo uz pripravene. Ked som sa ako tak predychala, babatko bolo na tri stahy von. Najskor kusok hlavicky, krasny pocit chytit tu mokru chlpatu gulocku, potom hlavicka a vzapati aj pliecka aj cele dietatko. Stalo sa to o pol tretej nadranom.
Posledne stahy prvej doby porodnej a vypudenie babatka som pustila prebytocny tlak zo seba hlasnym krikom, na co reagoval aj malicky, hned po narodeni hlasne krical, ale takmer hned sa upokojil .. 

Celu dobu sme mali pustenu hypno-hudbu, tlmene svetla, sviecky… Celú dobu som necítila žiadnu bolesť, iba neuveriteľnú silu. Aj vďaka pomoci, hrádza sa mi absolútne nenatrhla (babatko 4160 g) 

Asi druhu polovicu prvej doby porodnej som stravila v najroznejsich polohach – na lavom boku, po sediacky na kraji postele, na porodnom stolceku, na zemi opreta o postel, na posteli na styroch, polohy som striedala takmer v kuse, pohojdavajuc bokmi.
Porodila som v polosede-lahu.
Celu dobu musel byt Marek v mojom dosahu. Velmi silno som chcela aby bol s nami, bol to nas porod.
Jednoznacne som sposobom hypnoporodu očarena. Predpokladam, ze keby som nebola vytrhavana z meditacneho stavu otazkami: ako sa citis, nie je ti zle, chces pit a podobne, dokazala by som sa hlbsie napojit na seba i dietatko a aj ho vydychat.

Babatko som dostala na brusko na pupocniku, to bola prekrasna chvila, ja som ho len prilozila k prsniku, na co okamzite vedel, co ma robit a tak hlasno a silno tahal, ako len vladal..
Bolo to prenadherne, Marek a ja sme boli ocareni tym vsetkym a zo srdca Ti dakujeme. Nebyt hypnoporodu, cele by to bolo uplne inak.Magdalénka, Marek a Alexej,  Bratislava

‚Dnes sme v aute hovorili o tom, že sme nekonečne vdační za Tvoj seminar, ktorý nám skompletizoval všetko ohľadom pôrodu, ujasnil, usmernil nás, má to hlavu, pätu, kontinuitu, prestali sme tápať a dalo to praktickú a nenormálne úžasnú bodku za tým, čim sme prešli…

Kurz bol úžasný, veľmi sa nám páčil. Obsahom aj objemom informácii, organizáciou, profesionalitou a aj cenou. Ďakujeme mnoho krát zaň.
Veľmi ma zasiahla meditácia-relaxácia na temu odblokovanie podvedomých strachov, blokov, bola pre mna veľmi hlboká a prínosná‘
 M & M, Bratislava

‚Pri predčasnom pôrode v 34. týždni (abrupcia placenty) mi hypnopôrod pomohol prekonať fyzické
 bolesti. 
Na kurze sme sa ako rodicia dozvedeli veľa užitočných informácií, ktoré sme nikde inde nenašli takto v kocke, kurz nám tému pôrodu „oddémonizoval“. Vďaka tomu sme boli na pôrod a príchod dieťatka obaja pripravení. Udalosti, ktoré v priebehu predčasného narodenia dieťaťa nastali a za normálnych okolností by sme ich vnímali s velkým stresom a strachom, sme takto dokázali spracovať relatívne s ľahkostou a uvolnene, co sa prejavilo velmi pozitívne aj na našom vzájomnom vztahu s dietatkom. Asi najdôlezitejšie bolo, ze sme sa na kurze naucili vnímat svoje intuitívne pocity. Toto sme aj po narodení dietatka zúzitkovali, napríklad ked ma v nemocnici presviedcali, ze nebudem Izabelku môct kojit vlastným mliekom, ale ja som vedela, ze to nie je pravda a nedala som sa presvedcit o opaku, co sa mi vyplatilo: naliehala som na sestricky, aby mi dieta predsa len prilozili na prsník, a len co sa tak stalo, spustila sa mi tvorba mlieka. Obe, ja aj dcerka sme v tom okamihu presne vedeli, co máme robit.‘ Terezka, Izabelka a Albert, Bratislava

‚Mne sa kurz veľmi páčil a som rada, že som sa o ňom dozvedela ešte pred pôrodom. Páčilo sa mi, že to bolo v takej uvoľnenej atmosfére, nebolo to zdlhave a pochopili sme to podstatné.
Teraz širim osvetu o hypnopôrode kde sa dá ☺ rada by som maličkému dopriala prirodzený pôrod, tak snáď sa mi to podari..verim, že áno 🙂
Silvia, Bratislava

‚Hypnopôrod mi jednoznacne pomohol v dychani. Ja som proste velmi svedomito predychala cely porod, vsetko ostatne islo bokom. Kontrakcie som citila ako take velmi silne energeticke vlny. Vedela som kedy pride nova, este pred tym ako sa zacala. Myslim, ze vdaka hypno-porodnemu dychaniu a stavu uplneho uvolnenia sa, som sa tymi vlnami nechala bez obav unasat. Kedze moj porod bol velmi rychly, na ine uvolnovacie techniky v podstate ani nebol cas. Myslim, ze raz sme s muzom stihli spravit este jednu z uvolnovacich masazi. Neviem, ci to bola iba zhoda okolnosti, ale moj porod sa rapidne zrychlil prave po tom, ako som dopocuvala hypno porodny track – vizualizuj si svoj pozitivny porod. Moje kontrakcie neboli sice bezbolestne, ale az do konca sa dali predychavat.

Hypnoporod som od zaciatku nebrala ako metodu na rodenie, iba ako prostriedok, taku pomocnu barlicku na ceste k babatku. Vedela som, ze nas porod bude jedinecny a ze sa neda naplanovat. Mala som pozitivne ocakavania, na ktore som sa sustredila a verila som, ze moje telo a moje babatko budu vediet, co v tej-ktorej chvili robit. A tak aj bolo. Asi jedina vec, ktora ma dost prekvapila, bola sila s akou sa to vsetko dialo. Sila kontrakcii, hlavne v druhej faze porodu, bola velmi intenzivna‘ Janka, Banská Bystrica

‚Nám sa na Tvojom kurze veľmi páčilo ☺ Pred jeho návštevou som prečítala rôzne knihy o alternatívnych pôrodoch, takže som mala možnost skonfrontovat to, čo som si zapamätala, s novými poznatkami.
Výborne bolo aj to, že partner tiež mal možnosť návštevy, myslím, že si z neho odniesol veľa aj on, a veľa ľuďom už o ňom aj porozprával, čo je znakom, že je z neho nadšený rovnako ako ja.
Kurz som už odporúčala ďalej všetkým tehotným, ktoré poznám. Veľa ľudí je prekvapených, že sa pôrodu vôbec nebojím, práve naopak, teším sa naň, lebo viem, že to bude nádherná skúsenosť. A veľmi sa tešim na svoje bábenko.‘
Monika, Bratislava

‚Tvoj kurz bol velmi zaujimavy a priniesol nie len mne ale aj maminam veľa informacii. Bol v prijemnom prostredi a veľmi prijemnej atmosfere. Zaujimave bolo striedanie informacii s relaxačnymi technikami. No a velmi prinosne pre maminy bol hlavne nacvik spravneho dychania v jednotlivych fazach porodu, myslim že to je pre ne dost podstatne aby sa vedeli pri spravnom dychani uvolniť a začať relaxovať.‘ Ľudka (dula), Pezinok 

Tu si môžete rezervovať kurz hypnopôrodu